www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=16
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. december 2018     Meniny oslavuje: Branislava, Bronislava

Zoεpédia - náhodný výber: Anglické panny, Veľkopôstne obdobie, Boh - je večný.     pohľadnice

01.01.2000 | Spiritualita | Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ | Čítanosť(6172)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Modlitba srdca

Modlitba srdca

V živote Východných cirkvi – zvlášť byzantského obradu – existuje po stáročia osobitná modlitba – tzv. Modlitba srdca, Modlitba Ježišova. Tento druh modlitby, ktorý vám chceme aspoň v skratke predstaviť, má svoje korene v tradícií gréckych Otcov raného stredoveku, akými boli sv. Maxim Vyznávač, sv. Simeon Nový Teológ a Diadoch z Fotiky, ba vlastne už v praxi pustovníkov, tzv. Otcov púšte, prvých kresťanských storočí. Pôvodná prax mníchov sa časom rozšírila aj mimo kláštorov, praktizovali ju mnohí jednoduchí ľudia i mimoriadne osobnosti, slovom tí, ktorí túžili po duchovnom raste a po hlbšom zjednotení sa s Pánom. Táto modlitba spočíva v neustálom vzývaní mena Ježiš – odkiaľ aj jej názov – Molitva Isusova, Modlitba Ježišova.

Jej odôvodnenie nachádzame v Svätom písme, v slovách Skutkov apoštolských (Sk 2, 21) “Každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený“ . Jeden z jej najhorlivejších šíriteľov bol Paisij Veličkovskij, ktorý na konci 18. storočia vydal tzv. Filokáliu, čiže zbierku výrokov cirkevných Otcov o tomto spôsobe modlitby. Čo je podľa neho jej cieľom a zmyslom? “Neustále nosiť vo svojom srdci najsladšieho Ježiša a byť zapálený láskou k nemu v ustavičnej spomienke jeho mena.“ Táto modlitba má svoj základ v typicky byzantskom liturgickom vyjadrení – Hospodi, pomiluj, Pane, zmiluj sa. Celá formula modlitby, tak ako sa ustálila v posledných storočiach, je  „Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym – Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja hrišnaho.“ Táto modlitba v svojej počiatočnej fáze je modlitbou ústnou, na spôsob ruženca, avšak slúži predovšetkým k pozdvihnutiu a upriameniu nášho ducha na spojenie s Pánom. K tomu slúžia aj niektoré vonkajšie pomôcky – zjednotenie modlitby s rytmom nášho dychu, s tlkotom nášho srdca, atď. Náš duch sa ich prostredníctvom uschopňuje k získaniu pokoja a rovnováhy. Tento stav duše sa po grécky nazýva hesychia, odtiaľ pochádza aj názov teologického smeru, ktorý uprednostňoval tento spôsob modlitby – hesykasmus. Modlitba Ježišova sa niekedy nazýva aj modlitbou srdca.

Vo východnej duchovnosti je výraz „srdce“ jedným zo základných termínov. Srdce sa chápe samozrejme nie v zmysle biologickom, ani v zmysle prenesenom, ako výraz našej citovosti, ale označuje sa ním duchovný rozmer. Srdce je centrom ľudskej osoby, je miestom, kde sa spájajú korene duše i tela, je to životodarný prameň nášho bytia. V Svätom písme sa pri použití slova srdce myslí fyzický orgán asi desaťkrát, zatiaľ čo viac ako tisíckrát sa pod slovom srdce má na mysli nástroj a miesto rozličných psychologických funkcií a pochodov. Gréčtina sprvoti používala na označenie tejto ľudskej schopnosti označenie „nús“, teda myseľ, rozum, ale už od 5. storočia badáme návrat k biblickejšiemu pojmu kardia, srdce. V ruskej duchovnosti sa termíny rozum a srdce používajú takmer ako totožné a vzájomne vymeniteľné, aj keď v bežnej, hovorovej reči sa pod slovom „rozum, um“ má viac na mysli schopnosť uvažovať a posudzovať, zatiaľ čo „srdce“ je pre človeka tým, čo mu bezprostredne umožňuje poznávať a preciťovať životné hodnoty.

Teofan Zatvornik, jeden z najväčších ruských a východných teológov vôbec, sa v svojich početných spisoch často venuje otázke „srdca“, pripisujúc srdcu základnú dôležitosť pre život. Tak ako je srdce v materiálnom zmysle považované za centrum fyzického života, takisto je  centrom duchovného života. „Srdcom“ človek preciťuje všetko to, čo sa dotýka osoby, srdce zachováva v sebe energiu všetkej sily duše i tela. Človek je taký, aké je jeho „srdce“. Modlitba Ježišova takto pozostáva v zostúpení z úrovne čisto rozumovej, intelektuálnej, do nášho srdca, do centra nášho „ja“. Tento duchovný rozmer je prepotrebný zvlášť v našej dobe, ktorá svojím životným rytmom a zameraním privádza skôr k duchovnej nestálosti, roztržitosti a k pocitu frustrácie. Jej slová sú vzaté zo slov evanjelia – bol to prosebný výkrik slepca sediaceho na kraji cesty do Jericha - “Ježišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ A Pán sa zastavil, dovolil slepcovi prblížiť sa k nemu a navrátil mu zrak. Navrátenie duchovného zraku, dar svetla, to je aj jeden z cieľov a výsledkov tejto modlitby. Svetlo zohráva dôležitú symbolickú úlohu aj v našej liturgii. Napr. pri tzv. „malom vchode“ sa pred evanjeliárom nesie v procesii zažatá trojsvieca, pri slávnostnej sv. liturgii biskup udeľuje požehnanie s dvoj- a trojsviecou. Jeden z najstarších liturgických spevov, ktorý sa nachádza v našej večierni, je hymnus Svetlo tiché – to všetko sú konkrétne príklady, ktoré nás upozorňujú, že zmyslom liturgie a modlitby je dosiahnutie vnútorného svetla pre našu dušu. Vytrvalým praktizovaním Modlitby Ježišovej dosiahne človek vnútornú jednotu, jeho duch, srdce, duša i telo sa spájajú v harmóniu a človek opäť odkrýva v sebe obraz Boží. Pritom nie je tak dôležitý počet, koľkokrát sme opakovali túto modlitbu, dôležité je, aby pramenila zo srdca, aby z neho prýštila ako čerstvá voda z prameňa. K tomu sa síce zaiste vyžaduje pokojné, vytrvalé sústredenie, na druhej strane je ale typické, že počiatočné ťažkosti sa praktizovaním stále umenšujú a modlitba tak naozaj preniká do srdca, stáva sa spontánnym životným prejavom.

K vnútornému spojeniu sa s Kristom nepotrebuje žiadnych špeciálnych pomôcok a príručiek, nie sme pritom ani viazaní na nejaké konkrétne miesto, alebo čas. ON je v našom srdci, počuje náš hlas, prijíma nás, dáva nášmu bytiu harmóniu a vyrovnanosť. Jediné, čo potrebujeme, je naše srdce, srdce túžiace po jeho láske, vnímavé, pozorné a otvorené. Aby sa naše srdce naozaj stalo takým, využime aj modlitbu Ježišovu, tento, v našej Východnej cirkvi, stáročiami overený prostriedok duchovného rastu a zdokonaľovania.

Odložme bokom naše každodenné starosti, sústreďme sa v našom vnútri a modlime sa: Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym – Hospodi, Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja hrišnaho.

Zdroj: Gréckokatolícky kalendár 2000
Autor: Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ - všetky články od tohto autora (14)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε