www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=15
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 10. december 2019     Meniny oslavuje: Radúz

Zoεpédia - náhodný výber: Tradicionalizmus, Cintorín, Komunita.     pohľadnice

01.01.2000 | Spiritualita | Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ | Čítanosť(13357)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Christos raždajetsja – Slavite jeho

Christos raždajetsja – Slavite jeho

Svätý Otec pri slávnostnom vianočnom požehnaní pozdravuje veriacich v rozličných jazykoch sveta, i po slovensky. Tradícia vianočných pozdravov, ba vlastne každého pozdravu, je spojená s akousi výzvou, či prehlásením čohosi, čomu človek verí, za čím stojí, čo je naozaj súčasťou jeho osobnosti.

Pri našich vianočných pozdravoch by nám nemalo hádam stačiť, aby sme si priali len niečo „veselé“, poprípade „šťastné a veselé“. Veľa hovorí o úrovni každého človeka, o jeho duchu, spôsobe, akým sa pozdravuje. Že v našom národe skutočne prebýva kresťanský duch, toho dôkazom je aj skutočnosť, že sme si zvykli priať si navzájom „požehnané a milostiplné Vianoce“.

Pekným príkladom kresťanského ducha, ktorý môže prežiarovať celý každodenný život, je náš gréckokatolícky pozdrav vo vianočnom období - Christos raždajetsja, na ktorý sa odpovedá - Slavite jeho, teda doslova Kristus sa rodí alebo Kristus sa narodil - s odpoveďou Oslavujte ho.

Málokto vie, že tento pozdrav pochádza zo starých kresťanských čias. Dňa 25. decembra roku 379 carihradský patriarcha sv. Gregor Naziánsky začal vianočnú kázeň slovami:

Kristus sa rodí, oslavujte ho! Kristus prichádza z nebies – vyjdite mu v ústrety! Kristus prichádza na zem, zvelebujte ho!

Aj tento pozdrav, okrem toho, že je pre nás spojivom so živou tradíciou cirkvi, je vlastne skutočným programom, ktorý nestačí vyhlásiť, ale ktorý je potrebné každodenne plniť.

Cirkevná tradícia nám uvádza mnohé príklady cirkevných Otcov, ktorí vo svojich spisoch venovali veľkú pozornosť vianočným sviatkom. Mních Kozmas sa vyjadril o tomto sviatku Kristovho príchodu medzi ľudí slovami:

Rozjímam nad tajomstvom úžasným a nepochopiteľným. Jaskyňa je nebom, Panna je cherubínskym trónom, jasle sú kolískou, v ktorej je uložený Kristus – Boh, ktorého nik nemôže obsiahnuť.

Aj sv. Ján Damascénsky medituje nad vianočným tajomstvom:

Ten, ktorý nemá telo, sa vteľuje, Slovo telom sa zaťažuje. Neviditeľný sa stáva viditeľným, nedotknuteľný sa dáva dotknúť. Ten, ktorý nemá začiatok, si teraz berie začiatok. Syn Boží sa stáva synom človeka a to je Ježiš, ten istý včera, dnes a naveky!

Podľa východného kresťana Vianoce spočívajú predovšetkým na tajomstve utajenom od večnosti, ktoré sa odkrýva až v plnosti času v Betleheme. Upiera zrak na Boha, Slnko Spravodlivosti, ktoré svojím svetlom osvecuje tmu hriechu.

Vianoce sú okrem toho považované aj za sviatok zbožštenia človeka. Svätý Atanáz Alexandrijský to vyjadril týmito krásnymi slovami:

Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom.

Pod zbožštením Východ má na mysli posledný cieľ celého dial spásy. Prostredníctvom vtelenia je naplnená Adamova túžba stať sa podobným Bohu. Človek môže znova získať raj. Okrem toho Východná cirkev si hneď v ten deň pripomína aj poklonu troch mudrcov. Túto myšlienku vyjadruje aj tropar Narodenia:

Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo múdrosti, lebo mudrci hviezdou sa poučili klaňať sa ti ako Slnku pravdy a uznávať teba východ z výsosti, Pane, sláva tebe.

Pri vianočnej liturgii spievame kondák:

Dnes Panna rodí večného Boha. Zem ako dar Neprístupnému ponúka jaskyňu. Anjeli s pastiermi ho oslavujú. Mudrci s hviezdou k nemu putujú, lebo večný Boh z lásky k nám narodil sa ako Dieťa.

Autorom tohto kondáku je sv. Roman Sladkopevec – Melód a k vzniku tohto spevu sa viaže osobitná legenda. Roman, pôvodom zo Sýrie, sa okolo roku 518 presťahoval do Konštantínopolu, kde sa stal diakonom pri Chráme Panny Márie v Cyrusovom kláštornom a mestskom komplexe. K pobytu v tomto chráme sa viaže aj správa jeho prvých životopiscov o mystickom zážitku, ktorý rozhodným spôsobom ovplyvnil jeho ďalší osud. Z najstaršieho Synaxária, teda životopisu, sa dozvedáme, že na začiatku svojho účinkovania sa mu počas vianočnej noci vo sne zjavila Božia Matka a odovzdala mu popísaný zvitok s príkazom, aby tento prehltol. Keď Roman otvoril ústa, aby splnil tento príkaz, prebudil sa. Ďakujúc Pánovi za tento znak jeho priazne, pri nasledujúcej liturgii vystúpil na ambón a bez prípravy, improvizujúc, začal spievať hymnus narodenia. Pôvodný Romanov kondák mal 24 veršov. Refrén z tohto 24 veršového hymnu spievame aj my dodnes pri vianočnej liturgii ako kondák 3. hlasu.

K vianočnej atmosfére patria už neodmysliteľne aj jasličky, či tzv. betlehem. Nadväzujú na prastarú tradíciu zobrazovania narodenia Pána, ktorej prvý výtvarný prejav nachádzame v rímskych katakombách sv. Prisky z 3. storočia. Východná cirkev  vo vianočnom období vystavuje k osobitnej úcte ikonu Narodenia. Hádam najznámejším vzorom je typ zhotovený ruským stredovekým ikonopiscom Andrejom Rubľovom. Na západe – a taktiež aj vo väčšine našich chrámov – vidíme iný spôsob sprítomňovania tajomstva Narodenia Pána, tzv. betlehem, či jasličky. Ľudové betlehemy a rozličné jasličkové pobožnosti majú na našom území tradíciu. Tento obyčaj má svoj pôvod vo zvyku zavedenom sv. Františkom.

Keď pri vianočných liturgických obradoch spievame slávnostné S nami Boh, na povečerii, či na utierni  Sláve tebi, pokazavšemu nam svit, Sláva vo vyšnich Bohu – Sláva na výsostiach Bohu, možno si ani neuvedomujeme, že zrodenie slovanskej liturgie má tiež svoj vzťah k udalosti Narodenia. Aký? Žitie Konštantínovo hovorí:

“Pápež prijmúc knihy slovenské, posvätil ich a položil na oltár v Chráme Svätej Márie, ktorý sa volá Fatné a spieval s nimi liturgiu“ (ŽK XVI.). Fatné po grécky označuje jasle. Týmto výrazom je označená Bazilika S. Maria Maggiore. V nej sa totiž, pod hlavným oltárom, v striebornej skrini, za kovovou platňou nachádzajú podľa tradície pozostatky jasličiek, v ktorých bol uložený malý Ježiš v Betleheme. Na tomto oltári boli schválené naše liturgické knihy a tu po prvýkrát oficiálne znela liturgia v jazyku našich predkov.

V dňoch, keď je naša pozornosť sústredená na betlehem, na jasličky, aj táto súvislosť nám dokazuje lásku Božieho dieťaťa, ktorý prichádza naozaj pre všetkých ľudí dobrej vôle, bez rozdielu rasy či reči. Božie slovo a liturgia prišli do nášho národa posvätené dotykom betlehemských jasiel, liturgia je nerozlučne spätá s dejinami nášho národa. Kolískou našej východnej duchovnosti sú vlastne betlehemské jasle. Vianoce nás teda prostredníctvom slávenej a žitej liturgie spájajú s celou tradíciou Cirkvi. Znovuprežívanie tajomstva Kristovho narodenia, ktoré oslavujeme počas Vianoc, je symbolom spojenia s rodiacim sa a večne živým Slovom, ktoré na seba vzalo v konkrétnom historickom momente ľudskú podobu, a ktoré sa aj dnes opäť stáva Telom, aby prebývalo medzi nami.

Zdroj: Gréckokatolícky kalendár 2000
Autor: Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ - všetky články od tohto autora (14)

všetky súvisiace odkazy (1) »

Mám už naozaj všetko nachystané na Vianoce?
22.12.2016 | Duchovné články | | Čítanosť(3787)
Mám už naozaj všetko nachystané na Vianoce?
S nami Boh
03.01.2011 | Duchovné články | Čítanosť(3936)
S nami Boh
Vianoce môžu byť vždy dobré
03.01.2011 | Duchovné články | Čítanosť(3767)
Vianoce môžu byť vždy dobré

všetky súvisiace články (13) »

Vianoce 2008 v Prešove
28.12.2008 | Čítanosť(5149)
Vianoce 2008 v Prešove

všetky súvisiace správy (3) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε