www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=37
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 23. november 2020     Meniny oslavuje: Klement

Zoεpédia - náhodný výber: Antiochijská škola, Lazaristi, Proskomídia - modlit....     pohľadnice

01.08.1994 | História | o. Jozafát, OSBM | Čítanosť(8403)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Ľutinské stretnutia 1994

Ľutinské stretnutia 1994

Na sviatok Uspenie Presvätej Bohorodičky podľa juliánskeho štýlu sa koná hlavný odpust v našej diecéze – ľutinský. Uskutoční sa i tohto roku, 28. augusta 1994. Pozrime sa však trochu do histórie tohto odpustu, pozrime sa do obdobia spred 120-150 rokov, ako to vyzeralo vtedy v Ľutine.

Odpoveď na túto otázku sa nám podarilo nájsť v časopise Karpat z roku 1874. V tomto ročníku Karpata bol uverejňovaný článok na pokračovanie: „Lucinskij otpust“ od Popradova. „Popradov“ bol pseudonym o. Júliusa Stavrovského (1850-1899), ktorý v tom čase pracoval v biskupskej kancelárii ako archivár.

Nasledujúce údaje preberáme z tohto časopisu.

V polovici minulého storočia v Ľutine žilo asi 500 obyvateľov, všetci boli gréckokatolíkmi. Ľutina bola kedysi filiálkou Hanigoviec, ale vďaka udalostiam, ktoré sa tu uskutočnili v päťdesiatich rokoch minulého storočia, Hanigovce sa stali filiálkou a svoje miesto farnosti prenechali slávnejšej Ľutine. Stalo sa to v roku 1866.

Gréckokatolíci danej oblasti mali vždy v obľube stavať na rázcestiach, či pri cestách drevené kríže a budovať malé kaplnky. V roku 1874 najstarším krížom bol kríž na ceste do Pečovskej Novej Vsi, postavený ľutinským Ivanom Blaškom. Bol z roku 1800. Tento kríž obyvatelia Ľutiny obnovili roku 1852. Avšak najdôležitejším krížom v ľutinskej oblasti bol kríž, ktorý dala postaviť Zuzana Fecková, majúca nezvyčajné zjavenia. Posvätený bol 21. novembra roku 1852.

Nechceme opisovať udalosti zjavenia, ktorých hlavným aktérom je práve Zuzana Fecková, pretože o nich v roku 1988 vyčerpávajúco písal známy prešovský historik a literát o. Štefan Papp. Pozrime sa radšej spoločne na iné udalosti v Ľutine z druhej polovice minulého storočia, ktoré o. Papp nezaznamenal.

Stavba kaplnky

Roku 1853 sa rozhodli gréckokatolícki veriaci Ľutiny a Olejníkova tu postaviť veľkú kaplnku, preto medzi sebou zozbierali 72 rakúskych guldenov (zlatých) a prosili prešovského vladyku Jozefa Gaganca (1843-1875), aby im dal svoje požehnanie na stavbu. Vtedy však už mali pripravených 373 guldenov a 26 korún. Ostražitý vladyka im však neodpovedal. Prosbu opätovne opakovali 7. novembra 1853. Vladyka im listom zo 16. novembra konečne dovolil stavbu, avšak dal im tieto podmienky:

Miesto, na ktorom sa začne s budovaním kaplnky, má byť suché, bezpečné a vhodné, tiež z právnickej stránky zabezpečené.

Stavba sa nesmie začať dovtedy, kým sa najprv nenazbierajú potrebné peniaze a materiál, a to nielen na samotnú stavbu, ale i na oltár, kríž, oltárne plachty, svietniky a aspoň jeden zvon.

Stavba nesmie zaťažovať farnosti: ani hanigovskú, ani ľutinskú, ale musí byť financovaná iba zo zbierok.

Bohoslužby ako: večiereň, lítia, utiereň a Božia liturgia sa tu budú konať každoročne raz a to v deň posvätenia kaplnky.

List končí požehnaním biskupa a vyjadrením jeho radosti.

Stavba kaplnky bola ukončená 7. augusta 1854 a jej najväčší dobrodinci si priali, aby bola posvätená 27. augusta, teda na Sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky. Preto až dodnes sú tu odpusty práve na Uspenie podľa starého štýlu – teda na konci augusta. Biskup Jozef poveril vysviackou kaplnky kanonika o. Jozefa Šoltysa.

Obraz Ľutinskej Bohorodičky namaľoval za 60 guldenov maliar Jozef Boda a oltár za 200 guldenov zhotovil Brill zo Sabinova.

Prvý odpust v roku 1854

V správe o prvom ľutinskom odpuste, ktorý sa uskutočnil 27. augusta 1854, ktorá bola zaslaná prešovskému vladykovi, sa píše, že sa tu vtedy zišlo okolo 20 tisíc veriacich a to zovšadiaľ, dokonca i z Haliče. Vzhľadom na osídlenie Uhorského kráľovstva v minulom storočí to bolo skutočne obrovské množstvo pútnikov. Okrem toho v tejto správe sa nachádza prosba k vladykovi, aby prosil od pápeža Pia IX. plnomocné odpustky pre tento odpust na Uspenie.

Začiatkom roku 1855 miestny farár Štefan Rojkovič bol premiestnený na faru do Šomy a na jeho miesto bol určený o. Juraj Beskid. Toho istého roku biskup Gaganec odcestoval do Ríma a na jeho prosbu pápež Pius IX. 11. mája 1855 obdaril Ľutinu Odpustkami. Už 8. augusta 1855 poslal vladyka Jozef bývalému farárovi Hanigoviec i Ľutiny o. Rojkovičovi do Šomy rusínsky preklad pápežského Breve, kde sa oznamujú plnomocné odpustky pre tých veriacich, ktorí budú putovať do Ľutiny.

Na odpust 27. augusta 1855 opäť prišli do Ľutiny početné procesie pútnikov asi 10 tisíc ľudí, ktorí kráčali s krížmi a zástavami v rukách. Cestovalo sa pešo, pri spievaní nábožných piesní. Ako píše Popradov, procesie sa zastavovali pri krížoch, či pred kaplnkami, ktoré stáli od vekov pri cestách a tu sa modlili.

V predvečer sviatku procesia išla k žriedlu, kde sa uskutočnilo slávnostné posvätenie vody, potom nasledovala večiereň s lítiou a spovedanie až do hlbokej noci. Ráno utiereň. Potom nasledovala slávnostná Božia liturgia, počas ktorej po prečítaní evanjelia jakubiansky farár, o. Ján Chanat prečítal pápežské Breve o odpustkoch pre Ľutinu. Breve bolo prečítané po latinsky, rusínsky a slovensky. Božiu liturgiu skončili mnoholitstvijem za pápeža, biskupa, duchovenstvo a všetok ľud. Potom nasledovalo požehnanie bylín a požehnanie svätenou vodou.

1. októbra 1855 Ľutina privítala svojho prešovského vladyku, ktorý sa prišiel sám osobne pozrieť na miesto i stavbu.

Ako píše ďalej Popradov vo svojom článku v Karpate, ľutinské odpusty boli počas prvých dvoch desaťročí od svojho vzniku v plnom rozkvete. Správy o odpustoch sa rozleteli rýchlosťou blesku po všetkých oblastiach „uhorskej i haličskej Rusi“. Tieto roky rozkvetu opisuje takto:

Roku 1856 prišlo okolo 20 tisíc pútnikov so sedemdesiatimi zástavami. Kázne boli v dvoch jazykoch: po rusínsky a po slovensky.

Roku 1857, podľa rady Zuzany, pri prameni na hore bola postavená kaplnka, známa tým, že na jej budovu sami pútnici prinášali po jednom kameni, kým nenazbierali dostatok stavebného materiálu.

Roku 1858 prišli pútnici dokonca i od Užhorodu a Sátoraljaújhelya a traja kňazi z Mukačevskej eparchie.

Roku 1863 – boli masy ľudu nespočitateľné, 300 zástavy a 25 kňazov. Ešte v roku 1866 tu bolo mnoho pútnikov, no od roku 1867 počet pútnikov každoročne upadal a to tak, že v roku 1873 tu prišlo sotva 600 ľudí. Popradov sa zamýšľa nad príčinou úpadku. Podľa neho príčinou bol „rozšírený materializmus a neverstvo“. Kladie si otázku: „Či budú niekedy ľutinské odpusty prekvitať ako kedysi?“ A sám si aj odpovedá: „Nemôžeme to vedieť“, ale v prípade, ak ľud bude poučený o odpustoch, vyjadruje svoj optimizmus.

A skutočne, ak by Popradov žil v tomto storočí, bol by sa potešil.

Vladyka Pavol P. Gojdič, OSBM, v októbri roku 1944 vyhlásil v Prešovskej eparchii mariánsky rok. Tento mariánsky rok bol slávnostne ukončený 28. augusta 1945 a to práve na Uspenskom odpuste v Ľutine.

27. augusta 1948, teda v deň, kedy sa konal Ľutinský odpust, bol v Ľutine posvätený nový monastier sestier Služobníc. Posvätenie vykonal vladyka Pavol. V tom istom roku sa Ľutinského odpustu zúčastnilo tak veľké množstvo pútnikov, aké Ľutina ešte nevidela. K sv. prijímaniu pristúpilo 45 tisíc veriacich.

Od roku 1950 do roku 1968 bola naša gréckokatolícka cirkev zakázaná a násilne pripojená k pravoslávnej, prejavilo sa to na chátrajúcom duchovnom živote i v Ľutine. Od roku 1968 sa začala situácia i napriek rôznym tlakom zo strany režimu zlepšovať a počet pútnikov na ľutinských odpustoch zväčšovať i napriek šikanovaniu zo strany štátnych orgánov.

Koncom mariánskeho roku 1988, ktorý bol vyhlásený pre celú katolícku cirkev, pápež Ján Pavol II. dokonca povýšil ľutinský chrám na baziliku minor. Veľká radosť zavládla medzi pútnikmi, keď toto Breve prečítal na Uspenskom odpuste v Ľutine vtedy ešte otec ordinár Mons. Ján Hirka – dnes však sídelný biskup prešovský.

V súčasnosti môžeme konštatovať, že ľutinský odpust je skutočne najväčším odpustom v našej eparchii.

Zdroj: Slovo 16/1994
Autor: o. Jozafát, OSBM - všetky články od tohto autora (4)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε