www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=496
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 3. august 2020     Meniny oslavuje: Jerguš

Zoεpédia - náhodný výber: Proskomídia - modlit..., Kvetná nedeľa, Innatizmus.     pohľadnice

13.11.2007 | Duchovné články | Čítanosť(5877)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

S ním som nezažil hanbu

S ním som nezažil hanbu

Chcem najprv vzdať Bohu chválu a z hĺbky srdca mu ďakovať, že ma nenechal tam, kde ma našiel. Bol čas, keď som chodil do chrámu, ale nevedel som, že Boh je osoba. Poznal som len náboženstvo, potom si ma Pán začal ťahať k sebe. Spoznal som veľa dobrých, čestných ľudí a zapáčil sa mi tento štýl. Stále to však nebol vzťah. Pred niekoľkými rokmi som na veľmi konkrétne a jasne ohlásené slovo o Ježišovi pocítil túžbu a potrebu začať s ním vzťah. Dal som mu svoj život, aby ma viedol. Bez Ježiša si to už ani inak neviem predstaviť. Je to ako s každým iným vzťahom. Ak mám niekoho rád, tak s ním túžim, potrebujem byť.

Zažívam pri ňom len to najlepšie.

V tom čase sa zmenilo veľa, najmä to, že sa chcem páčiť hlavne Pánovi, nezáleží mi až tak na tom, čo povedia (ako ma vidia) ľudia; stal som sa slobodným od toho, čo práve „letí“ – akoby som našiel svoj vlastný štýl (nielen výzor, oblečenie – ale predovšetkým prejav).

Kedysi mi bolo priam prirodzené klamať, nepokladal som to za nič zvláštne, nerozmýšľal som nad tým (vymýšľal som si historky, aby som zaujal). Zlozvyk, podvedomie?! Dnes je mi to cudzie.

Veľa ľudí mi povedalo, že ma nespoznáva. Býval som prudký. Pán to čím ďalej tým viac mení na miernosť. Zmenil sa môj slovník, môj postoj k rodine (k našim doma) – z ľahostajnosti na veľkú pozornosť a starostlivosť. Veľmi mi na nich záleží.

Zmenil sa aj môj pohľad na dievčatá. Predtým bývali pre mňa iba objektom, pastvou pre oči. Teraz sú to pre mňa sestry v Kristovi, ktoré si veľmi vážim. Aj keď je to ešte stále o pokorovaní a boji, podstatné množstvo hriechov už vymizlo.

Postupne sa mení môj pohľad na Cirkev a liturgiu – predtým som tým trocha pohŕdal, lebo som tomu nerozumel. Teraz je to vzácnosť a neoddeliteľná súčasť môjho života.

V každej oblasti sa zmeny diali postupne a stále je to tak. To, čo bolo na začiatku v zrode, je dnes samozrejmosťou, a niečo iné sa rodí (na niečo iné prichádzam a osvojujem si to).

Na začiatku som to všetko videl u iných a robil som to preto, že som videl ovocie. No skôr som to iba napodobňoval a aj najmenšie zmeny mi bolo ťažko samému pred sebou presadiť.

To, čo som zo začiatku robil silou, je teraz pre mňa samozrejmosťou a plynie to samo z môjho terajšieho nasmerovania. Sú tu však iné veci (keďže nechcem zostať stáť), s ktorými som na začiatku. Napríklad si veľmi dobre pamätám, ako som sa na začiatku trápil, keď som sa mal hodinu modliť, či už sám, alebo v spoločenstve – hotové utrpenie. Dnes je to samozrejmosťou, ale viem, že bez toho začiatku by sa nedalo ísť ďalej. To, čo často znie tak povrchne, je pre mňa veľmi osobným vyznaním: Pán Ježiš je môj Pastier! Je v tom pre mňa veľa: uvedomujem si, že je tým, kto ma pozná, že mi chce dobre. Je ten, bez ktorého som stratený – tackám sa zo strany na stranu bez zmyslu. Je pre mňa pokladom, ktorého sa držím celou silou, lebo som spoznal, koho v ňom mám. Je mojou silou: vidím, že ľudia žijúci bez neho to nezvládajú, zlyhávajú, trpia bezmocnosťou, depresiou, beznádejou – a ja som nimi s pomocou môjho Pastiera prešiel.

Raz som si pri modlitbe uvedomil: chcem byť vždy taký ako vtedy, keď sa modlím (myseľ, spôsoby, reč, postoje, pokora, jednoduchosť). O toto sa snažím, je mojou túžbou stáť vždy v postoji modlitby. Čas, ktorý si oddelím na rozprávanie sa s Pánom, je asi jeden/ jeden a pol hodiny denne (nie naraz), ak nepočítam liturgické modlitby. Tie som kedysi nevedel prežiť ako modlitbu, ale v ostatnom čase mám radosť, keď sa nimi môžem nechať vniesť do postoja modlitby. Badám, že sám Pán je často iniciatívny, ak niečo zanedbám. Ak sa zabudnem zastaviť a modliť, zrazu pocítim, že sa ozve nepokoj, rozochveje sa mi vnútro potrebou byť s ním (ako by som sa nemohol slobodne zhlboka nadýchnuť). Nikdy som nezažil sklamanie, keď som sa pri konaní, rozhodovaní, žití pýtal, čo na to môj Pastier. Keď som sa oprel o jeho prísľuby, nezažil som hanbu.

Verím, že všetko, čo potrebujem vedieť, mi Boh hovorí. Je to Božie lámanie – vyučovanie, ktoré Pán dáva cez pokoru, cez to, že zasahuje moje vrtochy, márnomyseľnosť, plány a pýchu. Je to škola očisťovania.

 

František (23 rokov)

 

spracovala Marica Kipikašová

Zdroj: Slovo 2007, č. 14.
Prameň sily na vydávanie svedectva
04.07.2011 | Duchovné články | | Čítanosť(4962)
Prameň sily na vydávanie svedectva
Každé svedectvo má veľkú silu
04.07.2011 | Duchovné články | | Čítanosť(4277)
Každé svedectvo má veľkú silu

všetky súvisiace články (31) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε