www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=166
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 23. september 2019     Meniny oslavuje: Zdenka

Zoεpédia - náhodný výber: Lítijná súprava, Súdny proces s Ježiš..., Kadoš.     pohľadnice

01.03.2006 | Publicistika | doc., ThDr. Marek Petro, PhD. | Čítanosť(4534)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Povinnosť každého človeka

Povinnosť každého človeka

Nie v takej dávnej minulosti – v roku 2002 – sme sa mohli na stránkach tlače, a to nielen katolíckej, dočítať o „ôsmich veľkých starostiach sveta“. Tak nazýva  blahej pamäti pápež Ján Pavol II. najväčšie problémy súčasnej doby, s ktorými sa stretáme. Sú to: ochrana života, podporovanie rodiny, odstránenie chudoby, ľudské práva, odzbrojenie, zdravotnícka starostlivosť, životné prostredie, zabezpečenie práva.

„Mohli by sme spomenúť ešte mnohé iné požiadavky,“ povedal pápež. „Ale keď sa tieto priority dostanú do ústrednej pozornosti politických vodcov, ak ich ľudia dobrej vôle urobia súčasťou svojich každodenných snáh a ak ich veriaci zahrnú do svojho apoštolátu, svet sa radikálne zmení.“ (Život Cirkvi 37/2002)

Jedna z vyššie spomenutých starostí sveta je starosť o životné prostredie. Situácia v tejto oblasti je taká vážna, že konferencie biskupov jednotlivých krajín apelujú cez kňazov na veriacich, aby sa za danú problematiku nielen modlili, ale aby mali ekologickú zodpovednosť. Preložené do jednoduchšej reči to znamená, že nemáme špiniť a znečisťovať životné prostredie, ba ani byť k nemu ľahostajní. 

Čo je to teda ekológia? Aký je význam tohto slova?

V gréčtine slovo ekológia znamená „náuka o dome“( z gréc. oikos – dom, logos – náuka). Základným modelom vlastníctva pre človeka je jeho telo, ale aj vlastníctvo bezprostredne nutných hmotných statkov. V širšom zmysle je spoločným vlastníctvom ľudí celý svet, ktorý nám vytvára životný priestor,  teda náš pozemský domov. Prvá zmienka o harmonizácii vzťahov medzi Stvoriteľom, človekom a zdrojmi zeme je v knihe Genezis: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1). „A stvoril Boh človeka na svoj obraz... muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1,27). „Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 1,28)

Moderní kritici Písma a kresťanstva poukazujú na skutočnosť, že práve toto biblické poverenie k vládnutiu nad zemou oprávňovalo kresťanov vykorisťovať a ničiť prírodu. Preto vraj Biblia zavinila súčasnú ekologickú krízu alebo aspoň má na nej značný podiel. V biblickom, ale aj občianskom zmysle však vládnuť znamená zodpovedne spravovať a nie vykorisťovať a zotročovať. Zodpovedne spravovať stvorenstvo znamená rešpektovať jeho životné potreby a prejavy a, samozrejme, jeho životné prostredie. Ak človek tieto potreby rešpektuje, žije v harmónii s prírodou a stvorenstvo mu slúži. Ak však človek tieto ekologické potreby stvorenstva nerešpektuje, stvorenstvo ho zotročuje, ničí. Vyničením stvorenstva napokon človek ohrozuje seba samého. Mnohoraké spôsoby likvidácie stvorenstva, od zamorenia prostredia škodlivinami, cez ľahostajnosť a nevšímavosť, až po bezohľadné kántrenie stvorenstva predstavujú celú ekologickú problematiku dneška. Blahej pamäti pápež Ján Pavol II. vymenoval niekoľko zásadných previnení človeka voči pozemskému domovu: „Človek zdevastoval zalesnené planiny a údolia, znečistil vody, znetvoril prirodzené prostredie zeme, urobil vzduch nedýchateľným, zničil hydrogeologické a atmosferické systémy, premenil nádherné oblasti prírody na púšte a realizoval nekontrolovateľnú industrializáciu.“ (Život Cirkvi 37/2002)

Nie je síce úlohou Cirkvi vydávať nejaké smernice na prekonanie kríz životného prostredia, no Cirkev sa musí angažovať vo výchovnej oblasti. Predovšetkým musí upozorňovať človeka na vážnosť situácie. Už pápež Pavol VI. vo svojom prejave v OSN 4. októbra 1965 podčiarkol morálnu zodpovednosť ľudí za využívanie prírodných zdrojov voči ďalším ľuďom a budúcim generáciám. Kresťanská viera sa netýka len budúceho sveta, ale aj tohto pozemského.

Spytovanie svedomia

Najhlbšie znamenie a najťažší z mravných dôsledkov ekologického problému spočíva v porušovaní úcty k životu. Teológ a lekár A. Schweitzer hovorí, že ak už nejaký život poškodzujeme, musí mi byť zrejmé, do akej miery je to nevyhnutné. Sedliak, ktorý na lúke pokosil tisíce kvetov ako krmivo pre kravy, si má dávať pozor, aby cestou domov bezmyšlienkovite neodtrhol kvietok pri ceste, lebo tým sa spreneveruje životu, keďže k tomu nie je nútený nevyhnutnosťou.

Človek vždy chápal svoju nadradenosť nad ostatným stvorením. Kristova Cirkev poučená Božím zjavením túto nadradenosť ešte zdôraznila. Veď človek bol stvorený na Boží obraz a má vládnuť nad stvorenstvom. (porov. Gn 1,26-27)

Ale človek, ranený prvotným hriechom, neraz zneužil svoju nadradenosť nad ostatným stvorenstvom a správal sa k nemu ako dobyvateľ, tyran a vandal. Došiel k nesprávnemu presvedčeniu, že si môže k stvorenstvu dovoliť všetko podľa ľubovôle a že v tom nie je nijaký morálny problém. Ale opak je pravdou. Každý ľudský čin, ktorým ohrozujeme životné prostredie, a tým aj samotného človeka, jeho zdravie a život na tejto zemi, je porušením piateho Božie prikázania – Nezabiješ! A to je už matéria na spoveď a  dôvod k pokániu. V tomto treťom tisícročí si musíme dobre uvedomiť, že je potrebné spytovať si svedomie, spovedať sa aj z vlastných ekologických hriechov, a predovšetkým robiť nápravu.

A práve tu nám chce Cirkev pomáhať formovať a vychovávať kresťanské ekologické vedomie a svedomie. Cirkev nastúpila do spoločného zápasu s ostatnými štátnymi a spoločenskými zložkami o zachovanie trvalo udržateľného rozvoja na našej Zemi. Nie politickými alebo ekonomickými rozhodnutiami, ale výchovou k mravnému správaniu sa kresťanov k stvorenstvu a jeho preventívnej ochrane.

Múdra Božia skladba

Poslaním človeka je byť, nie mať (blahobyt, nadbytok), preto byť kresťanom znamená žiť pre svojich blížnych a nielen pre seba. Z uvedených skutočností vyplýva, že k ekologickej problematike musíme pristupovať zodpovedne, podľa svojho najlepšieho svedomia. Stvorenstvo máme užívať rozumne a uvážene, rešpektujúc jeho hodnotu a s úctou, aká patrí veľkému Božiemu daru. Kresťan má aj vo vzťahu k stvorenstvu pomáhať životu a nie smrti. Má pritom jasne rozoznávať Stvoriteľa od stvorenia. Stvoriteľovi sa klaňať a za stvorenstvo mu ďakovať.

Pred šiestimi rokmi sa skončilo druhé tisícročie kresťanstva. Tretie tisícročie by malo byť podľa priania a vízie  blahej pamäti pápeža Jána Pavla II. „tisícročím civilizácie lásky“. Nech nás svätý František z Assisi, ktorý je patrónom ekológie, naučí pozerať sa na svet ako na múdru skladbu. Jej hlavnou myšlienkou je harmonické spolužitie všetkých so všetkými. Želám si, aby sme v tomto duchu zveľaďovali i svoje vlastné okolie, v ktorom žijeme.

Zdroj: Slovo 05/2006
Autor: doc., ThDr. Marek Petro, PhD. - všetky články od tohto autora (4)
Velebte Pána všetky jeho diela
20.01.2003 | Publicistika | Čítanosť(4448)
Velebte Pána všetky jeho diela
Verme evanjeliu
01.03.2002 | Spiritualita | Slovo 03/2002 | Čítanosť(4126)
Verme evanjeliu

všetky súvisiace články (3) »

všetky súvisiace články (1) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε