www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=491
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 15. december 2019     Meniny oslavuje: Ivica

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - najvyššia slob..., Prvá nedeľa Veľkého ..., Voda.     pohľadnice

13.11.2007 | Publicistika | RNDr. Jozef Voskár | Čítanosť(5164)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Človek na „okraji“ spoločnosti?

Človek na „okraji“ spoločnosti?

V živočíšnej ríši existuje tzv. vnútrodruhový a medzidruhový boj o prežitie, kde silnejšie a zdravšie jedince prežívajú na úkor slabších a neduživých. Tento zápas o existenciu je vyjadrený v ekologickom zákone prírodného výberu, ktorý zaisťuje prežívanie druhov v jednotlivých ekosystémoch bez obáv, že jeden druh vyhubí druhý.

Tento model na prežitie však v žiadnom prípade nie je aplikovateľný na človeka, na ľudskú spoločnosť, kde každý človek má v Božích očiach rovnakú hodnotu, je milovaný rovnakou láskou, je vykúpený Kristovou obetou na kríži a je určený pre spásu. Ba mienka Boha je akoby obrátená oproti mienke ľudí, keď v prvej kapitole Prvého listu Korinťanom nachádzame výrok: „ ... čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných, čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval.“ Človek je vždy v strede a nie na okraji záujmu Boha. A preto každá filozofia a ideológia, ktorá sa nestotožňuje s Božím pohľadom na človeka, sa nachádza v tragických omyloch, ktoré sa končili zabíjaním neduživých detí v starej gréckej Sparte, vo vyhladzovacích koncentračných táboroch fašizmu a komunizmu, a majú svoje subtílne formy aj v medicínskej praxi súčasnosti. Ani telesné, ani mentálne postihnutia, ani rasové či sociálne rozdiely nemôžu človeka vytláčať na okraj spoločnosti a robiť ho menejcenným. Všetky úsilia o integráciu takýchto ľudí do spoločnosti sú aj v súčasnosti vyjadrením stupňa kultúry jednotlivých krajín a sú mierou hodnotenia dodržiavania ľudských práv.

Existujú však aj subjektívne dôvody, ktoré môžu človeka privádzať do stavu, ktorému by sme mohli pripísať, že je na okraji spoločnosti. Myslíme tu predovšetkým na príčiny prameniace z rôznych druhov závislostí, ako sú napr. závislosť od alkoholu, drog, ale aj mnohých iných nelátkových závislostí, napr. hracie automaty, počítačové hry, internet, televízia a mnohé iné, ktoré zotročujú človeka, vedú ho do izolácie, niekde na „okraj“ a nakoniec k úplnému psychickému zrúteniu. Lenže aj na takého človeka má Boh svoj absolútny pohľad a nepovažuje nikoho za „okrajového“, aj keď sa tam vlastnou vinou a slobodným rozhodovaním dostáva. Tento jeho status je veľmi výstižne vyjadrený v Ježišovom podobenstve o pšenici a kúkoli (por. Mt 13, 24 – 30).

Biblický kúkoľ, v semitských jazykoch nazývaný zunin, je trávovitá bylina podobná pšenici, ktorá sa od nej dá rozoznať až v čase, keď zakladá klasy. Podstatný rozdiel medzi oboma rastlinami je však v semenách. Kým pšenica má svoje pšeničné klasy plné zŕn, ktoré sa klonia k zemi, čierne malé semená kúkoľa sú v nahor vztýčených klasoch. A čo je mimoriadne pozoruhodné, tieto čierne semená kúkoľa majú opojné účinky. Pán Ježiš v tomto podobenstve iste prihliadol aj na túto vlastnosť, keď chcel zdôrazniť opojný účinok každého zla, každej závislosti. Zlo opája chvíľkovým preludom šťastia, za ktorým však nasleduje veľmi trpké vytriezvenie zo začiatočnej dobrej chuti.

Z podobenstva tiež vieme, že kúkoľ nepriateľ nezasial na okraj poľa, ale medzi pšenicu na celom poli. Pšenica a kúkoľ sú teda aj v ľudskej spoločnosti zasiate dvomi rozsievačmi – rozsievačom dobrého zrna pre život a rozsievačom kúkoľa pre smrť. No aj napriek tomu hospodár nedovolí vytrhať počas rastu kúkoľ spomedzi pšenice, ale káže nechať všetko rásť až do žatvy, keď sa definitívne obidve rastliny s ich úrodou oddelia.

Z výkladu tohto podobenstva vyplýva totiž ešte jedna významná skutočnosť – že Boh má moc ešte aj kúkoľ počas rastu zmeniť na pšenicu a uložiť do svojej stodoly. Z povedaného vyplýva, že Boží pohľad v žiadnom prípade nepočíta s človekom „ na okraji“, ale má vždy o neho absolútny záujem, robí všetko, aby ho nestratil, robí všetko, aby ho uzdravil z opojení tohto sveta, miluje ho aj v tej najkritickejšej životnej situácii, ale pri tom tiež absolútne rešpektuje jeho slobodné rozhodovanie, lebo nechce mať z človeka svojho otroka.

Iba človek, ktorý sa napriek všetkým Božím iniciatívam sám rozhodne pre nezávislosť od Boha, vstúpi do getta, do nešťastia „okraja“.

Chráňme sa pred takouto definitívou a voľme pre svoju záchranu a prežitie milujúce náručie nekonečnej Božej lásky, kde nie je nik na „okraji“.

Zdroj: Slovo 2007, č. 14.
Autor: RNDr. Jozef Voskár - všetky články od tohto autora (16)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε