www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=467
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 24. august 2019     Meniny oslavuje: Bartolomej

Zoεpédia - náhodný výber: Oktoich, Ante Christum natum, Hudba - cirkevná.     pohľadnice

09.10.2007 | História | Čítanosť(4935)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Medzi Prahou a Bratislavou - 70 rokov gréckokatolíckej farnosti v Brne

Medzi Prahou a Bratislavou - 70 rokov gréckokatolíckej farnosti v Brne

V tomto roku si gréckokatolícki veriaci v Brne pripomínajú okrúhle výročie vzniku farnosti. Jadrom gréckokatolíckych veriacich v tomto regióne boli predovšetkým emigranti a prisťahovalci zo susedných krajín: z bývalého Rakúsko – Uhorska, z Haliča, Podkarpatskej Rusi, Slovenska a Rumunska; ešte z doby pred prvou svetovou vojnou, ako aj po nej. Na potreby pravidelnej duchovnej starostlivosti týchto veriacich vo svojej otcovskej starostlivosti reagoval vladyka Pavel Gojdič, OSBM, prešovský biskup, ktorého zásluhou bola 10. apríla 1937 Ministerstvom školstva v ČSR potvrdená gréckokatolícka farnosť v Brne, pod ktorú patrilo spravovanie Moravy a Sliezska.

 

Začiatky

Do roka 1945 zabezpečovali gréckokatolícke bohoslužby v Brne otcovia baziliáni (o. Štefan Rešetylo, OSBM, o. ThDr. Marián Myron Kalynec, OSBM). Otcovia baziliáni dbali o liturgický život vo farnosti a za ich pôsobenia vznikol aj prvý chrámový zbor. Po druhej svetovej vojne bol pre gréckokatolícku farnosť v Brne vymenovaný duchovný správca o. Jakub Hradil, bývalý kaplán v gréckokatolíckom Chráme sv. Klimenta v Prahe, ktorý dohodou s rádom minoritov zabezpečil na trvalé užívanie pre potreby gréckokatolíkov ako farský chrám Kostol sv. Jozefa v Brne na Jozefskej ulici. Predtým sa obrady vykonávali v rôznych miestach, v jezuitskom Chráme Nanebovzatia Panny Márie, ako aj v kaplnke Chrámu sv. Tomáša.

 

Obetavý Boží služobník o. Jakub Hradil

Zriadenie gréckokatolíckej farnosti tak bolo prijaté veľmi kladne, pretože sa splnilo vrúcne prianie početných veriacich, ktorí nutne potrebovali vysluhovanie sviatostí a duchovnú starostlivosť. Podľa schematizmu bolo v roku 1948 v Brne 1200 gréckokatolíkov a na celom území Moravy a Sliezka dokopy 7200. Po roku 1950 bola táto rozvíjajúca sa cirkev delegalizovaná a otec J. Hradil, po tom čo odmietol zaprieť vernosť Apoštolskému stolcu a prestúpiť na pravoslávie, bol odsúdený a uväznený štátnym komunistickým zriadením na sedem rokov, ďalej k peňažnému trestu vo výške 5 000 Kč, k strate občianskych práv a k strate štvrtiny svojho majetku. Prešiel väznicami v Mírove, Hradci Králové, Jáchymove a v Rtyni v Podkrkonoší, kde sa stretával s o. Jánom Hirkom, neskorším prešovským diecéznym biskupom, s o. Ivanom Ljavincom, neskorším biskupom a prvým pražským apoštolským exarchom, s o. Eugenom Kočišom, neskorším pomocným biskupom Pražského apoštolského exarchátu, ako aj s ďalšími bratmi v duchovnej službe. O výchovu a výživu jeho štyroch detí sa musela vtedy postarať jeho manželka sama. V roku 1968 bola činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v ČSSR obnovená a o. Jakubovi Hradilovi sa podarilo obnoviť bohoslužby v Chráme sv. Jozefa. V roku 1971 mu však bol znova odobratý štátny súhlas na vykonávanie bohoslužieb vo východnom obrade. Takýmito a inými podobnými spôsobmi bola znemožňovaná činnosť duchovnej správy pre gréckokatolíkov na Morave. Iba za mimoriadnych okolností s veľkými ťažkosťami boli povoľované niektoré pastoračné služby, ako to bolo aj v prípade pohrebu o J. Hradila v roku 1986.

 

Obdobie útlaku a nového rozvoja

V roku 1950 bola činnosť gréckokatolíckej farnosti v Brne, ako aj v celom Československu znemožnená zákonom. Mnohí kňazi zomierali na následky prenasledovania a mučenia vtedajším režimom. Nové kňazské svätenia boli prísne zakazované alebo značne obmedzované, čím veriaci zostali bez svojich duchovných pastierov. To malo za následok, že došlo k ich úbytku. V období zákazu činnosti sa stratili i cirkevné matriky z rokov 1937 – 1946. V ďalších rokoch 1968 – 1996 bolo pokrstených iba 20 veriacich, zosobášených 22 a pohrebov bolo 19. Pri ostatnom sčítaní ľudu v roku 1991 sa v samotnom Brne prihlásilo k východnému obradu 160 veriacich a v celom juhomoravskom regióne asi 1100. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 sa v celej brnenskej farnosti prihlásilo 465 veriacich. V tejto farnosti tvoria prevažnú časť veriaci z Ukrajiny, ktorí do tohto sčítania nie sú zahrnutí.

Po zmene politického systému v roku 1989 bolo v Brne obnovené slávenie gréckokatolíckych bohoslužieb. V roku 1992 bol ustanovený za duchovného správcu v Brne o. Pavel Vácha a od 1. januára 1993 bol vymenovaný za duchovného správcu o. Jozef Blaščák, bývalý tajomník Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove, ktorý pôsobí od roku 1997 ako dekan Gréckokatolíckej cirkvi v Brne.

 

Obnova brnenskej farnosti

Znova obnovená gréckokatolícka cirkev v Brne začala aj s rekonštrukciou svojho staršieho chrámu. Pri stavbe kolektorov pod Chrámom sv. Jozefa a priľahlého Kláštora sv. Voršily v roku 1994 došlo k narušeniu statiky celého chrámu a chrám musel byť nariadením Magistrátu mesta Brno uzatvorený. Vďaka ochote rektora Chrámu sv. Márie Magdalény o. Antonína Jeniša, CFSsS, sa začali naše liturgie sláviť v tomto chráme a neskôr v Chráme sv. Leopolda. Od roku 1997 sa nanovo začali slúžiť liturgie v Chráme sv. Márie Magdalény.

Až do vymenovania nového duchovného správcu vypomáhal v Brne o. Ján Škoviera z Bratislavy, o. Jozef Blaščák z Prešova, o. Taras Seňkiv a o. Michal Romaňuk z Olomouca, o. Stanislav Diheneščík z Bratislavy a o. Ludvík Šťastný z Prahy. Na obnovení cirkevného brniansko – olomouckého duchovného života sa podieľali tiež otcovia dominikáni. Vďaka o. Bernardovi Špačkovi, OP, sa v októbri 1991 začali sláviť naše bohoslužby v Olomouci v Chráme Nepoškvrneného počatia Panny Márie a od roka 1995 aj pútnické slávnosti gréckokatolíkov v Uherskom Brode v Chráme Nanebovzatia Panny Márie, na pre nás pamätnom mieste, kde bola svojho času uchovávaná ikona čenstochovskej Bohorodičky.

 

Nadväzovanie na tradíciu slovanských vierozvestov

Cyrilo-metodská tradícia je na Morave obzvlášť živá, veľmi blízka a úzko spojená s východnými tradíciami. Staroslovenčina je u Moravanov veľmi obľúbená. Veriaci sa snažia hlbšie a viac zoznamovať s dedičstvom diela slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda, ktoré prehĺbilo náboženský život našich predkov a malo veľký kultúrny význam pre niekdajší aj súčasný spoločenský život. V tomto duchu je táto cirkev aktívna a spolupracuje na rôznych spoločenských a kultúrnych organizáciách v Brne. Veľmi priaznivým znakom tejto farnosti je aj neustále sa zvyšujúci počet farníkov, zväčša veriacich z Ukrajiny, ktorí sa tu v mnohých prípadoch usadzujú aj natrvalo. Svedčí o tom stále väčší nárast udeľovania sviatostí.

 

Krátka história gréckokatolíkov v Čechách

Za čias Rakúsko-uhorskej monarchie gréckokatolíci na území Čiech patrili pod jurisdikciu Ľvovskej diecézy. Po skončení prvej svetovej vojny a po vzniku samostatnej Československej republiky v roku 1918 patrili veriaci v tomto novovzniknutom štáte pod jurisdikciu Prešovskej diecézy, ktorú zriadil pápež Pius VII. bulou Relata semper v roku 1818 vyčlenením z Mukačevského biskupstva. Takéto usporiadanie trvalo až do zriadenia apoštolského exarchátu pre veriacich byzantského obradu v ČR so sídlom v Prahe 15. marca 1996.

Dušou Gréckokatolíckej cirkvi v Čechách bol seminár v Kroměříži, ktorého rektorom bol vtedy arcibiskup Dr. A. C. Stojan. Študenti, ktorých prevažná časť bola ukrajinského pôvodu, sa okrem povinného štúdia zoznamovali aj s kultúrnym životom miestnych obyvateľov a boli činní vo vytváraní duchovných aktivít. V roku 1915 sa zúčastnili na cyrilo-metodskej púti na Velehrad pod vedením vladyku Josafáta Kocylovského, OSBM, ktorý tam slúžil archijerejskú cirkevnoslovanskú liturgiu.

Dr. A.C. Stojan dbal o to, aby v Haliči a v priľahlom okolí bohoslovci aj po ukončení štúdia naďalej šírili cyrilo-metodskú myšlienku, ktorú on sám začal šíriť ešte za svojho pobytu v Ľvove pri oslavách 300. výročia Brestskej únie v roku 1896. Biskupa J. Kocylovského neskôr Poliaci v roku 1946 vydali Sovietom a 17. novembra 1947 zomrel ako mučeník za vieru v koncentračnom tábore Čapajivka pri Kyjeve. 27. júna 2001 ho pápež Ján Pavol II. v Ľvove beatifikoval.

 

Podľa 70 let řeckokatolické farnosti Brno autorov o. J. Blaščáka a Dr. Jaroslavy Strukovej spracoval Milan Kandráč.

 

Zdroj: Slovo 2007, č. 17 - 18.

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε