www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=433
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. august 2019     Meniny oslavuje: Anabela

Zoεpédia - náhodný výber: Proskomídia - obrad ..., Boh - je vševediaci, Ikos.     pohľadnice

02.10.2007 | Publicistika | Adam Mackovjak | Čítanosť(8041)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(1)

Cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!

Cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!

Je pokojný sobotný podvečer pred sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Po hladine kráča muž. Jeho krok je istý, nasmerovaný priamo k malému kostolíku, ktorý stojí na brehu jazera. Po tom, ako svojím slovom učil zhromaždený zástup pútnikov, je ochotný na slovo kňaza: „Vezmite a jedzte“ znova zaň položiť svoj život a nasýtiť ho svojím telom a krvou.

Tým mužom bol Pán Ježiš a nasýtených pútnikov bolo toľko, že zaplnili celé nádvorie pred chrámom, v ktorom sa nachádza kópia milostivej ikony Bohorodičky.

 

Určite aj toto sa dialo počas exarchátnej odpustovej slávnosti v Klokočove, ktorá sa tohto roka uskutočnila od 11. – 12. augusta.

Prvé Slava Isusu Christu sa najväčším odpustovým miestom Košického apoštolského exarchátu rozozvučalo v sobotu 11. augusta o štvrtej poobede. Po privítaní pútnikov nasledoval moleben k našej nebeskej mamke, po ňom Veľká večiereň. Z nádherných textov o zosnutí Bohorodičky prechádzala na všetkých modliacich sa skôr radosť ako smútok z toho, že sme sa vlastne stretli kvôli spomienke na jej pohreb. No ako aj niekoľkokrát počas večera zaznelo, v tento deň sa právom celá Cirkev raduje, pretože si pripomíname nielen to, že od nás odišiel vzácny človek, ale najmä to, že Mária bola aj s telom vzatá do neba svojím synom Ježišom Kristom. Práve na tento radostný aspekt upozornil vladyka Milan počas svojej slávnostnej homílie a rozvinul ho ešte o jednu zaujímavú skutočnosť, ktorú spomenieme neskôr.

Príjemnou liturgickou novinkou na tohtoročnej odpustovej slávnosti bolo Malé svätenie vody, ktoré nasledovalo po večierni. „Malé neznamená krátke,“ upozornil hneď na začiatku otec Marcel Gajdoš a vzápätí vysvetlil, že slovíčko malé v tomto prípade upozorňuje na fakt, že ide o iné svätenie vody, ako to, ktoré sa vykonáva na sviatok Bohozjavenia.

Z priamo posvätenej vody sa medzi zdraviachtivých pútnikov rozdeľovali posledné kvapky, keď sa nám z pier a sŕdc začalo drať prvé Raduj sa, Bohorodička. Nasledoval posvätný ruženec pod vedením sestier služobníc nepoškvrnenej Panny Márie, ktorý vrcholil príchodom vladyku a celého kňazského zboru. Počas neho už boli na kantorskom pódiu nastúpení a pripravení mladí speváci a hudobníci – zborík Archeus z Poruby pod Vihorlatom – ktorí svojím spevom veľmi príjemne „kontrovali“ dvanástke bohoslovcov sprevádzajúcich celú svätú liturgiu.

Svetlá reflektorov už v tom čase dávali jasne na známosť, že slnko bude niekoľko najbližších hodín „pod našimi nohami“, keď sa celým liturgickým priestorom rozliehali slová o tom, že máme zmýšľať ako Kristus Ježiš (Flp 2, 25n) a že Marta si vybrala dobrý podiel (Lk 11, 38n). S úctou vladyka pobozkal evanjeliár a požehnal ľud, aby bol otvorený na ďalšie prijímanie Božieho slova.

Vladyka sa počas homílie držal témy vzťahu rodičov a detí. „Ak sme svedkami toho, že v demokratickej spoločnosti absentujú prejavy úcty a vďačnosti, odpoveď na otázku, ako je to možné, musíme hľadať v rodinách,“ povedal hneď po úvodnom oslovení pútnikov a pokračoval poukázaním na štvrté Božie prikázanie – prikázanie o úcte k rodičom, ktoré „zabezpečuje požehnanie alebo prekliatie“. Hovoril taktiež o prejavoch lásky, ktoré hovoria aj o štádiu, v akom sa láska medzi deťmi a rodičmi, či rodičmi a deťmi, nachádza. Najprv je to telesná – citová láska a keď aj láska dospieva, stáva sa praktickou a obetavou, ktorá by nás mala sprevádzať až do smrti. „Tak, ako dieťa potrebuje lásku rodiča, tak ju potrebuje zažívať aj rodič od svojho dieťaťa.“ Týmto vladyka poukázal na fakt, že nielen deti sú tie, ktoré pri svojej výchove potrebujú zažívať lásku a byť ňou vedené k poslušnosti, ale sú aj tými, ktorí majú prechovávať lásku a úctu k svojim rodičom, a to aj vtedy, keď sú už samy rodičmi. Ináč bude v našich rodinách vládnuť ignorancia a nevrlosť. Pred týmto nás vladyka vystríhal: „Už je toho vo svete dosť, začnime žiť úctu a lásku v našich rodinách.“ Na záver svojho príhovoru vladyka kládol za vzor takéhoto života Svätú rodinu. V nej sa jasne odzrkadľuje obojstranný rodinný vzťah živej lásky: Mária sa nebála neopustiť syna ani vtedy, keď trpel na kríži, a Ježiš bol svojim rodičom poslušný a neskôr z vďačno sti vzal svoju matku k sebe do neba.

Mňa osobne veľmi oslovilo to, že pri prežívaní rodinných vzťahov nemám zabúdať ani na tie najjednoduchejšie prejavy lásky. Sám totižto v svojom živote zakúšam, že cez ne prúdi do vzťahov veľa Božieho požehnania. No vráťme sa naspäť do Klokočova.

Slávnosť sa prehupla do slávenia liturgie obety a po záverečnom prepustení ju ukončilo odovzdávanie certifikátov pre tohtoročných animátorov nášho exarchátu. Tí mali pre vladyku a všetkých nás pripravenú krátku pieseň. So svojou notou z prednej strany a nápisom animátor 007 zo zadnej strany trička, prijímali z rúk vladyku svoju novú – animátorskú – misiu v službe mládeži. Nasledovala beseda s novokňazmi, do ktorej nás mariánskymi piesňami vovádzala a počas nej aj občerstvovala kapela Anastazis.

Bola hodina pred polnocou a otázky na vladyku a novokňazov sa ešte stále sypali. A tak museli mladí pútnici z Rakovca nad Ondavou, ktorí mali so svojím kňazom o. Milanom Mojžišom viesť Eucharistickú pobožnosť, ešte chvíľku počkať.

Po eucharistickom požehnaní nasledovala tradičná polnočná svätá liturgia, kde dostal priestor na spev mládežnícky zborík z Klokočova. O hodinu  a pol od jej začiatku už v strede nádvoria stál mohutný drevený kríž, ktorý pozýval pomaly usínajúcich pútnikov do ďalšej modlitby. Viedli ju mladí z Trebišova a nesenie kríža ostalo na ich novom kaplánovi o. Františkovi Fedorišinovi.

Nadránom, s prvými zábleskami svetla, sa Klokočovom opäť rozliehali slová Požehnaný Boh náš. Vytrvalý mariánsky pútnik prechádzal z režimu osobnej modlitby opäť do stavu spoločného budovania Božieho kráľovstva. Do nového dňa sme vstúpili modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke, po ktorej nasledovala utiereň sviatku. Po nej slávenie svätej liturgie v cirkevnoslovanskom jazyku, na ktorej zaznela výzva na zjednotenie sa s Bohom v láske. V stupňujúcom sa prílive pútnikov začala v čase medzi liturgiami pulzovať modlitba posvätného ruženca.

Na hodinkách bolo desať nula nula, na perách pieseň Zhliadni, ó, Mária a v ušiach bili zvony. Nebojte sa, to len klokočovský kostolík radostne oznamoval našim ušiam i dušiam, že sa blíži sprievod kňazov, aby spoločne s celým zhromaždením slávili archijerejskú svätú liturgiu. Svojím požehnávaním na štyri svetové strany ju otváral prešovský eparcha vladyka Ján Babjak, ktorého aj s duchovenstvom a pútnikmi vzápätí privítal domáci vladyka Milan Chautur.

V slávnostnej homílii sa vladyka zameral na prosebnú modlitbu kresťana. Hneď na úvod sa nás opýtal, aká je naša osobná modlitba, za čo prosíme najčastejšie. Vystríhal nás pred tým, aby sme sa v modlitbe upierali iba na materiálne veci. „Zlaté teľa v našich modlitbách musí byť rozbité,“ povedal, „pretože šťastie nespočíva v tom, či mám dosť peňazí, alebo či som v dobrom zdravotnom stave.“ Máme sa zastaviť a pozerať sa ako dieťa na ženu, ktorá nehľadala materiálne výhody, ale chcela celým srdcom slúžiť Bohu. A cez tento obraz modliacej sa matky prosiť o dar väčšej viery v toho, ktorý jediný je naším naozajstným šťastím.

 

Teraz držíš v rukách tento časopis a o pár riadkov sa skončí aj tento článok, no na ďalšiu životnú cestu môžeš vykročiť naštartovaný vladykovou výzvou: „Venujte osobitný čas modlitbe vo svojich rodinách, aby v nich prebývalo viac Kristovej lásky a pokoja.“

Zdroj: Slovo 2007, č. 19 - 20.
Autor: Adam Mackovjak - všetky články od tohto autora (1)

všetky súvisiace odkazy (1) »

Svedectvo historických prameňov o klokočovskej ikone ako duchovné dedičstvo našich predkov
01.01.2001 | História | Gréckokatolícky kalendár 2001 | Čítanosť(5993)
Svedectvo historických prameňov o klokočovskej ikone ako duchovné dedičstvo našich predkov
Mariánska úcta v Mukačevskej eparchii
01.10.1999 | Spiritualita | Slovo 21/1999 | Čítanosť(5605)
Mariánska úcta v Mukačevskej eparchii

všetky súvisiace články (3) »

Fatimská sobota v Klokočove
03.05.2003 | Čítanosť(3579)
Fatimská sobota v Klokočove

všetky súvisiace správy (2) »

 
Re: vďaka (Oľga Štefanková)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε