www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=115
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 23. október 2019     Meniny oslavuje: Alojzia

Zoεpédia - náhodný výber: Turistika a Cirkev, Liturgické knihy, Ante Christum natum.     pohľadnice

01.04.2003 | Spiritualita | ThDr. Ľubomír Petrík, PhD. | Čítanosť(5181)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Nebojte sa detí

Nebojte sa detí

Na internáte sa dievčatá rozprávali o manželstve a rodine. Jedna z nich sa vyslovila: „Nemať dieťa je málo, ale mať jedno je už veľa.“

Tieto slová vysokoškolskej študentky vyjadrujú možno postoje dnešnej spoločnosti, ktorá sa bojí detí. Zaiste, väčšine ľudí sa dnes žije ťažko, mladí manželia nemajú kde bývať, mnohí nemajú prácu a ak ju majú, veľa nezarobia. Aj Cirkev na Druhom vatikánskom koncile hovorí:  „Koncil vie, že manželom pri súladnom usporadovaní ich manželského života často prekážajú niektoré terajšie životné podmienky a že sa môžu nachádzať v okolnostiach, v ktorých počet detí aspoň dočasne nemôžu zvýšiť...“ (DVK: Gaudium et spes 51; ďalej GES). Ale ich aj nabáda nevystaviť svoje manželstvo nebezpečenstvu, že by stratili odvahu mať ďalšie potomstvo.

Avšak aj v krajinách, kde je materiálny dostatok, mnohí odmietajú viac detí. Zdá sa, že tým hlavným dôvodom na prvom mieste nie je zlá sociálna situácia, ale skôr egoizmus dnešného človeka.

„Samotný počet detí je predovšetkým otázkou etickou. Závisí od mravnej sily človeka, či bude mať viac detí, alebo nie. Požehnanie deťmi nie je v priamom pomere k bohatstvu, k sociálnym výdobytkom a k bytovému komfortu jednotlivca alebo národov“ (TONDRA, F.: Morálna Teológia II, s. 155).

Snúbencom na stretnutiach pred sobášom stále pripomínam: „Nebojte sa detí!“ Dieťa je Boží dar. Nebojte sa prijať aj viac detí. Cirkev nikdy neurčovala ani nebude určovať, koľko detí majú manželia prijať, ale formuje ich svedomie, aby boli otvorení pre život. Niektorí manželia ostávajú iba pri jednom dieťati a možno si hovoria, že ďalšie niekedy potom. Ktovie, či neskôr prijmú ďalšie dieťa. Mnohí manželia chcú mať najviac dve deti, podľa možností chlapčeka a dievčatko. Istý pán stredných rokov spomína na stretnutie z gymnázia. Takmer všetci jeho spolužiaci a spolužiačky, ktorí boli na stretnutí majú po dve deti. A zdá sa, že je to pre nich koniec. Jedna spolužiačka síce povedala, že majú tri, ale to tretie už neplánovali.

Cirkev dovoľuje prirodzene plánovať si rodinku (prirodzene plánované rodičovstvo), ale ostať pri tom veľkodušne otvorenými pre život.

A pripomína, že synovia a dcéry Cirkvi si pri regulácii pôrodnosti nesmú osvojiť spôsoby, ktoré učiteľský úrad Cirkvi, vysvetľujúc zákon Boží, neschvaľuje (porov.: GES 51).

Ak by sme vniesli aj do týchto vážnych skutočností matematiku a určili si nejaký presný počet detí, napríklad dve a viac v žiadnom prípade, čo potom vtedy, keď Boh manželom požehná ďalšie dieťa? Nebude nejakým spôsobom trpieť pre bariéru, ktorú si vo svojom vnútri vytvorili jeho rodičia? Preto nech je manželský život zastrešený túžbou po deťoch, otvorenosťou pre Boží plán.

 „Isteže deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov. Boh sám ..., chcejúc im dať osobitnú účasť na svojom stvoriteľskom diele, požehnal mužovi a žene slovami: «Ploďte sa a množte»“ (Gn 1, 28) (GES 50).

V knihe Prv než povieš milujem jej autor píše: „Mať dieťa, to je vychovávať ho pre život. A teda, ak môžeš, daj mu nejaký najväčší dar, daj mu bračeka či sestričku. ... Najčastejšie vysvetlenie zo strany rodičov: «Chceme nášmu dieťaťu dať všetko, čo potrebuje. Nemohli by sme to, keby sme mali dve deti.» Ale pravda je stále tá istá: najväčší dar, aký môžu rodičia dať svojmu dieťaťu, sa nazýva braček alebo sestrička. ... Preboha, nikoho nenahováram na deväť detí. Hoci... Išiel som práve autom, kdesi tam po Ríme a rehoľný brat Vladislav, ktorý riadil auto, povedal: «Nás bolo doma deväť.» Vyhŕkol som: «Ako si vaša matka dokázala poradiť s toľkou hŕbou?» «Mama nemala veľa roboty. Prvé dieťa malo za povinnosť vychovávať tretie, a tak to išlo.» Napriek tomu nikoho nenahováram na devätoro, hoci...na tri určite.“ Ba aj na viac.

Manželia, poslušní a úctiví voči Bohu, nech si v spoločnej zhode a spoločným úsilím utvoria správny úsudok. Konečné rozhodnutie musia urobiť pred Bohom sami manželia. Pritom nech pozerajú na svoje vlastné dobro a na dobro detí, čo sa už narodili, alebo prichádzajú do úvahy v budúcnosti. Nech si všímajú aj materiálne a duchovné podmienky, dobro celej rodiny, spoločnosti i Cirkvi. Nesmú si však počínať podľa svojej ľubovôle, ale vždy sa musia dať viesť svojím svedomím, ktoré má byť v súlade so zákonom Božím, poslúchajúc učiteľský úrad Cirkvi, čo hodnoverne vykladá tento zákon vo svetle evanjelia. Svoje rodičovské poslanie si majú kresťanskí manželia plniť veľkodušne, ľudsky a kresťansky zodpovedne, spoliehajúc sa na Prozreteľnosť Božiu a pestujúc ducha obetavosti. Koncil sa v tejto súvislosti zmieňuje zvlášť o tých manželoch, ktorí po spoločnom rozumnom uvážení veľkodušne súhlasia mať a primerane vychovať aj väčší počet detí (porov.: GES 50).

Nikdy nesmieme posudzovať konanie iných. Pohoršovať sa na tom, prečo tí alebo tamtí neprijali viac detí, prečo majú len jedno, alebo len dve. Nepoznáme okolností ich života. Boh to vie. Posudzujme však svoje konanie. Boh práve nás pozýva prijať deti. Do týchto myšlienok vložme Ježišove slová:  „A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma“ (Mt, 18, 5). Niektorí ľudia, medzi nimi aj kresťania, sa dokonca pohoršujú nad manželmi, ktorí plnia Božiu vôľu tým, že prijímajú viac detí.

Je ešte potrebné vedieť a uskutočňovať jednu pravdu - počaté dieťa je už členom ľudskej rodiny, aj rodiny v úzkom zmysle slova. Nedajme sa oklamať interrupčným zákonom. Boží zákon je nad ľudskými zákonmi. Boh chce, aby sa každé dieťa, bez výnimky, ktoré on rodičom požehnal, mohlo narodiť.  „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt, 18, 10). Pánom života a smrti je jedine Boh.

A ešte jedno. Svätý Otec Ján Pavol II. vo Familiaris consortio uvádza, že manželský život nestráca svoju hodnotu ani vtedy, keď splodenie detí nie je možné. Telesná neplodnosť môže byť manželom príležitosťou na to, aby preukazovali iné dôležité služby ľudskej osobe, ako je napríklad prijatie dieťaťa za svoje, rôzne výchovné akcie, pomoc iným rodinám alebo chudobným a postihnutým deťom (porov.: FC 14).

Zdroj: Slovo 04/2003
Autor: ThDr. Ľubomír Petrík, PhD. - všetky články od tohto autora (9)
Keď vyhasne láska
08.02.2008 | Teológia | Slovo 2008, č. 3. | Čítanosť(7088)
Keď vyhasne láska
Ján Zlatoústy o manželstve
09.10.2007 | Teológia | Slovo 2007, č. 17 - 18. | Čítanosť(9093)
Ján Zlatoústy o manželstve
Spoločenstvo v láske
01.05.2003 | Duchovné články | Slovo 05/2003 | Čítanosť(5359)
Spoločenstvo v láske

všetky súvisiace články (19) »

všetky súvisiace články (3) »

všetky súvisiace správy (6) »

všetky súvisiace fotogalérie (1) »

všetky súvisiace heslá (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε