www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=498
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. november 2019     Meniny oslavuje: Irma

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - je nezmeniteľn..., Trojica - dogma Najs..., Proskomídia - obrad ....     pohľadnice

20.11.2007 | Rozhovory | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(6956)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Jeseň pozýva prekročiť prah

Jeseň pozýva prekročiť prah

Nostalgické jesenné obdobie prirodzene spájame s odchodom ľudí do večnosti. Všetci sa akosi viac zamýšľame aj nad poslednými okamihmi vlastného života. Spolu s MUDr. Máriou Mojzešovou sme sa porozprávali práve na túto tému.

 

Smrť je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Dá sa smrť človeka definovať?

Zomieranie človeka je proces, dej. Smrť je stav, ktorý je preukázateľný, až keď nastane. Smrť ľudského jedinca znamená úplnú a nezvratnú stratu schopnosti autopoiesis (samozachovanie a samoobnoviteľnosť) organizmu, čiže schopnosti udržať vlastnú funkčnú jednotu. Detailné poznanie toho, čo smrť skutočne je a čo sa pri nej deje, prekračuje naše ľudské poznávacie schopnosti. S prechodom cez „prah" smrti nenastáva okamžitý zánik aktivity všetkých buniek, ale prestáva život bytia ako celistvého organizmu, nastáva smrť osoby ako psychosomatickej jednoty. Boží služobník Ján Pavol II. (prihovárajúc sa členom Pápežskej akadémie vied 14. decembra 1989) zdôraznil, že „smrť nastáva vtedy, keď telesný princíp, ktorý riadi jednotu jedinca, nemôže ďalej vykonávať svoje funkcie nad organizmom a v organizme, ktorého prvky, ponechané na nich samých, sa rozkladajú. Kresťanská viera – a nie iba ona – potvrdzuje pretrvávanie duchovného princípu človeka aj po smrti.“

 

V bežne dostupnej odbornej literatúre sú pomenované dve štádiá smrti - klinická a biologická. Aký je medzi nimi rozdiel?

Tieto dva pojmy neznamenajú rôzne úrovne smrti, ale rôzne spôsoby prijatia uskutočnenej smrti organizmu. Klinická smrť je zastavenie činnosti životne dôležitých telesných orgánov – srdca a pľúc, pričom k definitívnemu poškodeniu mozgu nedochádza. Z tohto štádia je možné resuscitáciou prostredníctvom moderných oživovacích prístrojov a prostriedkov pacienta vrátiť späť do života.

Biologická smrť je však nezmeniteľný stav definitívneho ukončenia srdcovej činnosti, dýchania a vymiznutia elektrickej aktivity mozgu. Klinická smrť predchádza biologickej smrti človeka.

 

Je mozgová smrť, smrť celého mozgu, absolútnou smrťou človeka?

Áno, v biologickom slova zmysle je smrť ľudskej osoby chápaná ako definitívne ukončenie činnosti najvyššieho integrujúceho a koordinujúceho centra v ľudskom organizme – mozgu. Celková mozgová smrť je pravé kritérium smrti, pretože definitívne zastavenie činnosti srdca a dýchacej činnosti vedie k mozgovej smrti.

 

Aký je váš názor na hodnovernosť zážitkov ľudí, ktorí sa prebrali po svojej klinickej smrti?

Zásluhou modernej medicíny pribúdajú ľudia, ktorí prežili klinickú smrť. Niektorí z nich opisujú rôzne stavy a zážitky, dočítame sa o tom kde-kade. Publikácie tohto druhu nepatria do odbornej medicínskej literatúry, lebo nie je možné vedecky dokázať pravosť a hodnovernosť opisovaných zážitkov. Určite ich nemožno považovať za dôkaz existencie života po smrti človeka. Existencia života po smrti by pre veriaceho kresťana mala byť záležitosťou jeho hlbokej viery a dôvery v Božiu lásku a v jeho existenciu.

 

Čo si ako lekárka myslíte o zázračných vzkrieseniach? Sú medicínsky možné?

Vzkriesený bol Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych. Lazar, priateľ Ježiša, bol po 4 dňoch smrti prebratý k pozemskému životu samým Ježišom. Som presvedčená, že medicínsky tieto veci nie sú vysvetliteľné, udialo sa to zásahom Boha.

 

Ako vnímate situáciu umelého predlžovania vegetatívneho stavu ťarchavej ženy až do času pôrodu?

Existujú výnimočné situácie, pri ktorých je možné pomocou moderných oživovacích techník umelo udržiavať funkciu mnohých orgánov. Lekári poznajú klinický stav zvaný trvalý vegetatívny stav, apalická kóma alebo bdelá kóma, počas ktorého schopnosti centrálnej homeostatickej regulácie organizmu a schopnosť integrovaným spôsobom vykonávať životné funkcie, vrátane autonómneho dýchania, zostávajú aktívne. To znamená, že totálna a nezvratná strata funkčnej jednotnosti organizmu nenastala, teda nemôžeme o tejto osobe povedať, že je mŕtva. Je preto eticky správne poskytovať takejto pacientke kvalitnú lekársku starostlivosť, kým dieťa v jej maternici dozrie do času, keď bude schopné s pomocou medicínskych prístrojov žiť mimo matkinej maternice. V súvislosti s týmto je známe, že vegetatívny stav nie je vždy nezvratný a sú známe prípady čiastočného opätovného prebratia sa k životu. Môže nastať aj situácia, keď je ťarchavá žena mozgovo mŕtva. Potom eticky správnym uvažovaním lekárov, podľa mojej mienky, je starať sa o ňu tak, aby dieťa v jej maternici takisto mohlo dozrieť do času, keď bude schopné existovať samostatne mimo materského organizmu.

 

V mnohých prípadoch prechodu do večnosti predchádzajú stavy, keď pacient prežíva bolesť. Myslíte si, že na Slovensku je bolesť predovšetkým u pacientov s onkologickými ochoreniami liečená dostatočne?

Bolesť sa u pacientov s onkologickými (nádorovými) ochoreniami vyskytuje v závislosti od typu nádoru a štádiu ochorenia. Je známe, že v počiatočnom štádiu ochorenia cíti bolesti 20 –30% pacientov, v pokročilom štádiu ochorenia udáva bolesti 70 – 80% pacientov, z ktorých temer tri štvrtiny opisujú bolesti ako silné až veľmi silné. V 1 – 2 % pacientov je potrebné chorého cielene utlmiť – uspať, čiže voviesť do umelého spánku pri udržaní činnosti základných životných orgánov. Žiadny pacient nemusí trpieť neutíšiteľnou bolesťou. Súčasná medicína dokáže bolesť ak nie odstrániť, tak aspoň zmierniť. Nie všetci lekári však vedia dostatočne kontrolovať bolesť u nevyliečiteľne chorých v záverečnom (terminálnom) štádiu ochorenia. Jedným z dôvodov môže byť nedostatočná skúsenosť.

 

Na mnohých miestach sveta sa objavujú hnutia podporujúce eutanáziu. Sú nazývané hnutiami „za právo zomrieť s dôstojnosťou“. V niektorých európskych krajinách (Holandsko, Belgicko) je násilné ukončovanie životov chorých lekárom alebo s pomocou lekára tolerované a netrestané. Diskusie o „milosrdnej smrti“ prenikajú aj na Slovensko. Aký je váš názor na eutanáziu?

Môj postoj k eutanázii je odmietavý.

Dnešný vedecko-technický pokrok v lekárskych vedách (tak ako nikdy predtým) zachraňuje a predlžuje ľudské životy. To má však aj svoju tienistú stránku. V mnohých prípadoch totiž dochádza k tomu, že život smrteľne chorého pokračuje, ale súčasne je tak ním, ako aj jeho najbližšími príbuznými vnímaný ako obrovská záťaž, často sprevádzaná utrpením a bolesťou. Myslím si, že predpokladom kvalitnej starostlivosti o ťažko chorého alebo zomierajúceho človeka je, aby lekári a ostatní zdravotníci neustále hľadali také cesty k zomierajúcemu, a nakoniec ku každému trpiacemu, ktoré by vylučovali žiadosť o predčasnú smrť. Byť zabitý v stave utrpenia a beznádeje rozhodne nie je „dobrá smrť“ (čo pôvodné grécke slovo eu-thanatos znamená).

Splnenie žiadosti o smrť svedčí o zlyhaní zdravotníckej starostlivosti. Ak ošetrujúci tím dokáže napĺňať potreby pacienta, ak sa stará oň nielen na úrovni tela, ale aj duše a ducha, takýto človek nevolá o pomoc, nežiada eutanáziu, ani jeho príbuzní sa jej nedožadujú. Na Slovensku je eutanázia zakázaná, je považovaná za trestný čin vraždy.

V rámci Katolíckej cirkvi existujú oficiálne dokumenty, ktoré sa vyjadrujú k týmto otázkam. Napr. v deklarácii Kongregácie pre doktrínu viery (z 5. mája 1980) pápež Ján Pavol II. jednoznačne odsudzuje zabíjanie, usmrcovanie chorých (a teda eutanáziu). Súčasne však triedi liečebné prostriedky na mimoriadne a riadne s tým, že „pri bezprostredne nastupujúcej smrti, ktorej sa nedá zabrániť dostupnou liečbou, je dovolené vo svedomí rozhodnúť sa odmietnuť takú liečbu, ktorá vedie len k neistému a bolestnému predlžovaniu života.“

 

za rozhovor ďakuje Juraj Gradoš

 

h.doc. MUDr. Mária Mojzešová, PhD., pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Vyučuje medicínsku a zdravotnícku etiku.

Zdroj: Slovo 2007, č. 23.
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε