www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=129
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 23. október 2019     Meniny oslavuje: Alojzia

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - je jediný, Antikrist, Akolyta.     pohľadnice

01.06.2003 | Spiritualita | ThDr. Ľubomír Petrík, PhD. | Čítanosť(6685)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

JEDNOTA VO VÝCHOVE A VÝCHOVA K ÚCTE K AUTORITÁM

JEDNOTA VO VÝCHOVE A VÝCHOVA K ÚCTE K AUTORITÁM

Veľmi dôležitou zásadou pri výchove detí je jednoliatosť tejto výchovy. Ide o to, aby rodičia „ťahali za jeden povraz“. K tejto zásade je veľmi blízka výchova k úcte k autoritám. O týchto dvoch výchovných zásadách budeme uvažovať v tomto pokračovaní nášho cyklu článkov o rodine.  

Jednotná rodičovská výchova

 

Na dieťa veľmi nepriaznivo vplýva, keď vycíti a spozná, že rodičia nestavajú na tých istých hodnotách.

Cieľom kresťanskej výchovy je Ježiš Kristus. On je originálom, ktorému sa chceme pripodobniť. A preto kresťanskí rodičia idú vo výchove svojich detí spolu týmto smerom.

Jednoliata výchova zo strany oboch rodičov pôsobí na dieťa veľmi motivujúco. Naopak, nejednotná výchova dieťa demotivuje.

Pozrime sa predovšetkým na duchovný život.

Ak sa s deťmi modlí iba mama a otec nikdy, alebo takmer nikdy, ako to môže vplývať na deti?

Alebo si predstavme, že otec výslovne ignoruje spoločnú modlitbu, alebo má vo vzťahu k modlitbe nevhodné poznámky. U detí sa potom môže vytvoriť postoj, že modlitba nie je až taká potrebná a dôležitá, lebo náš ocko ju nepotrebuje. V mnohých kresťanských rodinách sa stáva, že práve otec si dostatočne alebo vôbec neuvedomuje dôležitosť vplyvu jeho modlitby na deti. Akoby si myslel, že to je záležitosť matky. Všimnime si, ako si v tejto záležitosti počínal otec pápeža Jána Pavla II., ktorý, dokonca, po smrti manželky ostal na výchovu sám.

Svätý Otec Ján Pavol II. si spomína na svojho otca ako na človeka, ktorého „život sa stal životom stálej modlitby“. Ako chlapec každý deň večer a zavčas rána videl, ako otec kľačí a potichu sa modlí. Otec so synom si spoločne čítavali Bibliu a pravidelne sa modlievali ruženec. To na mladého Karola Wojtyłu vplývalo veľmi pozitívne, lebo si vo svojom vnútri uvedomoval, aká dôležitá je modlitba a aký veľký je Boh, keď otec, vyrobený a mocný chlap, dôstojník stále pokorne pokľakne k modlitbe... Otec ho ako prvý vzal na púť na Zebrzydowskú kalváriu rok po tom, čo mu zomrela matka. Podľa svedectva Svätého Otca to bol práve otcov spôsob života, ktorý zasial do budúceho pápeža neodbytnú myšlienku, že život viery sa týka predovšetkým vnútornej premeny (porov.: Weigel, G.: Svedok nádeje. Životopis pápeža Jána Pavla II., I. diel. Bratislava: Slovart, s. r. o., 2000, s. 34).

Neoberajme naše deti o tento zážitok!

Na deti najlepšie vplýva, keď ich rodičom ide vo výchove o to isté. Ukazuje sa to v každodennom živote.

Ak otec od dieťaťa niečo požaduje, rovnako to musí vyžadovať aj matka. Môže sa niekedy stať, že manželka nesúhlasí s nárokmi, ktoré na dieťa kladie manžel, alebo opačne. Manželia vtedy majú vec vzájomne konzultovať, ale pred deťmi vystupujú jednotne.

Výchova k úcte k autoritám

 

K zásade jednotného postupu pri výchove má veľmi blízko zásada výchovy k úcte a k poslušnosti k autoritám. Dnes je veľmi viditeľný problém straty autority. Kresťanskí rodičia dbajú vo výchove svojich detí na to, aby u ich detí vzrastal pojem autority. Nerobia to násilne, ale celkom prirodzene. Napríklad tak, že nikdy ani slovom, ani skutkom nezhodia v očiach svojich detí tých, ktorí pre ich deti sú, alebo majú byť autoritami. Manžel nikdy nezhodí v očiach detí svoju manželku, ich mamu. Ani manželka nikdy nezníži v očiach detí autoritu ich otca. Práve naopak, rozprávajú jeden o druhom úctivo a s rešpektom.

Predstavme si príklad, že otec uloží dieťaťu primeraný trest. A keď niekam odíde, mama povie: „Ocko odišiel, teraz trest neplatí.“ Toto vo výchove neobstojí.  Alebo mama požiada dieťa o nejakú prácu a otec povie: „To nemusíš robiť, ja ti dám lepšiu prácu.“ Naopak, robme všetko preto, aby sme u detí budovali, napomáhali autoritu toho druhého. Napríklad, keď si dieťa pýta nejaké dôležité povolenie od matky, je veľmi správne, keď pošle dieťa k otcovi, alebo povie: „Najprv sa porozprávam s otcom.“ V niektorých rodinách sa stáva, že matka prevezme všetku iniciatívu v živote rodiny a otec ostáva akoby na okraji rodinného života. Muž tým môže veľmi trpieť, pretože stráca autoritu. Potom sa stáva, že si to kompenzuje agresivitou, alkoholom, záujmami na úkor rodiny.

Áno, v niektorej rodine je taká situácia, že matka musí suplovať úlohu otca. Takáto žena si zasluhuje obdiv. Pre výchovu detí to však nie je priaznivá situácia. Pre deti je na veľkú škodu, keď si otec dostatočne nezastane svoje miesto v rodine. A ešte väčším problémom je, ak mu to manželka nedovolí, pretože chce rodinu spravovať ona. Je požehnaním pre rodinu, ak si v nej každý z rodičov zastane svoje miesto, ktoré mu patrí.

Rovnako budujme autoritu starých rodičov. Nikdy ich nezhoďme pred ich vnúčatami. Napríklad, manželka pred deťmi nadáva na rodičov svojho manžela, alebo on na jej rodičov. Je to veľmi nevhodné. Starí rodičia nám predsa môžu pomôcť pri výchove našich detí. A všetci dobre vieme, ako blízko majú deti k starým rodičom, ako ich majú radi. Využime to v prospech ich výchovy. Je nemúdre izolovať deti od starých rodičov. Mnohí by sme vedeli veľa rozprávať o tom, akým požehnaním sú pre naše deti naši rodičia, teda ich starí rodičia.

Budujme autoritu učiteľov, katechétov, kňazov. Ako často sa stáva, že rodičia pred deťmi obvinia učiteľku, alebo negatívne rozprávajú o jej pedagogickej činnosti. Syn alebo dcéra príde domov zo školy a pretože má zlú známku, začne posudzovať konanie učiteľa, že robí protekcie, je nespravodlivý a podobne. Rodičia robia chybu, keď dajú dieťaťu za pravdu. Ak majú naozaj podozrenie, že učiteľ koná nesprávne, nech sa s ním stretnú a vec s ním  prekonzultujú, veď na to majú právo a aj povinnosť, pretože sú prvými vychovávateľmi svojich detí. Ale nie je múdre do toho zaťahovať dieťa.

S úctou rozprávajme aj o duchovných osobách, ako sú rehoľné osoby, kňazi, biskupi, Svätý Otec. Stáva sa, že ľudia idúc z chrámu pred deťmi negatívne posudzujú to, čo kňaz povedal. Ako potom chcú, aby bol kňaz pre ich deti autoritou, keď ho sami pred deťmi zhadzujú. Ak majú výhrady voči jeho pastoračnej činnosti, nie je múdrejšie sa s ním stretnúť a porozprávať sa?

Takto privádzajme deti k najvyššej autorite, ktorou je Boh. Meno Božie vyslovujme s najväčšou úctou. A deti budú naozaj vidieť, kto je pre nás Boh. Budú vidieť, že on je náš Pán.

Prosme dobrotivého Boha, aby nám rodičom pomáhal v jednote vychovávať naše deti a s láskou v ich živote budovať pojem autority. Veľmi im tým pomôžeme.

Zdroj: Slovo 06/2003
Autor: ThDr. Ľubomír Petrík, PhD. - všetky články od tohto autora (9)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε