www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=526
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 4. august 2020     Meniny oslavuje: Dominik, Dominika

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - je nekonečne d..., Boh - Božie milosrde..., Jozef Maretta – Prav....     pohľadnice

20.11.2007 | Spiritualita | PaedDr. František Dancák | Čítanosť(7814)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Marija Bistrica

Marija Bistrica

Marija Bistrica – najväčšia a najnavštevovanejši a mariánska svätyňa Chorvátska. Nachádza sa 40 km od Záhrebu. Chorvátsky národ ju už oddávna nazýva Kráľovnou Chorvátska.

Prvá zmienka o mieste Bistrica pochádza z r. 1209. Kult Čiernej Madony s Dieťaťom sa začal šíriť už od r. 1499, keď 117 cm vysokú sošku z tmavého dreva od neznámeho umelca umiestnili v neďalekých horách v kaplnke na Vinskom Vrhu.

História zázračnej sošky je veľmi zaujímavá. Spomína sa, že z obavy pred tureckými vpádmi v r. 1545 kňaz Pavol premiestnil a zakopal sošku v bistrickom Kostole sv. Petra a Pavla. Toto tajomstvo si však vzal so sebou do hrobu. Zázračná soška Božej Matky bola objavená až v r. 1588 ako dôsledok nezvyčajného úkazu, keď miestny kňaz počas slúženia svätej liturgie uvidel, ako jedno miesto v kostole osvetľuje neobyčajné svetlo. Na druhý deň objavili práve na tomto mieste neporušenú sochu Čiernej Madony, ktorú zreštaurovali a umiestnili na oltár.

Počas tureckej nadvlády sošku ukryli po druhý raz. V r. 1650 ju zamurovali do steny bistrického chrámu. Ťažké časy a útlak spôsobili, že ľudia pomaly zabúdali na zázračnú Madonu. Vďaka záujmu záhrebského biskupa Martina Borkovica sa pátranie po zázračnej soche skončilo jej znovuobjavením v r. 1684.

Zvesť o zázračnom uzdravení ihneď po jej objavení sa rýchlo rozšírila. Od tej doby začali do Bistrice prúdiť davy pútnikov, ktorí predkladali svoje prosby bistrickej Božej Matke a na jej príhovor sa udiali mnohé uzdravenia.

Po epidémii moru, ktorá zasiahla Chorvátsko zač. 18. stor., zasvätili z vďačnosti v r. 1710 hlavný oltár v bistrickom chráme Najsvätejšej Panne Márii. Od r. 1731 zmenil Kostol sv. Petra a Pavla patrocínium a záhrebský biskup Juraj Branjug zasvätil kostol Panne Márii Snežnej, neskôr sa stal svätyňou Božej Matky Bistrickej a názov zmenila aj obec. Z Bistrice sa stala Marija Bistrica.

V Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV. ustanovil pre všetkých pútnikov do Marija Bistrice za obvyklých podmienok odpustkové privilégiá.

Do obdobia na začiatku 19. stor. sa datuje už tradičný poriadok pútnických slávností a odpustových dní. Chrám sa postupne rozširoval a dostavoval a súčasná podoba je sčasti výsledkom rozsiahlej prestavby v 80. rokoch 19. storočia, ktorú si vyžiadal ničivý požiar v r. 1880. Zo zničeného interiéru sa podarilo zachrániť klasicistický oltár a zázračnú sošku. Nový renesančný oltár posvätil v r. 1883 kardinál J. Mihalovič.

Súčasný vzhľad chrámu vznikal najmä podľa projektu nemeckého architekta pôsobiaceho v Záhrebe Hermanna Bollého. V r. 1923 priznal chrámu titul bazilika minorpápež Pius XI.

V r. 1935 korunoval jubilejnými zlatými korunami zázračnú sošku Božej Matky Bistrickej s Dieťaťom záhrebský arcibiskup Antun Bauer s osobnou podporou bl. záhrebského arcibiskupa-koadjútora, kardinála Alojza Stepinaca, mariánskeho ctiteľa. Pri tejto príležitosti ju vyhlásili za Božiu Matku všetkých Chorvátov. Pieseň, ktorú na počesť Kráľovnej Chorvátov skomponoval jezuita Petra Peric, zabitý počas druhej svetovej vojny, sa stala hymnou chorvátskych ctiteľov Božej Matky Bistrickej.

V r. 1987 bol na podnet chorvátskych biskupov ustanovený 13. august ako Sviatok Božej Matky Bistrickej.

Na voľnom priestranstve pred novým oltárom s baldachýnom, nazvanom podľa bl. A. Stepinaca, stojí socha Božej Matky Bistrickej, ktorej autorom je Ante Orlic. Ten postavili pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II., ktorý tu 3. októbra 1998 slúžil slávnostnú svätú liturgiu. Pred miliónovým zástupom pútnikov tu pápež blahorečil kardinála Alojza Stepinaca (1898 – 1960), symbolizujúceho pre všetkých Chorvátov víťazstvo dobra nad zlom.

Púte do Marija Bistrice sa konajú už viac ako tristo rokov a ročne ju navštívi až pol milióna veriacich. Nočné procesie na kalvárskom vrchu sú nevšedným a hlbokým duchovným zážitkom.

Svätyňa je sprístupnená každoročne od Veľkej (Bielej) soboty až do 31. októbra.

Zdroj: Slovo 2007, č. 21.
Autor: PaedDr. František Dancák - všetky články od tohto autora (67)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε