www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=447
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. október 2019     Meniny oslavuje: Boris

Zoεpédia - náhodný výber: Typik, Veľká streda, Trojica.     pohľadnice

02.10.2007 | História | Čítanosť(8950)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(2)

Cyrilo-metodské baptistérium na Trenčianskom hrade

Cyrilo-metodské baptistérium na Trenčianskom hrade

Trenčín – stret Východu a Západu

Osudom Veľkomoravskej ríše je skutočnosť, že dodnes nevieme presne vysvetliť mnohé otázky spojené s jej históriou. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime poodhaliť niečo zo slávnej histórie slovanského mesta Trenčín, ktoré udržiavalo významné kultúrne, ale hlavne náboženské vzťahy s Byzanciou.

 

Samotné umiestnenie mesta Trenčín hralo veľmi dôležitú úlohu z hľadiska obchodu a európskych križovatiek, nakoľko v jeho blízkosti sa nachádzal dôležitý brod cez Váh, ktorý ďalej prechádzal cez Biele Karpaty smerom na územie dnešnej Moravy. O tom, že samotné mesto hralo významnú rolu pri vzniku Európy, svedčia aj vykopávky, ktoré odkrývajú strednej a východnej Európe nové obzory.

V rokoch 1972 – 75 prebehol na Trenčianskom hrade výskum, kde sa našla pod drevenou podlahou vzácna rotunda štvorlístkového pôdorysu, ktorý má paralelu v náleze baptistéria v moravských Mikulčiciach z 9. storočia, čím sa rotunda odlišuje od doteraz známych stavieb na Slovensku. Taktiež v blízkom okolí hradu, neďaleko opátstva na Skalke, bol na vyvýšenine Chochel objavený sakrálny objekt s cintorínom z veľkomoravského obdobia.

Nález pri porovnaní s dostupnou literatúrou predstavuje ranokresťanské byzantské baptistérium. Pôvodné baptistériá patria k chrámovým stavbám s centrálnym pôdorysom, ktoré boli obyčajne stavané na tetrakonchálnom pôdoryse – štyri apsidy spojené do podoby štvorlístka. Baptistériá boli miestom najdôležitejšieho obradu šíriaceho sa kresťanstva – vysluhovania sviatosti svätého krstu. Katechumeni až po prijatí krstu mohli vstúpiť do chrámu, čo nám dokladá aj východná liturgická prax, zaznamenaná tiež v Liturgii svätého Jána Zlatoústeho. Na veľkonočný sviatok (resp. na Veľkú sobotu) dospelí katechumeni v baptistériu osvedčovali svoje vedomosti z vierouky, predriekali vyznanie viery a predstupovali pred biskupa, ktorý vykonával iniciačné obrady.

Vodná nadrž bola miestom krstu a stredom kruhového alebo štvorcového baptistéria. Baptistérium bývalo umiestnené v blízkosti – najčastejšie pred vchodom do významnej sídelnej – biskupskej baziliky. Štvorlístkový základ baptistéria býval upravený i do tvaru otvoreného baldachýnu, a to tak, že štyri piliere alebo stĺpy sledovali obrys apsíd. Obvodové steny baptistéria opakovali tvar štvorlístka alebo mali jednoduchší rotundový tvar. Aj v predkresťanskej architektúre poznáme stavby na krížovom pôdoryse. V neskoršom období sa tento architektonický druh stal charakteristickým tvarom v byzantskej cirkevnej architektúre, zvlášť pri realizácii baptistérií.

 

Misionári v Nitre

Na území Veľkomoravskej ríše pôsobili v 9. stor. misionári z fransko-bavorskej, ako aj z dalmátsko-istrijsk ej oblasti. V Nitre bol už v roku 828 salzburským arcibiskupom Adalrámom posvätený prvý kresťanský kostol na Slovensku s patricíniom sv. Emeráma. Keď v roku 863 prišla na pozvanie panovníka Rastislava misia solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda, vyslaná byzantským cisárom Michalom III., začali na území Veľkomoravskej ríše pôsobiť aj misionári z byzantskej oblasti. Ďalšie sakrálne stavby, ktoré vznikli na území dnešného Slovenska pred rokom 890, boli objavené na hradoch v Bratislave a v Devíne, ako aj v iných lokalitách Slovenska.

Je zrejmé, že medzi franskou a byzantskou misiou sa začali prejavovať rozpory, ktoré sa stupňovali a zväčšovali. Z historických prameňov vieme, že Viching ako hlavný predstaviteľ franských misionárov pri panovníkom dvore bol proti pôsobeniu byzantskej misie a určite mal záujem na tom, aby Metod ako misijný arcibiskup nesídlil na takej lokalite, a aby s panovníckym dvorom nebol v bezprostrednom kontakte. To nám tiež napomáha domnievať sa, že z prírodno-etnografi ckého hľadiska umiestnenie hlavnej baziliky s baptistériom a sídelným objektom na trenčianskom skalnatom kopci mohlo vtedy slúžiť ako sídlo pre arcibiskupa Metoda, ktorý tam započal so svojím bratom misiu Slovanov. Po niekoľkých rokoch spoločného pôsobenia oboch misií v roku 880 pápež Ján VIII. bulou Industiae tuae, adresovanou Svätoplukovi, potvrdil samostatnú cirkevnú správu na čele s arcibiskupom Metodom a zároveň vymenoval franského kňaza Vichinga za biskupa svätej nitrianskej cirkvi, pričom bola opäť potvrdená staroslovienská bohoslužba. Tým bolo aspoň na čas zachované spolupôsobenie byzantských a franských misionárov na území Veľkomoravskej ríše. Keď v roku 885 zomrel panónsko-moravský misijný arcibiskup sv. Metod, pozícia byzantských misionárov sa výrazne zhoršila. Pravdepodobne pod tlakom bavorských biskupov kráľ Svätopluk vyhnal Metodových žiakov zo svojho územia.

 

Byzantský chrám na Trenčianskom hrade

Okolo roka 906 výbojné staromaďarské kmene zničili Veľkomoravskú ríšu, čo malo za následok vytváranie nového územno-správneho členenia novozaloženého Uhorského kráľovstva. V roku 924 bolo v Nitre zriadené jedno z údelných vojvodstiev. V nasledujúcom období pravdepodobne, podľa existujúcich žúp ešte z veľkomoravského obdobia, postupne dochádzalo k tvorbe nových komitátov, ktorých centrami boli komitátne hrady, ako to bolo aj v prípade Trenčianskeho hradu. Dá sa predpokladať, že pri výstavbe hradu z priestorových dôvodov došlo k zbúraniu baziliky a k premiestnen iu chrámu na návršie nad mestom, ktoré sa dnes nazýva Mariánsky hrad. Pod hradnou vežou smerom k Palácu kráľovnej Barbory je aj v dnešnej dobe dobre viditeľný umelý zásah do skalného brala, ktorý vznikol pri rozsiahlej úprave terénu. Baptistérium ostalo stáť na svojom mieste s novou funkciou – ako hradná kaplnka. Bolo zbúrané až neskôr, pri ďalších terénnych a stavebných úpravách horného hradu.

Pôvodne hlavný mestský chrám stál na hradnom kopci a až neskôr bol premiestnený na Mariánsky hrad. Tento premiestnený chrám stál pod úrovňou nivelety súčasného kostola a bol deštruovaný pravdepodobne na začiatku 14. storočia. Dnešný pôvodne gotický rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie postavili na pôvodnom pôdoryse v roku 1324 ako bazilikálne trojlodie a po požiari v 16. storočí ho renesančne prestavali. Patrocínium Narodenia Panny Márie patrí k najstarším patrocíniám, ktoré historicky majú prax na bývalom byzantskom území, preto sa dá predpokladať, že pri dnešnom patrocíniu ide o prenesené patrocínium z pôvodnej baziliky, ktorá stála na hradnom kopci.

 

Pátranie po hrobe sv. Metoda

Oddávna ctiteľov oboch sv. bratov zaujímala otázka, kde sa nachádzal pôvodný „prestolný“ chrám (katedrála), v ktorej bol Metod pochovaný. V historickom diele Preložné Žittie sú ďalšie podrobnosti: „Leží vo veľkom chráme moravskom na ľavej strane, v stene za oltárom Bohorodice.“ Kde sa nachádzala tá „velika cerkva moravska“? Uvažovalo sa o Nitre, Velehrade, Mikulčiciach, Devíne, Znojme, Starom Meste, o Uherskom Hradišti a o Trenčíne. Citovaná pápežská bula upozorňuje na súvislosť medzi samostatnou správou byzantskej misie a nitrianskym biskupstvom. Sídlo arcibiskupa Metoda treba hľadať na mieste, ktoré zabezpečovalo rovnovážnu polohu oboch cirkevných centier.

Nález trenčianskeho baptistéria s logicky predpokladanou bazilikou v jeho blízkosti dovoľuje vysloviť predpoklad, že hľadaný „prestolný“ chrám stál v Trenčíne. Tým sa ukazuje, že Trenčín bol oveľa dôležitejším sídlom civilnej vrchnosti a cirkevným veľkomoravským centrom, ako sa doteraz predpokladalo.

 

Je hrob svätého Metoda v Trenčíne?

Objav rotundy baptistéria z čias misie slovanských vierozvestov poukazuje ešte na jeden dôležitý fakt. Byzantské baptistériá stáli tradične pri bazilikách, obdobnú baziliku treba hľadať aj na hornom hrade. Je známe, že hradná veža má kamenné jadro, ktoré bolo až dodatočne obmurované – pravdepodobne tam sa môže nájsť zvyšok veže hľadanej baziliky.

Dá sa predpokladať, že neskoršie pri terénnych úpravách pri výstavbe komitátneho hradu došlo nielen k premiestneniu baziliky na Mariánsky hrad, ale spolu boli premiestnené aj pozostatky mŕtvych, pričom významnejšie boli pravdepodobne uložené okolo oltára hlboko pod dnešným farským kostolom a ostatné možno pod miesto, kde dnes stojí gotický Karner sv. Michala.

 

Aj keď boli Metodovi žiaci z územia Veľkomoravskej ríše vyhnaní, v povedomí ľudu ostali zachované výrazne stopy, tradície a spomienky na cyrilo-metodskú misiu, čo malo neobyčajný význam v rámci ďalšieho historického vývinu Slovenska.

V roku 2013 si pripomenieme 1150 rokov od začiatku misijného pôsobenia svätých Cyrila a Metoda na našom území. Podľa tejto hypotézy možno predpokladať, že niekde hlboko pod podlahou v blízkosti oltára v rímskokatolíckom farskom Kostole Narodenia Panny Márie v Trenčíne je pochovaný apoštol Slovanov – sv. Metod. K tomu nás inšpiruje nález ojedinelej cirkevnej pamiatky – cyrilo-metodského baptistéria z 9. storočia na Trenčianskom hrade.

 

Ing. Arch. Karol Androvič

Zdroj: Slovo 2007, č. 19 - 20.

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε