www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=437
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. november 2019     Meniny oslavuje: Irma

Zoεpédia - náhodný výber: Pás, Bazilika, Hubka.     pohľadnice

02.10.2007 | Publicistika | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(4922)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Začala sa ďalšia vojna v Európe?

Začala sa ďalšia vojna v Európe?

Žijeme 70 rokov po začiatku Druhej svetovej vojny a delí nás skoro 20 rokov od konca studenej vojny v Európe. Je čas na ďalšiu? Nestačí nám svetový terorizmus? Aká vojna hrozí Európe?

Európska spoločnosť sa všeobecne vníma ako vyspelá demokratická, a hlavne bohatá komunita. My Slováci nie sme výnimkou, veď podľa Eurostatu máme šiestu najnižšiu mieru chudoby v Európskej únii. Za nami sú také štáty, ako je Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, ale aj toľko propagované Írsko.

Prečo je to tak? Prečo také vyspelé ekonomiky a demokratické krajiny čelia veľkej chudobe? Je to kvôli masívnej imigrácii hlavne z Afriky. Prím v tejto oblasti má Francúzsko. A práve tu sa nová vojna pred dvomi rokmi začala. Je to vojna chudobných proti zvyšku spoločnosti. Nenávisť chudobných sa obrátila proti všetkým. Kým tí bohatí to pocítili ako mierny vánok, veľké množstvo obyčajných ľudí prišlo o prácu, majetok ... a vďaka chudobe iných a ich nespokojnosti sa sami stali chudobnými. Tisíce áut v celom Francúzsku zhorelo, množstvo obchodov bolo zničených a vyrabovaných. A išlo o majetok najbohatších? Nie! Kvôli ničivým záťahom mladistvých po francúzskych mestách bolo len počas jednej noci zničených okolo 1 300 áut, pričom horeli aj školy a škôlky, obchody, pošty a ďalšie budovy, vrátane policajných staníc, ktoré by mali byť oázou istoty.

V nočných pouličných bojoch sa zranili desiatky policajtov a požiarnikov, ktorí sa zúfalo snažili zachraňovať podpálené autá a budovy. To už nie sú žarty. Najmä keď po mužoch zákona zamaskovaní mladíci strieľali z guľovníc. Už to nie sú len kamene a podomácky vyrobené zápalné bomby. Podobné incidenty čoraz viac vykazujú známky organizovanosti a plánovania. Otázkou je, kto stojí v pozadí narastajúcej vlny násilia.

Séria nočných útokov ukázala, že pod pokrievkou francúzskej spoločnosti už dlho vrie nezvládnutý fenomén prisťahovalectva. Pre prisťahovalcov z bývalých francúzskych kolónií (najmä z arabských a afrických krajín), ktorí utekajú pred biedou a neraz aj vojnami, je znalosť francúzštiny akoby zárukou, že v multikultúrnom, ekonomicky vyspelom a sociálne orientovanom štáte nájdu lepší život. Sen sa len málokedy stane skutočnosťou. Imigranti vo Francúzsku rýchlo zistia, že sú rovnako chudobní a musia bojovať o holú existenciu. Získať prácu, slušný plat, bývanie či rešpekt spoločnosti je takmer nemožné. Aj preto sú najvďačnejšími „žoldniermi“ v obchode s drogami, pašovaným tovarom a prostitúciou. Stávajú sa z nich pouliční predavači suvenírov, vykonávajú podradné práce za smiešny plat. Pocit sociálnej vydedenosti a frustrácie ich grupuje do gangov, ktoré sú postrachom okolia. Ak sa k tomu pridá náboženstvo – veď islam je vo Francúzsku asi najsilnejším vierovyznaním – je len otázkou času, kedy tento spoločenský kotol vybuchne. Stalo sa. Sociálny „výbuch“ sa dal očakávať. Koncom deväťdesiatych rokov etnické a sociálne nepokoje trápili Veľkú Britániu. Príčiny boli tie isté. Francúzsko sa mohlo poučiť a prichystať.

Dianie vo Francúzsku pozorne sledovala celá Európa. Podobné problémy sú totiž takmer všade. Dobre to vystihol bývalý šéf Európskej komisie, terajší taliansky premiér Romano Prodi: „Životné podmienky na našich predmestiach sú zlé. Ak nepomôžeme, budeme mať veľa ,Parížov’.

Práve Taliansko sa obáva vojny medzi bohatými a chudobnými, čiže tzv. sociálneho rasizmu, ktorý vládne na perifériách svetových veľkomiest. Nedávno sa diskutovalo o výskume talianskej charity s názvom Zabudnuté mesto. Spracúva údaje, ktoré sa dva roky zbierali v desiatich veľkých mestách krajiny.
Veľké talianske periférie sú na pokraji kolapsu a sociálna súdržnosť miest sa vytráca. Narastajú vnútorné konflikty medzi mladou a starou generáciou, medzi pôvodnými obyvateľmi a prisťahovalcami, čo vyvoláva násilie na rozličných stupňoch a chudobu – ekonomickú, ale najmä vzťahovú, kultúrnu, sociálnu. Rozvíja sa akási špirála zabudnutia, ľudia sa cítia opustení inštitúciami a jedinou pevnou realitou často ostávajú farnosti. Vedúci výskumu – sociológ z Milána Mauro Magatti hovorí: „Žijeme v čase, keď sa mestský život dezintegruje. Ak nevyužijeme zdroje, ktoré pôsobia v prospech posilnenia školy, v prospech občianskej politiky a v prospech investícií do infraštruktúry, ktoré podporujú obývateľnosť; ak sa nám nepodarí zaviesť nové mestské politiky tohto druhu, výsledok je, ako ukazuje výskum, už teraz naznačený vo veľkých mestách po celom svete.“
Čas teda súri, i keď obraz parížskych predmestí s nedávnymi konfliktmi ešte nie je na dosah. Podľa prof. Magattiho by však malo talianske ministerstvo spoločenskej solidarity zmeniť politickú agendu a využiť svoje zdroje na zmierňovanie životnej neistoty: „Myslím si, že otázka zdrojov a služieb je rozhodujúca. Ľudia sa totiž cítia na poslednom mieste, lebo sa cítia opustení štátom. Ďalej je dôležitý čo najväčší rozvoj dobrovoľníckej aktivity a združovania v periférnych štvrtiach, lebo vytváranie spoločenstva predstavuje rozhodujúci bod, ale iba spolu so zdrojmi a službami.“ Talianska charita teda na základe svojho výskumu volá po zaručení občianskych práv pre všetkých, aby spoločnosť predišla pocitu opustenosti a sociálnemu rasizmu. Čaká to aj nás?

Zdroj: Slovo 2007, č. 19 - 20.
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε