www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=229
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 19. september 2019     Meniny oslavuje: Konštantín

Zoεpédia - náhodný výber: Sviatosť kňazstva, Triteizmus, Čtec a spevák.     pohľadnice

01.02.2006 | Rozhovory | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(4780)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Rozhovor s Jeho Blaženosťou Ľubomyrom kardinálom Huzarom

Rozhovor s Jeho Blaženosťou Ľubomyrom kardinálom Huzarom

Napriek tomu, že Gréckokatolícka cirkev patrí do spoločenstva Katolíckej cirkvi, je odlišná.

Ako by ste charakterizovali túto inakosť?

Je potrebné pochopiť, že tieto dve rôzne cirkevné spoločenstvá vychádzajú z rozdielnych kultúr. Napriek tomu majú spoločnú vieru, lebo im ju priniesol spoločný pôvodca – Ježiš Kristus. Odvtedy ľudia rôznych národov a kultúr prijali Božiu náuku, ale všetci si zachovali tú istú Kristovu vieru. Latinský svet so svojou kultúrou prijímal evanjelium ináč ako Palestína, Sýria či slovanské krajiny. A aj my sme rovnako iným spôsobom prijali do svojho praktického života Kristovo evanjelium.

Aký je teda základný rozdiel medzi Cirkvou západného a východného obradu?

Latinský svet je aktívnejší. Chce stále niečo robiť a vytvárať. Slovanský svet kladie oveľa väčší dôraz na prijímanie. To ale neznamená, že nič nevytvára, že je pasívny. Aj on je aktívny. Prijímanie je inou formou aktívnosti. Napríklad, mních v latinskej Cirkvi skladá sľuby a vo východných cirkvách dodržiava mníšsky poriadok – schému. Kňaz západnej Cirkvi hovorí pri krste: „Ja ťa krstím...“. To je aktívna forma. Východné cirkvi používajú inú formu: „Krstí sa...“ Tá je z pohľadu krstiteľa pasívna, čím kladie väčší dôraz na Božie prijatie krstenca ako svojho dieťaťa. Je to možno veľmi jednoducho povedané, ale je tu iná forma. Zmysel a efekt je však ten istý. Je to vlastne rovnaké, ako keď upriamite svoju pozornosť na Presvätú Bohorodičku. Existuje Presvätá Bohorodička Guadalupská a Presvätá Bohorodička Vladimírska. Je to stále tá istá Bohorodička, ale je zobrazená tak, ako ju vníma daná kultúra, konkrétni ľudia. Oni ju tak vnímajú a tak ju aj odovzdávajú.

Čím môžu prispieť gréckokatolícke cirkvi univerzálnej Kristovej Cirkvi a Európe?

Každá miestna cirkev má svoje osobitosti, cez ktoré prijíma svätú vieru – Božiu náuku. Neexistuje žiadna miestna cirkev, ktorá by mohla v úplnosti pochopiť Boží plán. Vlastne aj toto bol Boží plán, aby Cirkev na celom svete mala v sebe svedectvá rôznych cirkví, ktoré sa tak dopĺňajú. Vzniká tak veľká mozaika. Každá cirkev do nej niečím prispela. Západná Európa patrí do sféry latinskej kultúry a má svoje osobitosti, svoje bohatstvo a svoj spôsob nazerania na Boha. Východné, konkrétne gréckokatolícke cirkvi, majú tiež svoje spôsoby.

Ak mám povedať svoj názor, tak tie naše sa mi zdajú ako plnšie, bohatšie a krajšie chápanie Božej náuky. Vy niečo vidíte a ja niečo vidím, ale ak sa budeme navzájom deliť o tento svoj pohľad, všetci sa staneme bohatšími. Nik z nás nedokáže obsiahnuť svojím vnímaním všetku Božiu múdrosť, lásku a krásu. Práve preto sa východná Cirkev môže bohatšie deliť o svoje poznanie aj s latinskou Cirkvou a, naopak, prijímať od nej jej pohľad na Boha. Tak sa bude celá Cirkev i každá miestna cirkev obohacovať.

Ako vnímate postupné uplatňovanie nových foriem v liturgickom živote?

V prvom rade by som rád zdôraznil, že obrad a liturgický život v Cirkvi nie je čímsi zafixovaný či skostnatený, ale že je živou skutočnosťou. A ako každá živá skutočnosť aj on podlieha zdravému organickému vývoju. Pokiaľ sa hovorí o vplyve latinizácie v minulosti alebo o iných vplyvoch, ktoré neboli priamo organicky začlenené do miestnej cirkvi, musím zdôrazniť, že každý živý organizmus je schopný vývoja. Po Druhom vatikánskom koncile napríklad badáme, že v latinskej Cirkvi sa vytvára veľká otvorenosť a ústretovosť k prijímaniu niektorých prvkov východnej duchovnosti  z liturgie do ich duchovného života. Rovnako teda pri tejto vzájomnej duchovnej výmene je len prirodzené, že aj východné cirkvi sa môžu inšpirovať v niektorých oblastiach prvkami liturgickej, duchovnej a inej tradície západnej Cirkvi. Je však dôležité, aby táto inšpirácia neprebehla samovoľným spôsobom, ktorý by protirečil duchu samotnej východnej tradície, ale aby išlo o znak organického vývoja. Garantom tohto organického vývoja je autorita Cirkvi, ktorá usmerňuje a riadi, ale aj citlivosť veriacich, akýsi prirodzený zmysel pre organickú postupnosť.

Nedávno navštívil Ukrajinu Ján Pavol II.. Aké je s odstupom času ovocie tejto návštevy?

Ovocie tejto návštevy sa nedá vyjadriť ani sa naň nedá ukázať prstom. Niečo sa stalo, ako to vidíme a vnímame my, v dušiach ľudí. Niečo so sebou doniesol. Jeho reč k ľuďom bola - nie preto, že rozprával po ukrajinsky, ale preto, že hovoril rečou Slovana - veľmi silná. Hovoril jednoduchou rečou, ktorej ukrajinský ľud rozumie. Hovoril o krajine, o láske k rodnej zemi a o veciach, ktoré sú Ukrajincom drahé. Práve preto sa jeho slová hlboko zakorenili v srdciach ľudí – nie iba rímskokatolíkov či gréckokatolíkov, ale aj pravoslávnych a ľudí, ktorí  sú Cirkvi vzdialení. Neexistujú o tom žiadne štatistiky ani žiadne merania či zisťovania. Dá sa to vystriehnuť len v tom, ako ľudia rozprávajú a ako prijímajú jeden druhého.

Čo bolo pre Ukrajincov tým najväčším prekvapením?

Bol to jeho postoj. Ľudia si ho predstavovali ako agresívnu osobu, ktorá prišla zničiť pravoslávny svet. A tu zbadali požehnaného staršieho človeka s paličkou v ruke, ktorý celým svojím bytím zvestoval pokoj a mier. Toto spravilo na ľudí veľmi veľký dojem. Pozrite sa na také mesto, ako je Kyjev. Nie je to veľkomesto, ale na svätú liturgiu prišlo vyše jeden a pol milióna ľudí. Pre niečo tam istotne chceli prísť. A niečo sa v nich zmenilo. Prišli domov bohatší. Boli radi, že otec bol s nimi, že sa mohli s ním modliť, bezprostredne ho vypočuť. Ako som už povedal, on hovoril z plného srdca.

Na Ukrajine prebieha v súčasnosti silné ekumenické hnutie. Ako vnímate fakt, že prenesenie vášho sídla do Kyjeva vyvolalo silný odpor?

My to nevnímame ako prenesenie sídla, ale skôr ako návrat po dvesto rokoch, keď nás z Kyjeva vyhnali. K tomuto návratu nás neviedol len fakt, že Kyjev je hlavným mestom a v súlade s cirkevným zákonom sídlo hlavy Cirkvi musí byť v hlavnom meste, ale prišli sme tam hlavne preto, lebo aj tam sú naši veriaci. Gréckokatolíci totiž nie sú len na západnej, ale aj na strednej Ukrajine. A skôr a lepšie môžeme pomáhať všetkým gréckokatolíkom na Ukrajine, ak naše centrum bude v centre krajiny. Zároveň je z rôznych dôvodov lepšie, ak sídlime tam, kde sídlia všetky štátne i cirkevné organizácie. Tak môžu byť kontakty s nimi oveľa intenzívnejšie.

Aj pre mňa samotného je to lepšie riešenie. Doteraz som musel niekoľko hodín, aj pol dňa, cestovať na zasadnutia do Kyjeva. Teraz môžem tento čas využiť efektívnejšie. Je to nielen dušpastiersky, ale aj prakticky lepšie riešenie.

Zdroj: Slovo 03/2006
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)

všetky súvisiace odkazy (7) »

Púť národov a národností
04.09.2006 | | Slovo 2006, č. 16. | Čítanosť(5385)
Púť národov a národností
Univ (Unev)
01.02.2006 | Publicistika | Slovo 03/2006 | Čítanosť(6911)
Univ (Unev)
Z dejín Mukačevskej eparchie
08.01.2003 | História | TK KBS | Čítanosť(7674)
Z dejín Mukačevskej eparchie

všetky súvisiace články (17) »

01.10.2001 | Čítanosť(4978)
sk Duch východných obradov

všetky súvisiace články (1) »

Nový ukrajinský biskup
02.03.2006 | Čítanosť(4786)
Nový ukrajinský biskup

všetky súvisiace správy (13) »

všetky súvisiace audiosúbory (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε