www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=33
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 16. december 2019     Meniny oslavuje: Albína

Zoεpédia - náhodný výber: Trojica - dogma Najs..., Kríž - prenesenie Kr..., Kantor.     pohľadnice

01.10.1994 | História | Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ | Čítanosť(6679)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Gréckokatolícka misia na dvore kniežaťa z Lukky

Gréckokatolícka misia na dvore kniežaťa z Lukky

Nezriedka je počuť mienku, podľa ktorej je východný obrad málo príťažlivý a zaujímavý pre človeka, ktorý v ňom priamo nevyrástol. Ak sa dnes aj v západnom svete rozmáha záujem o východnú cirkev, jej liturgiu a duchovnosť, býva to neraz označované za prechodnú módnu vlnu. Na vyvrátenie podobných tvrdení a aj pre historickú zaujímavosť si priblížime dejiny neobyčajnej misie, ktorú viedli kňazi našej cirkvi v Taliansku v prvej polovici minulého storočia.

Roku 1828 navštívil Viedeň Karol Ludvík Burbonský, knieža z Lukky a infant španielsky, a pri tejto príležitosti navštívil rozličné chrámy? Najsvätejšej Trojice, sv. Juraja, kaplnku ruského veľvyslanectva a gréckokatolícky Chrám sv. Barbory. Knieža sa so záujmom zúčastňoval na slávnostných liturgiách Narodenia a Zjavenia Pána a spriatelil sa so srbským pravoslávnym metropolitom karlovackým Štefanom. Ten mu podaroval množstvo liturgických kníh v staroslovienčine a gréčtine. Knieža, ktorý bol krásou východného obradu doslova uchvátený, keďže chcel preniknúť do ducha východnej liturgie, sa v priebehu jedného roka dostatočne oboznámil so staroslovienským aj gréckym jazykom. V januári roku 1829 sa knieža Karol Ludvík rozhodol zriadiť na svojom panstve chrám slovansko-východného obradu. Aj preto začal navštevovať častejšie Chrám sv. Barbory, kde bol farárom kanoník haličskej metropolie a kňaz mukačevskej eparchie Ján Fedorovič de Fogaross (Fogaráši). Ten so žiadosťou kniežaťa Karola Ludvíka oboznámil mukačevského biskupa Alexeja Pócsyho. V svojom liste z 13. januára 1829 uvádza, že knieža chce na svojom panstve zriadiť východný chrám a pre jeho obsluhu žiada jedného kňaza a diakona z Rádu sv. Bazila Veľkého a dvoch kantorov. Títo budú pravidelne liturgizovať každú nedeľu a sviatky, majú byť dobre znalí obradu a príkladní v jeho zachovávaní, nasledujúc presne predpisy liturgických kníh bez zavádzania akýchkoľvek zmien. Biskup Pócsy oboznámil s kniežacou žiadosťou biskupské konzistórium. Po porade s protoigumenom o. Maximom Jeleňákom bolo rozhodnuté vyslať o. Bonifáca Štromeckého a diakona Justína Saniča a s nimi dvoch mladíkov z užhorodského gymnázia ako kantorov – Jozefa Siládiho a Alexeja Bobaľa. Medzitým však o. Štromecký vážne ochorel a tak z Viedne knieža a farár Fogaráši napísali, že môže byť vyslaný aj svetský kňaz, ale nech je takýto vzorom svojej príslušnosti k východnému obradu aj čo sa týka vonkajšieho výzoru – nech má bradu a nech sa oblieka podľa pravidiel východného obradu. Po porade v konzistóriu sa prihlásil na túto úlohu užhorodský dekan Michal Lučkaj, odporúčajúc za svojho spoločníka biskupského archivára, bibliotekára a ceremoniára Antona Labanca, OSBM. Toto riešenie sa navrhlo dočasne na rok, potom by sa malo rozhodnúť, či o. Lučkaj ostane v Taliansku, alebo sa vráti na svoju faru.

Vyslanie misie

Po viacerých urgenciách zo strany Fogarášiho a po niektorých zmenách v zložení, zapríčinených chorobou bohoslovcov-kantorov, prišli do Viedne koncom mesiaca júna o. Michal Lučkaj, ako vedúci misie, o. Anton Labanec a dvaja kantori-bohoslovci – Vasiľ Talapkovič a Ján Mikulič. Domáca kaplnka v Marlii, na panstve lukkánskeho kniežaťa, bola medzitým adaptovaná pre východný obrad. Misia, ktorá vyrazila z Viedne 13. júla, prišla do Lukky 28. júla a 6. augusta 1829 začala liturgizovať. Vo februári 1830 o. Lučkaj navštívil Rím, 5. augusta 1830 bol kniežaťom oficiálne menovaný archipresbyterom domáceho gréckokatolíckeho Chrámu Uspenia Presv. Bohorodičky a 19. augusta bol oficiálne uvedený do úradu biskupom Cherubínom Scallom. Avšak onedlho nato 20. októbra 1830, po predchádzajúcich správach o ťažkostiach a neporiadkoch, ktoré sa vyskytli v jeho farnosti po náhlej smrti o. Auksentia Francovského, OSBM, ktorý ho dočasne zastupoval, sa o. Lučkaj vydal na návrat do vlasti.

Začiatkom roku 1831 sa vrátil do Užhorodu aj kantor-bohoslovec Vasiľ Talapkovič. Zostávajúci dvaja členovia misie – o. Anton Labanc a Ján Mikulič sa vybrali 17. januára 1831 do Ríma, kde pobudli 50 dní. Zúčastnili sa na inaugurácii a korunovácii nového pápeža Gregora XVI. a v marci sa vrátili do Lukky. Od 6. apríla roku 1832 bola misia doplnená novým kňazom o. Abrahámom Sučom, OSBM, a kantorom Jozefom Siládim.

Členovia misie sa dobre vžili do talianského prostredia, čoho dôkazom je aj to, že roku 1834 bol o. Anton Labanc menovaný členom-korešpondentom akademickej Spoločnosti Tiberského údolia v Ertrúrii a Slopočnosti lukkánskych filomatov. 14. júla 1834 sa jeden z kantorov – Ján Mikulič, ktorý sa medzitým stal pomocníkom kniežacieho bibliotekára – oženil s taliankou Teréziou Remedi. Po šiestich rokoch v Lukke o. Anton Labanc, počnúc júlom 1835, začal uvažovať o svojom návrate do eparchie a v tejto veci sa obrátil na knieža tak aj na kapitulu mukačevskej eparchie. Na miesto o. Antona Labanca mal prísť jeho brat a farár vo Voli nad Laborcom a michalovský vicedekan o. Alexander Labanc a na miesto kantora bol navrhnutý Ján Mitrovič.

Nové zloženie misie

Obaja po krátkej zastávke vo Viedni, kde sa stretli s kniežaťom Karolom Ludvíkom, dorazili do Marlie 6. mája 1836.

Po návrate kniežaťa do Lukky bol 23. októbra 1836 oficiálne menovaný predstaveným misie o. Abrahám Suča. Počas pôstu roku 1837 sa vybral na púť do Ríma o. Alexander Labanc, ktorý sa tu 28. marca stretol osobne s pápežom Gregorom XVI. O. Alexander Labanc sa však v Taliansku nemohol dostatočne aklimatizovať a veľmi tým trpelo jeho zdravie. Preto sa v lete roku 1837 obrátil na lukkánske knieža a aj na mukačevského biskupa Vasiľa Popoviča so žiadosťou o návrat do eparchie. Tejto žiadosti bolo vyhovené a 12. augusta 1837 zanechajúc v Marlii druhov, sa vydal na cestu do vlasti.

Zápisky o vzniku a prvých rokoch gréckokatolíckej misie v toskánskom meste Marlia pri Lukke zanechal čiastočne o. Ján Fogaráši, farár u sv. Barbory vo Viedni, ktorý sa nemálo pričinil o jej zrod a neskôr ich doplnili bratia Anton a Alexander Labancovci. Roku 1875 ich preložili z latinčiny a uverejnil v časopise Karpat o. Ivan Antonovič Silvaj, píšucí pod menom Uriel Meteor. Zaiste by stalo za to zistiť, aké boli ďalšie osudy misie a je účinkovanie v Taliansku. Toto je možno úlohou budúcich historikov.

Pre nás ale zostáva dôležitou tá skutočnosť, že aj pred 165 rokmi boli kňazi a kantori našej cirkvi schopní reprezentovať východný obrad v jeho plnosti a kráse aj vo svete a to spôsobom tak príťažlivým, že preň získali priaznivcov vo všetkých sociálnych a vzdelanostných kategóriách. Zaiste, že títo od nich očakávali, že im tento obrad ponúknu neskreslený a neoklieštený. Tento poznatok je ale dôležitý aj pre súčasnosť, ba je priamo výzvou k podobnému prístupu pri poznávaní, prežívaní a odovzdávaní nášho východného obradu aj v súčasnosti.

Zdroj: Slovo 20/1994
Autor: Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ - všetky články od tohto autora (14)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε