www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=440
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 11. december 2019     Meniny oslavuje: Hilda

Zoεpédia - náhodný výber: Komunita, Hramota, Bazilika.     pohľadnice

02.10.2007 | História | Peter Krajňak, ml. | Čítanosť(4942)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Skúška vernosti Bohu i pápežovi

Skúška vernosti Bohu i pápežovi

Spomienka na 58. výročie likvidácie Mukačevskej eparchie (28. august 1949)

 

Gréckokatolícka cirkev v strednej Európe prešla v druhej polovici 20. storočia obdobím ťažkej skúšky. Sily ideológie, spojené s komunisticko-ateis tickým režimom, pri zneužití Pravoslávnej cirkvi vytvorili mašinériu, ktorá mala gréckokatolíkov, t.j. uniatov, vymazať z povedomia ľudí. Cieľom organizátorov bolo začleniť všetkých veriacich bez rešpektovania slobody rozhodnutia a použitím najkrutejších metód do východnej cirkvi, ktorá nie je v jednote s rímskym pápežom.

Celé utrpenie sa začalo postupnou likvidáciou gréckokatolíkov v Haliči, teda tzv. zrušením únie v Ľvove, 8. až 10. marca 1946. Proces potom pokračoval v Rumunsku, kde sa 1. októbra 1948 v meste Cluj zišlo 38 gréckokatolíckych kňazov, ktorí za všetko duchovensto v Rumunsku mali podpísať výzvu k návratu do Pravoslávnej cirkvi. 21. októbra 1948 bol tento vykonštruovaný akt „slávnostne potvrdený“ v meste Alba Julia.

V poradí treťou lokalitou likvidácie gréckokatolicizmu sa stalo územie bývalej Podkarpatskej Rusi, ktorá bola administratívne pod správou Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie so sídlom v Užhorode. Zrušenie únie sa oficiálne, podľa niektorých „definitívne“, odohralo 28. augusta 1949, na sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky, na odpuste na Černečej Hore pri Mukačeve. Ale už v roku 1947 vraždou vladyku Teodora Romžu bolo nanajvýš jasné, že gréckokatolíci budú musieť čeliť existenčným útokom nielen na svoju cirkev, ale aj útokom na svoju osobnú existenciu. Tieto udalosti boli predzvesťou likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. O smutných udalostiach likvidácie únie na Podkarpatsku píše gréckokatolícky kňaz – bazilián o. Atanáz Pekár, OSBM:

„Stalo sa to počas púte na Černečej Hore v Mukačeve 28. augusta 1949. Biskup Teodor Romža bol mŕtvy a väčšina našich duchovných uväznená. Katedrálny chrám v Užhorode skonfiškovali a eparchiálne inštitúcie boli rozpustené. Kompromisný ortodoxný (pravoslávny) biskup Nestor bol začiatkom roka 1949 nahradený arcibiskupom Makariom Oksiukom z Ľvova. Mal už svoju „misionársku skúsenosť“ v likvidovaní Gréckokatolíckej cirkvi v Haliči. Teraz ho moskovský patriarcha poslal do Podkarpatska, aby tam zinscenoval ďalšie „víťazstvo ortodoxie“. Gréckokatolícka cirkev na Podkarpatskej Rusi hrdinsky odolávala útrapám zo strany Sovietov. Púť v roku 1947 potvrdila komunistom, že sa najprv musia zbaviť biskupa Romžu, aby mohli zlikvidovať eparchiu. A to sa aj stalo. Po násilnej smrti biskupa nasledovalo krátke obdobie náboženského pokoja, pretože Sovieti sa báli otvorenej vzbury ľudí. Veriaci čakali na nového vodcu, ktorý by v boji pokračoval, ale nikto už nemal odvahu. Obdobie náboženského pokoja bolo však len zlovestné ticho pred búrkou, ktorá vypukla začiatkom roka 1949. 16. februára 1949 sa milícia zmocnila katedrálneho chrámu v Užhorode a podarovala ho už zmienenému arcibiskupovi Makariovi. On ihneď dosadil do úradu nového administrátora katedrály, protopresbytera Irenea Kondratoviča, kňaza z Jevry. Ešte pred jeho ustanovením sovietska tajná polícia o. Kondratoviča zastrašovala, aby prijal pravoslávie, pretože v časoch vojny bol v spojení s maďarským režimom. Bál sa deportácie, tak sa podvolil. Nasledujúci týždeň boli všetky gréckokatolícke chrámy na Podkarpatskej Rusi uzavreté. V marci boli duchovní vykázaní zo svojich farností a mali zakázané vykonávať svoje kňazské úlohy. Členovia eparchiálnej kapituly a prominentní duchovní boli zatknutí a bez akéhokoľvek výsluchu deportovaní na Sibír. Potom začala polícia prenasledovať každého gr. kat. kňaza, aby sa podvolil jurisdikcii patriarchu v Moskve a arcibiskupovi Makariovi. Tých kňazov, ktorí podľahli nátlaku a podpísali deklaráciu, dopravili ešte v ten istý deň alebo noc k arcibiskupovi Makariovi, ktorý ich ihneď „zlúčil s pravoslávnou cirkvou“ a dal im právo pastoračnej činnosti. Tí, ktorí to odmietli, boli poslaní do pracovných táborov.“

Od februára do augusta 1949, teda po polroku „upratovania“, pri využití štátnych orgánov, NKVD i polície sa rozhodlo, že únia sa vyhlási za zrušenú a Gréckoaktolícka cirkev ako nelegálna inštitúcia fungujúca bez štátneho súhlasu definitívne zanikne. Atanáz Pekár píše: „Na sviatok Uspenia v roku 1949 na Černečej Hore v Mukačeve celebrovali slávnostnú liturgiu pravoslávny arcibiskup Makarius, za pomoci ortodoxných biskupov Antona Pelvetského zo Stanislavova a Michala Melnyka z Drohobiča; obaja boli odpadlíci z Haliče. Vo svojich príhovoroch označovali úniu ako hlavnú príčinu ,našej národnej biedy’ a ,veľkého poníženia‘. Pretože únia spojená s Rímom bola považovaná za ,cudzí produkt’, musela byť zmarená, vysvetľovali títo biskupi. Už spomínaný protopresbyter Irenej Kondratovič prečítal Deklaráciu zrušenia únie, v ktorej sa uvádzalo: ,28. augusta 1949 sa cirkevné spojenie s Rímom skončilo, pretože to bol čin proti záujmu nášho ľudu, formulovaný cudzou schopnosťou, ktorá sa vyhlásila za svedomie a vôľu národa. Odteraz navždy sme pravoslávne deti našej svätej matky, Ruskej ortodoxnej cirkvi.’ Touto deklaráciou bola únia na Podkarpatskej Rusi oficiálne zrušená a gr. kat. Mukačevská eparchia zlikvidovaná. Namiesto toho založili Mukačevsko-Užhorodskú ruskú ortodoxnú eparchiu. Na dôkaz svojej podriadenosti vybraná delegácia vzala ikonu Prečistej Bohorodičky z baziliánskeho kláštora v Mukačeve doMoskvy a venovala ju patriarchovi. Na revanš zase patriarcha ,svojmu veriacemu ľudu v Transkarpatsku’ venoval kópiu ikony sv. Vladimíra.“

Po tomto smutnom augustovom odpuste v Mukačeve, ktorý bol len vyvrcholením tragických udalostí toho obdobia, sa rozkrútil na Podkarpatí individuálny kolotoč tragických osudov mnohých gr. kat. kňazov a veriacich, ktorí neskôr za svoju vieru položili i svoje vlastné životy. Mračno zloby a nenávisti voči gréckokatolíkom sa z Mukačeva, čo v prírode podkresľoval i príchod jesene, začalo presúvať smerom na západ do Prešovskej eparchie, aby napokon definitívne dorazilo do Prešova 28. apríla 1950.

Od likvidácie Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie uplynulo 58 rokov. Gréckokatolíci však svojim prenasledovateľom už dávno odpustili (i keď v prípade staršej generácie sú spomienky stále živé), a svojej viere – v Mukačevskej aj v Prešovskej eparchii –zostali napriek snahám minulosti verní.

Zdroj: Slovo 2007, č. 19 - 20.
Autor: Peter Krajňak, ml. - všetky články od tohto autora (2)
Mariánska úcta v Mukačevskej eparchii
01.10.1999 | Spiritualita | Slovo 21/1999 | Čítanosť(6196)
Mariánska úcta v Mukačevskej eparchii

všetky súvisiace články (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε