www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=275
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 11. december 2019     Meniny oslavuje: Hilda

Zoεpédia - náhodný výber: Ikonostas, Dcéry Božskej lásky, Hymnus.     pohľadnice

16.04.2006 | Rozhovory | Čítanosť(5347)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Neustále provokujúca pravda

Neustále provokujúca pravda

Dá sa vierohodne dokázať Kristovo vzkriesenie alebo nie? Odpoveď na ňu zaujíma mnohých – veriacich i neveriacich. Prečo? Lebo vďaka tomuto faktu sa nevyhnutne mení pohľad človeka na tento svet. Spolu s o. ThLic. Štefanom Paločkom, ktorý prednáša na teologickej fakulte dogmatickú teológiu, sa teraz ponorme do jedného z najväčších tajomstiev nášho Pána.

Šírenie kresťanstva neustále sprevádzali tendencie spochybňovať fakt vzkriesenia Pána. Bolo vzkriesenie Ježiša Krista skutočnou udalosťou?

Vzkriesenie Ježiša Krista bolo skutočnou historickou udalosťou. Cirkev sa pri vzkriesení Krista odvoláva na svedectvá ľudí, ktorí na vlastné oči videli vzkrieseného Krista, a kvôli tomuto svedectvu boli ochotní položiť aj vlastný život. Napriek tomu tieto historické písomnosti svedčiace o Kristovom vzkriesení súčasná veda za dôkaz nepovažuje. Prečo je to tak? Problém je v tom, že podľa súčasných vedeckých princípov všetko, čo je pravda, musí mať prirodzené vysvetlenie. Je to ničím neodôvodnený a nijako nedokázaný predsudok, ktorý spútava súčasnú vedu a bráni jej napĺňať základný cieľ - pravdivý opis sveta. Keďže je Kristovo vzkriesenie prirodzene nevysvetliteľné, oficiálna veda ho odkázala do sveta mýtov alebo medzi udalosti, ktoré človek môže, ale  nemusí prijať za pravdu, lebo táto udalosť je podľa nej objektívne nedokázateľná.

Môžeme si však byť úplne istí, že Kristus vstal z mŕtvych. Svedčia o tom mnohí svedkovia, podobne ako o rímskom cisárovi Nerovi (1. stor. po Kr.) alebo o Alexandrovi Macedónskom (4.stor. pred Kr.). Istotu o Kristovom vzkriesení máme aj z toho dôvodu, že kresťanstvo je jediným náboženstvom, ktoré dáva uspokojivú odpoveď na otázku, ako sa človek môže dostať do neba.

Prečo sa Pánovo vzkriesenie udialo práve počas Veľkej noci?

Veľká noc bola pre židov sviatkom, pri ktorom oslavovali vyslobodenie Izraelitov z   egyptského otroctva. Túto udalosť použil Kristus ako predobraz vyslobodenia človeka zo skutočného otroctva, ktorým je život v hriechu spôsobujúci smrť.

Čo sa dialo s Ježišom v čase od jeho smrti  na kríži až do vzkriesenia, teda v čase, keď bolo jeho telo v hrobe?

V tom čase Ježiš zostúpil do podsvetia, kde boli prítomné duše svätých, ktorí zomreli v čase Starého zákona, teda ešte predtým, ako Kristus vykonal svoje spasiteľné dielo na zemi. Tieto duše nemohli vstúpiť do neba, pretože bez Krista nemohli dosiahnuť dokonalú svätosť. Kristus zostúpil k týmto dušiam, aby im daroval milosť dokonalej spravodlivosti, a tak ich mohol voviesť do stavu večnej blaženosti v nebi.

Ako by sa dala charakterizovať existencia Krista po vzkriesení - jeho výzor, prejavy?

Najpodstatnejším znakom existencie Krista po vzkriesení bolo oslávené telo, ktoré nepodlieha smrti a „neotročí“ fyzikálnym zákonom. Duša ho slobodne ovláda. Kristus napríklad môže prejsť cez zatvorené dvere, kedykoľvek zmiznúť, vznášať sa. Pred vzkriesením to bolo pre telo čosi zázračné. Po vzkriesení je to telu vlastné. Z reakcií Márie Magdalény či emauzských učeníkov, ktorí ho pri stretnutí nemohli spoznať, sa môžeme domnievať, že jeho telo vyzeralo po vzkriesení nejako inak ako predtým. Dá sa odhadovať, že telo podliehajúce nepriaznivým vplyvom pozemského života môže niesť znaky choroby, utrpenia a starnutia. Na oslávené telo tieto faktory vplyv nemajú. Možno práve to je ten rozdiel v Kristovom výzore po vzkriesení.

Prečo na Ježišovom tele zostali znaky po umučení na rukách, nohách a v boku?

Samozrejme, že Kristus si nemusel nechať znaky po umučení na tele. K oslávenému telu rany nepatria. No Kristus si zvolil túto možnosť. Dokazovali, že on, ktorý sa teraz ukazuje apoštolom, je ten istý ako ten, kto zomrel na kríži, napríklad, keď mal o vzkriesení pochybnosť apoštol Tomáš. Rany zároveň neustále sprítomňujú jeho víťazstvo nad smrťou. Nikto totiž nemôže žiť so smrteľnými ranami.

Pokúsme sa na záver poodhaliť Boží zámer, Božiu logiku. Prečo si Boh zvolil práve takúto cestu? Prišiel na svet ako dieťa, prežil na zemi 30 rokov, zomrel krutou smrťou, a potom vstal z mŕtvych. Dá sa to vôbec objasniť a pochopiť?

Božím zámerom bolo spasiť človeka. Adam ako predstaviteľ celého ľudstva zhrešil. Tento hriech mal dopad na celé ľudstvo. Odvtedy každý človek vlastní ľudskú prirodzenosť poškodenú hriechom nášho praotca Adama. To znamená, že človek je tak naklonený ku konaniu zla, že jeho vlastné sily nestačia na to, aby dokázal prestať robiť hriechy. Konanie dobra sa stalo namáhavým a je spojené s mnohými nepríjemnosťami a nevýhodami (prenasledovanie, nenávisť od druhých ľudí, ba aj smrť). Človek sa pod ťarchou toľkých nepríjemností a vlastnej nedokonalosti nedokáže vymaniť z ustavičného konania väčších či menších hriechov. To však nesie so sebou hrozný dôsledok. Hriech znamená odvrátenie sa od Boha, a život bez Boha je peklom. Človeka sa dostal do situácie, v ktorej sa za každú cenu musí zbaviť hriechov, no zároveň to nedokáže.

Do tejto pre človeka neriešiteľnej situácie vstúpil Boh. Tým, že sa stal človekom, zobral na seba ľudskú prirodzenosť a tú doviedol k úplnej dokonalosti. Nikdy totiž neurobil žiaden hriech. Bol dokonale poslušný nebeskému Otcovi, a to za každých okolností. Aj keď mu hrozila chudoba, výsmech či smrť. Ak by sa o také niečo pokúsil obyčajný človek, nemohol by mať úspech. Aj keby sa snažil akokoľvek,  nikdy by sa mu nepodarilo dosiahnuť dokonalú spravodlivosť. A jeho cestu za dokonalosťou by napokon prerušila smrť. Ježiš Kristus „si mohol dovoliť" byť poslušný až na smrť. Vedel, že ani smrť ho nedokáže zastaviť na jeho ceste. Jeho vzkriesením a nanebovstúpením sa stala jedna úžasná vec: našiel sa konečne človek, ktorý dokázal so svojou ľudskou prirodzenosťou prežiť spravodlivý život na zemi, napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam, a dostal sa až do neba. Čo to znamená pre nás? Každý človek, ktorý sa narodí na tento svet, „oblieka" si prvotným hriechom pokazenú ľudskú prirodzenosť, s ktorou sa do neba dostať nedá. Potrebovali by sme si „obliecť" tú Kristom napravenú ľudskú prirodzenosť, ktorá dokáže vytrvať v poslušnosti nebeskému Otcovi aj za tých najnepriaznivejších okolností, dokáže prejsť smrťou, vstať z mŕtvych a vstúpiť do neba. Dá sa Kristova spravodlivosť vôbec získať? Veľmi jasne o tom hovorí liturgický spev: Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. A v tom spočíva Božia logika i naša záchrana. Kristus nám získal život odolný proti pokušeniu a odolný proti smrti, život, ktorý smeruje do neba. Teraz ho prostredníctvom sviatostí ponúka každému, kto oň stojí.

Za rozhovor ďakuje B.D.K.

Zdroj: Slovo 2006, č. 8.

všetky súvisiace odkazy (4) »

Tretieho dňa vstal z mŕtvych
16.04.2006 | Spiritualita | Slovo 2006, č. 8. | Čítanosť(5083)
Tretieho dňa vstal z mŕtvych
Radosť všetkých vekov
16.04.2006 | Teológia | Slovo 2006, č. 8. | Čítanosť(5343)
Radosť všetkých vekov

všetky súvisiace články (7) »

všetky súvisiace články (1) »

všetky súvisiace správy (3) »

všetky súvisiace heslá (1) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε