www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=334
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 23. november 2019     Meniny oslavuje: Klement

Zoεpédia - náhodný výber: Myropomazanie, Epikléza, Liturgické gestá – v....     pohľadnice

04.09.2006 | | PaedDr. František Dancák | Čítanosť(6762)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Zázrak v Krasive

Zázrak v Krasive

Uplynulý rok bol pre Katolícku cirkev veľkým požehnaním, pretože veriaci mohli intenzívnejšie prežívať Kristovu prítomnosť v slávení Eucharistického roka. Ukončený rok nanovo povzbudil nás všetkých úplne dôverovať uzdravujúcej sile Ježišovej prítomnosti v Eucharistii. Rok Eucharistie v nás takto obnovil a upevnil výzvu priblížiť mnohé podnetné myšlienky, aby bol Kristus v Eucharistii p re každého z nás stále bližší a mohol premieňať nás i svet.

Na stránkach našej tlače sme rozmýšľali aj nad eucharistickými zázrakmi, a niektoré miesta, kde sa udiali, sme si priblížili. Treba povedať, že na svete sa nachádza viac ako 132 miest, kde je možné vidieť eucharistické zázraky. Niektoré zo zázrakov pretrvávajú vo svojej podstate až dodnes.

Jeden z nich sa udial iba nedávno v gréckokatolíckej farnosti Krasiv na Ukrajine. Doposiaľ je málo známy.

Krasiv je malá dedina neďaleko Ľvova, široko-ďaleko známa svojou unikátnou ikonou z 15. storočia. Práve tu, v malom chráme bojkovského štýlu, sa koncom minulého storočia stal eucharistický zázrak. Svedkom zázraku bol miestny gréckokatolícky kňaz Bohdan Kohút.

Zázrak však upadol do zabudnutia. Viac ako desať rokov o ňom nik nehovoril. Možno aj v tom je skrytá Božia vôľa. Lenže Boh nič nerobí len tak. V Roku Eucharistie sa o tom znova začalo hovoriť. Ako sa to vlastne stalo?

V roku 1989 (pri príležitosti 1100-ého výročia pokrstenia Rusi), na konci panovania bezbožnej komunistickej ideológie, sa na Ukrajine hromadne otvárali gréckokatolícke chrámy, ktoré boli zatvorené desiatky rokov. Mnohé z nich boli pretvorené na sklady, kiná, pekárne alebo jednoducho zatvorené s hrozbou vstúpiť do nich.

15. mája 1989 takto obyvatelia dediny Krasiv prežívali veľký sviatok. Do svojho Chrámu sv. Paraskevy, ktorý sovietska vláda dala na viac ako 30 rokov zatvoriť „siedmimi zámkami“, mohli opäť vstúpiť a modliť sa. V tento deň bolo slávnostné otvorenie chrámu, o ktorom budú veriaci tejto dedinky dlho hovoriť svojim deťom a vnukom.

Krátko po otvorení vstúpil do chrámu aj otec Bohdan Kohút s niekoľkými veriacimi. Otec Bohdan spomína : „Prvé, čo ma po vstupe do chrámu zaujímalo, bol prestol. So strachom som sa priblížil k bohostánku a otvoril ho. Na moje veľké prekvapenie tam bola čaša, pokrytá špeciálnou šatkou, na ktorej bola položená korunka. Ešte viac som bol prekvapený, keď som v čaši uvidel Eucharistiu. V duchu som sa pýtal: ,Tieto sväté dary sú tu vari odvtedy, čo zamkli chrám? Či odvtedy sa ich žiadna ruka neodvážila dotknúť?’ Myšlienka na to, že sväté dary prežili toľké roky v tme, pri neobyčajnej vlhkosti, a nič sa s nimi nestalo, nesplesniveli, vo mne vyvolala úžas a neobyčajne hlboké emócie. Vidiac čiastočky, ktoré boli v čaši, konštatoval som, že boli veľmi dôsledne narezané. To mohlo svedčiť o kňazovi, ktorý si snáď uvedomoval, že táto svätá liturgia je poslednou v jeho živote. Žiaľ, o tomto kňazovi sa nepodarilo nič zistiť.“

Je zaujímavé, že v okolitých dedinách boli chrámy tiež zatvorené. Z niektorých bola čaša ukradnutá. V dedine Suchá Dolina, podobne ako v Krasive, však nič nezmizlo. Do týchto dní sa tam nachádza antimenzion, vlastnoručne podpísaný metropolitom Andrejom Šeptickým, ale v bohostánku sa sväté dary nenašli. Nepochybne možno povedať, že história krasivského chrámu je napriek všetkému unikátnou. Už samotnú ochranu tohto neveľkého chrámu počas tvrdého ateizmu možno nazvať zázrakom. Žiadna bezbožná ruka sa neodvážila dotknúť sa tejto svätyne. Nič z nej nebolo odnesené. Zatvorená pred ľuďmi nebola zatvorená pred Bohom. Ba čo viac, stala sa miestom zvláštnej Božej prítomnosti a milosti, keď sám Boh si zvolil uskutočniť tento eucharistický zázrak, prebývajúc na oltári v Najsvätejšej Eucharistii pod spôsobom chleba a vína, ktorý nepodľahol žiadnym fyzikálnym a chemickým zákonom. Zostal nepoškodený, v čerstvom stave takmer 30 rokov.

Čo sa stalo s Eucharistiou? Otec Bohdan Kohút ju v priebehu niekoľkých týždňov skonzumoval. Neskoršie o tom povedal: „Ak by sa to stalo dnes, určite by som Eucharistiu nechal na uctievanie. Vtedy však bola iná situácia. Všetci boli zaujatí prípravou na slávnostné otvorenie chrámu. O tejto udalosti som informoval farskú radu. Všetci sa tešili z toho, že nepriateľská ruka sa svätých darov nedotkla.“

Na námietku, či v tom čase neslúžil v chráme svätú liturgiu nejaký kňaz, otec Bohdan odpovedal: „Po celý tento čas tu bolo prenasledovanie. Láska veriacich k svojmu chrámu však bola známou. Je tiež známe, že veriaci po domoch ukrývali kňazské rúcha, zástavy, súkromne sa modlili, ale kňaz, ktorý by ich obsluhoval počas prenasledovania, v Krasive nebol.“

Možno sa pýtať: „Prečo práve tu, v Krasive, v Chráme sv. Paraskevy, Boh urobil tento zázrak? Za aké zásluhy, za aké náboženské snaženie veriacich sa to stalo?“ Na to je ťažké odpovedať. Bola to Božia vôľa. Ostáva len sila faktu: veriacim nikdy nebol chrám ľahostajný, o čom svedčí terajší stav, že tu, a nie v nejakom veľkom katedrálnom chráme, Boh urobil eucharistický zázrak.

Na záver si pripomeňme slová nebohého pápeža Jána Pavla II., ktorý obdivujúc eucharisti cký zázrak v Lanciane (Taliansko) v r. 1974 do pamätnej knihy napísal: „Urob, aby sme vždy viac verili v teba, spoliehali sa na teba, milovali ťa.“

 

podľa časopisu Piznaj pravdu, Ľvov 2005, č. 5, s. 8-9  

Zdroj: Slovo 2006, č. 16.
Autor: PaedDr. František Dancák - všetky články od tohto autora (67)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε