www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=40
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. apríl 2021     Meniny oslavuje: Marcel

Zoεpédia - náhodný výber: Imprimatur, Izobraziteľné antifó..., Infabilita.     pohľadnice

01.07.1994 | Duchovné články | RNDr. Jozef Voskár | Čítanosť(7334)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Pane, zachráň ma!

Pane, zachráň ma!

“Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a išiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: Pane zachráň ma!“ (Mt 14, 29-30).

Tejto obdivuhodnej udalosti, ktorá sa odohrala na hladine Genezaretského jazera, predchádzali nie menej obdivuhodné udalosti prvého zázračného rozmnoženia chleba, keď apoštoli vlastnými rukami Kristom požehnaných a rozmnožených päť chlebov a dvoch rýb rozdávali hladnému zástupu, ktorých tvorilo asi päť tisíc mužov okrem žien a detí. Ježiš svojich apoštolov nenechal ani na chvíľu v sladkom opojení a nadšení zo svojho zázračného činu, ale im hneď prikázal preplaviť sa na druhý breh, kým on prepustí zástupy.

A keďže sa už zvečerilo a fúkal silný protivietor, posádka lode na čele s rybárskym majstrom – Petrom dostala príležitosť poriadnej driny s veslami v rukách proti hrozným vlnám a vetru v tmavej noci. A Ježiš v tom istom čase takmer po celú noc sa utiahol sám na vrch modliť sa. Čo sa modlil, ako a za koho sa modlil, to sa môžeme len domnievať a predpokladať, že sa modlil i za svojich blízkych spolupracovníkov – apoštolov, ktorí sa práve namáhali na rozbúrenom mori.

A keď skončil modlitbu nadránom, ešte za šera kráčajúc po hladine mora, blížil sa k n im. Údiv a hrôza, ktorá ich zachvátila pri pohľade na postavu človeka kráčajúceho po hladine mora ako po pevnine, vytlačila z ich hrdiel výkrik: „mátoha“, na čo sa im Ježiš ozval: To som ja, nebojte sa! Evanjelista Matúš, okrem evanjelistov Marka a Jána, popisuje ako jediný ešte aj udalosť s apoštolom Petrom, ktorá nám poslúži k hlbšej úvahe.

Peter so svojím typicky cholerickým temperamentom podliehal často striedaniu nadšenia a depresií. Viacero miest vo Svätom písme nás o tom presvedčuje. A hovorí o tom aj tá dnešná.

Peter ešte pred pár hodinami plný nadšenia, úžasu, radosti roznášal chlieb a ryby pomedzi prázdne zástupy, ale po chvíli je sklamaný z núteného odchodu a beznádejného veslovania proti vetru.

V strachu vykríkne spolu s ostatnými, keď zbadá v šere rána postavu na hladine, ale keď počuje Kristov hlas, zachváti ho opäť náhla radosť a ozýva sa k Ježišovi: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode, na čo mu Ježiš povedal: Poď!“ Peter neváha vykročiť z loďky, keď počuje Kristov hlas, díva sa na neho a jeho nohy stoja pevne na vode. Nedíva sa na vodu, na peniace sa rozvírené vlny, ktoré ešte pred chvíľou boli pre neho hrozbou a chceli ho pohltiť. Nemyslí na hĺbky pod nohami, nebojí sa ani búrky, ani príboja hrozivých vĺn.

Oni totiž nezmizli, všetko to nebezpečné existuje okolo neho, ale stratilo to charakter hrozby. On nad tým všetkým stále stojí.

Drží ho dôvera, že ten, ktorý ho zavolal k sebe po vode, je Pánom a vládcom nad všetkým – dokáže rozmnožiť chleby a ryby, dokáže stáť na vode, dokáže utíšiť búrku, a preto aj on môže k nemu kráčať po hladine mora ako po pevnej ceste. No len čo Peter prenesie svoj zrak z postavy Ježiša na seba, na práve sa valiacu morskú vlnu, veternú víchricu okolo seba a začne pochybovať, či sa udrží, vtedy sa práve začína ponárať pod hladinu, začína sa topiť, hoci je už takmer na dosah ruky pri Kristovi. A vtedy ostala Petrovi jediná šanca – výkrik: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku a povedal mu: „Maloverný, prečo si zapochyboval?“ Potom obidvaja vstúpili do loďky a vietor utíchol. Všetci sa mu klaňali a vraveli: „Naozaj si Boží Syn.“

A teraz sa pozrime sami na seba. Nepodobáme sa v našich životných situáciách cholerickému Petrovi? Kto z nás by nezapochyboval v takej situácii ako on. Ježiš žiada od Petra neobyčajnú vieru a dôveru, ktorá za žiadnych okolností nepochybuje o Božej moci a vopred sa postará o jej pevný základ v tom, čoho bol aj Peter očitým svedkom – zázrakom rozmnoženia chleba a chôdzi po vode. Aj my sme boli a sme svedkami veľkých Božích skutkov, Božích zázrakov i v našom osobnom živote, v našich rodinách, v spoločnosti, v národe, ktoré mohli upevniť našu vieru i dôveru v Boha a predsa pochybujeme, obzeráme sa po všeličom možnom, hľadáme svoje istoty a záchrany inde než v Bohu a tak sa topíme v mori svojich problémov. Aj dnešná situácia u nás doma i vo svete sa podobá na hrozivo rozbúrené more, kde silný protivietor síl zla marí naše námahy napredovať a zorientovať sa do správneho kurzu na šťastné pristátie. V takejto situácií raného šera, hmly, vlnobitia a víchrice všetkých našich problémov je aj pre mnohých nás postava približujúceho sa Krista iba „mátohou“, ako ju nazvali aj samotní apoštoli.

Povzbuďme sa preto príkladom Petrovej odvahy vykročiť v dôvere na hladinu našich problémov a s pevne upretým zrakom na Krista a nespúšťajme ho ani na chvíľku z očí. Ak nestratíme túto dôveru v akýchkoľvek nepriaznivých okolnostiach, Ježiš vstúpi aj do lodičky nášho života, utíši more, pokloníme sa mu a všetci vyznáme: Naozaj si Boží Syn. A ak by predsa ešte niekto z nás pochyboval a začal sa topiť, nech nezabudne vykríknuť ako Peter: Pane zachráň ma!

Zdroj: Slovo 14/1994
Autor: RNDr. Jozef Voskár - všetky články od tohto autora (16)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε