www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=36
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. apríl 2021     Meniny oslavuje: Marcel

Zoεpédia - náhodný výber: Liturgia, Kongregácia, Monarchianizmus.     pohľadnice

01.09.1994 | Duchovné články | RNDr. Jozef Voskár | Čítanosť(7817)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Kríž je znakom spásy

Kríž je znakom spásy

Napriek tomu, že dnešný moderný človek v stále rastúcom tempe života strhávaný prúdom udalostí a problémov stráca zmysel pre vnímanie a chápanie symbolov, predsa mu život neúprosne predkladá pred oči najaktuálnejší a pritom najtajomnejší symbol jeho vlastnej skutočnej záchrany, symbol našej spásy – Kristov kríž. Zvykli sme si na tú biblickú podobu kríža dvoch skrížených driev s korpusom visiaceho Spasiteľa. Vyzdvihli sme si ho na vyvýšené, viditeľné miesta v našich chrámoch, v cintorínoch, na rázcestiach, na poliach i na horách, aby sa jedni pri ňom v tichosti zastavili, zamysleli sa nad Kristom i sami nad sebou a druhí popri ňom prejdú azda s opovrhnutím alebo celkom nevšímavo. Pohľad na ukrižovaného Krista je aj dnes pre niektorých bláznovstvom a pre niektorých pohoršením (por. 1 Kor 1, 23). Ale pre tých, čo sú na ceste spásy – teda pre nás – je Božou mocou (1 Kor 1, 18) a nechceme sa ničím iným chváliť, iba krížom Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre nás a my pre svet (por. Gal 6, 14).

Ak nám liturgický kalendár ponúka sviatok Povýšenia svätého kríža, ponúka nám zároveň aj príležitosť hľadať vnútornú reflexiu na kľúčový okamžik našej spásy, keď Ježiš vo vrchole svojej bolesti vyvýšený od zeme v opustenosti priťahuje k sebe všetkých. Jeho výkrik na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“ (Ž 22, Mt 27, 46) je vyjadrením najväčšej bolesti, akú mohol prijať z lásky k nám a obetovať ju Otcovi za našu spásu. Nielen bolesť stýraného tela visiaceho na klincoch svojich rúk a nôh, ale hrozná bolesť jeho duše v odlúčenosti od Otca mala nesmiernu cenu, ktorou Ježiš zachytil do vykupiteľského úkonu svojej obety všetkých. Prijatou bolesťou opustenosti zachytáva a vykupuje aj tých, ktorí sa úmyselne vzdialili od Boha do pustatín sveta. Boh nie je nikde inde väčší ako v tomto ponížení a opustenosti, nikde inde slávnejší ako v tomto svojom dávaní sa, nikde inde mocnejší ako v tejto svojej nemohúcnosti, nikde inde božskejší ako v tomto svojom človečenstve.

Na Ježišovom kríži je Boh celým svojím bytím, je láskou. Boh ako láska je natoľko darom, že je schopný zrieknuť sa seba samého a zostúpiť dolu až po vtelenie, ba ešte viac, až po smrť a to smrť na kríži (por. Flp 2, 6-8), až po peklo nášho hriechu, kde Otec zanecháva svojho Syna v opustenosti od Boha, kým Syn sa v hĺbke tejto opustenosti úplne odovzdáva Otcovi, keď do jeho rúk porúča svojho ducha (por. Lk 23, 46). Mocný hlas Ježiš použil aj vo svojom zvolaní v opustenosti, ale aj vo svojom zvolaní odovzdanosti. Božia moc je moc lásky, a preto je táto moc schopná znížiť sa až po najhlbšie dno utrpenia. Taká je teda ekonomika Božej lásky – lásky až do krajnosti. Nenechal si nič v „rezerve“ svojej moci podľa našich predstáv, ale sa totálne prejavil v moci svojej lásky k nám, že prijal bolesť najväčšiu – bolesť opustenosti od svojho Otca.

Ježišov výkrik na kríži nebol teda výkrikom zúfalstva, ale bola to modlitba ľudskej bolesti a zároveň dôvery v Boha tak, ako sa to už celé stáročia modlili státisíce veriacich Starého zákona v 22. žalme. A táto modlitba je mimoriadne aktuálna aj dnes pre nás všetkých, pretože aj my máme svoje kríže, svoje bolesti, svoju opustenosť, ktoré musíme riešiť ich prijatím v dôvere, že tak ako Kristus musel trpieť, aby vošiel do svojej slávy (por. Lk 24, 26), že ani nám nevychádza iná schodná cesta. Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma (Lk 9, 23). Aké sú však naše kríže? My všetci dobre vieme, že to nie sú dve skrížené skrvavené drevá, ale že pre jedného je to muž alkoholik, pre iného mozgová porážka, infarkt alebo rakovina, pre ďalšieho telesne postihnuté dieťa, pre jedného život bezdomovca, život bez práce na okraji spoločnosti, pre druhého staroba v opustenosti, v smútku bez lásky najbližších. Aký majú zmysel tieto naše kríže? Sú hodnotou v Božom pláne spásy alebo sú nezmyslom a absurdnosťou? Odpoveď na to nám dáva jedine Kristus, ktorý sa stal jedným z nás, aby ako človek naplno mohol pretrpieť tie najväčšie bolesti človeka, bolesti tela aj duše a postaviť ich do služby lásky na záchranu sveta. A preto aj hodnotami prijatých krížov v našich životoch disponuje Boh a tak, ako nás robí spoluúčastníkmi na jeho bolestiach, robí nás spoluúčastníkmi aj na svojom oslávení. A toto je ten pravý zmysel prijatého kríža – naše šťastie, naša radosť, naše oslávenie, naše zavŕšenie v Božej láske. To je tá nepredstaviteľná hodnota blaženého života v Bohu, pre ktorú sa vyplatí s ochotou vziať a niesť svoje každodenné kríže.

Zdroj: Slovo 17/1994
Autor: RNDr. Jozef Voskár - všetky články od tohto autora (16)

všetky súvisiace odkazy (2) »

Znovunájdenie stromu života
01.03.2006 | Spiritualita | Slovo 05/2006 | Čítanosť(6577)
Znovunájdenie stromu života
Kríž - symbol „par excelance“
01.03.2006 | Spiritualita | Slovo 05/2006 | Čítanosť(10497)
Kríž - symbol „par excelance“
Zamyslenie
01.10.2005 | Duchovné články | Slovo 19/2005 | Čítanosť(6106)
Zamyslenie

všetky súvisiace články (9) »

všetky súvisiace životopisy svätcov (1) »

všetky súvisiace heslá (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε