www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=314
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 23. február 2019     Meniny oslavuje: Roman, Romana

Zoεpédia - náhodný výber: Kánon, Liturgické výzvy, Trojica - dogma Najs....     pohľadnice

07.06.2006 | Spiritualita | Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ, PhD. | Čítanosť(6704)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(1)

Tradícia

Tradícia

Na úvod je možno potrebné objasniť slovo tradícia, aby sme ho lepšie chápali a vedeli porozumieť aj ďalším slovám.

Etymologicky pochádza slovo tradícia od slova traditio = prenášanie, odovzdávanie určitých predstáv a zvykov. Môžeme povedať, že tradícia, či už náboženská, alebo profánna zaručuje duchovnú kontinuitu z jednej generácie na druhú. Moderná terminológia používa slovo tradícia v dvoch rozdielnych významoch. Raz sa týmto slovom označuje určitý obsah, prenášaný zo storočia na storočie, druhý raz sa tým označuje spôsob prenášania (porov. Slovník biblickej teológie, Záhreb 1990, s. 1314). Všeobecne môžeme hovoriť o tradícii kultúrnej, duchovnej, náboženskej a pod.

V Cirkvi poznáme ešte špecifickú apoštolskú Tradíciu, keď rozprávame o Svätom písme, o sv. liturgii, o cirkevnom práve, o spôsobe slávenia sviatkov atď. „Apoštolská Tradícia je odovzdávanie Kristovho posolstva, ktoré sa od začiatkov kresťanstva uskutočňovalo kázaním, svedectvom, ustanovizňami, kultom a inšpirovanými spismi. Apoštoli odovzdali svojim nástupcom - biskupom, a prostredníctvom nich všetkým pokoleniam až do konca čias to, čo prijali od Krista a čo ich naučil Duch Svätý“ (Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, SSV, Trnava 2006, s. 22, č. 12.).

Vidíme tiež, že v Cirkvi sa jediné tajomstvo Krista slávi podľa rozličných liturgických tradícií, lebo v rozličných národoch a v rôznych kultúrach nadobudlo prejavy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú (porov. tamtiež, s. 87, č. 247).

Kresťan vie, že „Sväté písmo, Tradícia a učiteľský úrad sú tak tesne navzájom spojené, že ani jedno z nich nejestvuje bez druhých. Spolu, každé svojím spôsobom, pôsobením Ducha Svätého účinne prispievajú k spáse ľudí“ (tamtiež, s. 23, č. 17).

Sv. Pavol o tom veľmi jasne píše vo svojich listoch. Veriacich Solúnčanov prosí, aby „sa pevne držali tradícií, ktoré sa od neho naučili ústne alebo písomne“ (2 Sol 2, 15). Filipanom pripomína: „Čo ste sa naučili, čo ste prevzali, čo ste počuli odo mňa a čo ste videli, to konajte“ (Flp 4, 9). Korinťanom upresňuje: „Odovzdal som vám najprv to, čo som sám prevzal“ (Kor 15, 3).

O tradícii môžeme hovoriť aj vtedy, keď hovoríme o našej Gréckokatolíckej cirkvi, o jej liturgii, o jej spôsobe života, o slávení sviatkov či o zachovávaní pôstov a iných cirkevných disciplín. Tradície sa dotýkame, keď rozprávame o liturgickom jazyku, o liturgických farbách, rúchach, o spôsobe slávenia božskej liturgie, o spôsobe vysluhovania sviatostí, o modlitebnom prejave a pod.

Tradícia má pre kresťana veľký význam. Zaručuje mu kontinuitu apoštolského poznania a života vo vlastnej Cirkvi. No privádza ho aj k úcte k  predkom, k tým, ktorí tu na tomto území žili svoju vieru a slúžili Pánu Bohu. Tu mu postavili chrámy, ktoré sú miestami stretávania sa s Bohom, miestami konania kultu. Nezabúdajme však, že tým podstatným, k čomu nás tradícia vedie, je Ježiš Kristus. Bolo by veľkou chybou a nedorozumením, keby sme sa odvolávaním sa na tradíciu vzďaľovali od Krista a jeho Cirkvi, pretože Cirkev je živý organizmus, ktorý žije naplno aj v  21. storočí.

Každý, kto sa chce opierať o tradíciu, musí mať jasno v pojmoch a musí poznať históriu vlastnej Cirkvi, ale aj súčasné vatikánske dokumenty, ktoré sa k tradícii Cirkvi vyslovujú veľmi kompetentne a zodpovedne.

Dobre chápaná tradícia nám pomáha prežívať svoju vieru autentickejšie a radostnejšie. Vždy prináša občerstvenie nášho ducha a dáva silu a chuť do života.

V ostatnom období sa stretávame so zneužívaním tohto slova. Umelo sa s ním manipuluje. Niekedy mám obavy, že sa zneužíva na umelé rozdúchavanie národnostných problémov a na útočenie proti Cirkvi zvnútra. Stáva sa dokonca, že ľudia, ktorí sú neveriaci, poúčajú kresťanov, kňazov a biskupov, ako a čo majú robiť. Jednoznačne odmietam takúto manipuláciu. Upozorňujem dobromyseľných veriacich, aby sa nedali zmanipulovať. Vždy platili a vždy budú platiť ako výstraha Kristove slová: „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí“ (Mt 7, 15-16). Ovocie nás nikdy nesklame, hoci sa ukáže až po istom časovom odstupe. Bolo by preto na veľkú škodu, keby sme na toto nebezpečenstvo nedávali pozor.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má svoju hlbokú tradíciu. Tá siaha až k svätým solúnskym bratom sv. Cyrilovi a  Metodovi. Priniesli nám vieru vo východnom, byzantskom obrade, ktorý ako poklad chránime a zveľaďujeme.

Všetci poznáme naše drevené chrámy, ktoré sú skvostami ľudovej architektúry a umenia. Predovšetkým však svedčia o hlbokej viere našich chudobných predkov. Poznáme ľudový spev – tzv. prostopinije, ale aj nádherné zborové liturgické skladby. Slávnostné archijerejské sv. liturgie sa svojou dynamikou, duchovnou hĺbkou modlitieb a nádherným spevom dotýkajú nielen rozumu poslucháča, ale celého jeho vnútra, najmä srdca. Spomeniem liturgiu vopred posvätených darov, jordánske svätenie vody či spev akatistu, večierne a utierne. Kto toto pozná, nemôže zanechať svoj východný obrad, veď z neho žije a čerpá potrebné duchovné sily. Priznám sa, že utiereň slávneho Kristovho vzkriesenia je pre mňa posilou počas celých štyridsiatich dní veľkonočného obdobia. Skoro každé ráno sa ju vo veľkonočnom období modlím. Kresťan z nej môže načerpať vnútornú silu, ktorá mu potom pomáha znášať nejeden každodenný kríž.

A čo môžeme povedať o hĺbke a sile byzantskej ikony? Tá je pre byzantský obrad nepostrádateľná. Jej hĺbka si získava stále viac a viac nadšencov. Môžeme povedať, že je stále „v móde“. Východné chrámy sú charakteristické ikonostasmi, na ktorých sú podľa presného poriadku zoradené ikony Krista, Bohorodičky, apoštolov, prorokov a liturgických sviatkov. Ikonostas so svojimi kráľovskými dverami silno umocňuje prežívanie tajomstva obety kríža, ktorá sa sprítomňuje na našich oltároch. V tomto slávení božskej liturgie je veľká dynamika a oslava života, smrti i vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tradícia je čosi staré, muzeálne. Ale aj z krátkeho pohľadu na tradíciu vidíme, že je to niečo živé, životaschopné a duchovne hlboké. Kresťan tradíciu chráni, žije v nej a odovzdáva ju ďalším pokoleniam, aby napomáhala stretávaniu sa s Bohom a dotyku s tajomstvom.

Zdroj: Slovo 2006, č. 12.
Autor: Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ, PhD. - všetky články od tohto autora (8)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε