www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=432
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 24. august 2019     Meniny oslavuje: Bartolomej

Zoεpédia - náhodný výber: Kapucíni, Voda, Sobota prvého týždňa....     pohľadnice

02.10.2007 | Publicistika | Mgr. Drahomíra Kolesárová | Čítanosť(5650)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Stúpajú a síl im pribúda

Stúpajú a síl im pribúda

Keď prichádzame do Ľutiny, pomaly sa zvečerieva. Auto sa s ťažkosťami prediera cez zástupy ľudí v uličkách. Neskôr sa dozvedáme, že sa práve skončila archijerejská sv. liturgia, ktorá bola v priamom prenose vysielaná do Rádia Lumen. O chvíľu už  parkujeme v rozľahlej farskej záhrade. Stretávam známe tváre pútnikov, kňazov, bohoslovcov. Jedni slúžia, iní oddychujú, ďalší čakajú na odpustenie. Rady kajúcnikov pripomínajú tie pri rieke Jordán, ktoré krstil predchodca Ján. Aj pre nich sa začína nový život.

Priestranstvo okolo chrámu sa tento rok viditeľne zmenilo. Aj baziliku čaká niečo nové. Po stranách hlavnej lode ako krídla holubice vyrástli dve menšie. Boží dom teda bude môcť objať ešte väčšie množstvo pútnikov ako doteraz.

Keďže sa už sv. liturgia skončila, stúpam sa Mariánsku horu, kde sa má onedlho začať koncert skupiny Anastasis. Celý sobotňajší program na hore je zameraný predovšetkým na mladých ľudí. Poobede sa tu rozložilo divadlo des Jano, ktoré detským srdciam ponúklo svoju rozprávku. Teraz prišli na rad starší. Cestou na horu stretávam skupinky i jednotlivcov prúdiacich oboma smermi. Potichu sa zhovárajú alebo sa v tichu modlia. Rodinka kráčajúca predo mnou sa na chvíľu zastaví pri stánku, aby najmenšiemu splnili sladké želanie. Potom s medovníkovým srdiečkom pokračujú v ceste. Prechádzam okolo lúky, na ktorej si zopár mladých rozložilo stany. Veselo pobiehajú a chystajú sa na program. Ešte kúsok a naberám dych pri kríži. Potom tichá modlitba v kaplnke.

Na Mariánskej hore sa aj vladyka Ján spolu so svojím sprievodom na chvíľu zastaví pred oltárom. V tichu sa radia, aby zajtrajšia nedeľná slávnosť mohla hladko prebehnúť.

Pri oltári na pravej strane liturgického priestoru sa krátko po ôsmej (po nevyhnutných technických prípravách) rozochvejú struny na hudobných nástrojoch i vnútri poslucháčov. Množstvo mladých sa veľmi rýchlo „prebudí“ a pred oltárom tancuje a spieva v rytmoch skupiny, ktorú tvoria bohoslovci z prešovského seminára. Medzi elektrické gitary, klávesy a bubny skvele zapadnú aj klasické husličky. Všetci svojou sviežosťou vytvárajú kontrast k padajúcemu súmraku. Stretávajú sa tu mnohí, ktorí len nedávno zatvorili pomyselné brány Stretnutia gréckokatolíckej mládeže v Bystrej. Srdečné objatia a bozky starých i nových kamarátov. Piesne sa striedajú s povzbudivými slovami o. Jozefa Marettu, ktorý pozýva prijať Krista do svojho života, obnoviť vzťah s ním alebo ho nanovo začať budovať, prijať ho za svojho Spasiteľa a Pána. Niekoľkonásobné zvolanie: „Ježiš!“ z nespočetného množstva úst sa nesie medzi vrchmi obklopujúcimi odpočívajúcu podhorskú dedinku. Keď sa už poriadne zotmie, hľadisko sa mení na roj svätojánskych mušiek. Všetci dvíhajú rozsvietené mobily. Zaznieva: „Vy ste svetlo sveta.“ V duchu si hovorím: „Keď sa pozrieš na mobil, pamätaj na to. A nech je ťa vidno poriadne ďaleko.“ Pesničky z domá cej kuchyne striedajú tie, ktoré sa zrodili za hranicami našej krajiny. Pozývajú modliť sa nielen ústami, ale aj srdcom. Príjemná atmosféra, ktorú sa piatim bohoslovcom podarilo vytvoriť, vrcholí záverečnými ukazovačkami a pokusom o mexické vlny.

 Ešte hodnú chvíľu sa ozýva smiech a priateľské rozhovory, kým celkom umĺknu. Pozvaní sa môžu spolu s o. Petrom Komanickým a asi tridsiatkou gréckokatolíckych oázistov zapojiť do pobožnosti krížovej cesty. Po dvoch zastaveniach sa zástup pohne a vystupuje za krížom smerom k prameňu. Symbolicky sa toto miesto zjednocuje s Kristovým krížom – prameňom nášho života. Núti človeka premýšľať nad tým, kde sú jeho pramene. Po jej skončení sa vracajúci pútnici stretávajú s tými, ktorí vystupujú hore, aby v túto noc slávili na priesečníku svojich ciest sv. liturgiu.

Polnočnú sv. liturgiu už tradične vedú členovia Neokatechumenátnej cesty. Počas úvodnej piesne vystupuje pred oltár deväť presbyterov, ktorým predsedá o. Peter Rusnák. Mierne zastretým hlasom do nočného ticha zvolá: „Požehnané kráľovstvo...!“ Túto výnimočnú odpustovú liturgiu dopĺňajú piesne, ktoré sú typickým sprievodným znakom týchto spoločenstiev. Čítaniu apoštola a evanjelia predchádzajú krátke vstupy laikov – úvody, ktoré pozývajú uši i duše prítomných k počúvaniu a hlbšiemu ponoreniu sa do Božieho slova a jeho tajomstiev.

Homília je pluhom, ktorý preoráva úhor, aby semeno Božieho slova mohlo preniknúť hlbšie. Cez evanjelium o bohatom mladíkovi o. Peter odkrýva neschopnosť človeka rozdať všetko, čo má. Božie slovo sa tak stáva liečebným ústavom pre tých, ktorí si až doteraz mysleli, že sú svätí a dokonalí. Pozýva skloniť sa pred Božou veľkosťou, milosrdenstvom a v pokore uznať vlastnú hriešnosť – to, že srdce človeka je „prilepené“ k veciam tohto sveta. Aj napriek týmto jasným usvedčujúcim slovám ponúka nádej – Bohu nič nie je nemožné. Po záverečnej piesni a Dávidovom tanci sa početné zhromaždenie pomaly rozchádza. Väčšina sa vracia domov, no mnohí sa ráno na slnkom zaliatej hore stretnú opäť.

Nočný program pokračuje. Otec Milan Záleha sa už skláňa nad technikou. Pripravuje premietanie filmu o sv. Maximiliánovi Kolbem Život za život. Keď sa film skončí, utíchnu aj posledné zvuky. Malé skupinky pútnikov sa tuhšie zakrútia do diek a spacích vakov. Aj keď v tomto roku je ľutinský odpust o týždeň skôr, všetci cítia, že hory už dýchajú jeseňou.

Vytrvalci sa s prvým brieždením znova skláňajú pred eucharistickým Kristom. V tom istom čase sa pútnici v bazilike začínajú modliť svätý ruženec.

Ráno vychádzajúce slnko sľubuje, že predsa len ešte má svoju moc. O pol desiatej sa poriadne oprie do sprievodu, ktorý sa od baziliky pohýna smerom na Mariánsku horu. Hlavy Cirkvi v modrom vedú asi 200-metrový zástup veriacich ako rieku, ktorá tečie navzdory prirodzenej logike – stúpa smerom nahor, proti prúdu. Slávnosť vrcholí. Traja biskupi, vyše 100 koncelebrujúcich kňazov a niekoľko tisíc pútnických sŕdc sa skláňa pred Božím tajomstvom nášho Pána a jeho i našej Matky Presvätej Bohorodičky. Mons. František Rábek, ktorý je po prvýkrát hosťom v Ľutine, pripomína, že tento sviatok je veľmi dôležitý aj v súčasnosti. Hovorí o tom, že aj naša duša sa raz ocitne v Božích rukách. Dôležité je žiť podľa Božej vôle. Často nám Boh túto svoju vôľu zvestuje cez blížnych, ktorí sú zodpovední za nás alebo za ktorých sme zodpovední my.

Záverečné slová vladyku Jána Babjaka povzbudzujú nielen domácich, ale všetkých, ktorým sa Ľutina stáva počas odpustu druhým domovom. Sľubuje, že sa bude snažiť o to, aby bazilika bola o rok dokončená a aby sa na Božiu slávu pri svojom výročí mohla zaskvieť v obnovenom šate. Po slávnostnom požehnaní nasleduje neoddeliteľné myrova nie. Voňavý olej stekajúci po čelách pohmkáva prastarú Dávidovu pútnickú pieseň:

Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.

Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky. (Ž 133)

Zdroj: Slovo 2007, č. 19 - 20.
Autor: Mgr. Drahomíra Kolesárová - všetky články od tohto autora (18)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε