www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=530
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 12. december 2019     Meniny oslavuje: Otília

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - je nezmerný a ..., Ikona, Hubka.     pohľadnice

08.02.2008 | Spiritualita | Jozef Maretta | Čítanosť(12013)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(2)

Dve cesty

Dve cesty

Pred každým človekom sú v konečnom dôsledku vždy dve cesty. Hovorí o tom aj prvý zo žalmov. Aj vo vzťahu k iným ľuďom môžeme zastávať dva rozličné postoje, ktoré sa môžu prejaviť v myšlienkach, vo vyrieknutých slovách a v skutkoch.

V Knihe Sirachovcovej Božie slovo hovorí: „Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov.“ (Sir 3, 11)

Možno budú pre ľudí dnešnej doby tieto dva pojmy – požehnanie a prekliatie – znieť archaicky, napriek tomu sa vo Svätom písme veľmi často spomínajú a považujú sa za veľmi dôležité pre život človeka a sú dvoma cestami, po ktorých sa človek môže vydať.

 

Požehnanie

Šalom je synonymom pre Božie požehnanie. Znamená neporušenosť, celistvosť, dokonalosť, úplnosť, hmotný blahobyt, spokojnosť, šťastie, zdravie, silu, zabezpečenie, dlhý život, úspech v podnikaní, víťazstvo vo vojne, súlad s inými, harmóniu v rodine a pod. Božie požehnanie teda obsahuje všetky dary: pokoj s Bohom (zmierenie), pokoj s ľuďmi (láska), pokoj vnútra (čistá duša).

V časoch Starého zákona bolo požehnanie vyhradené na špeciálnu príležitosť. Pre synov a dcéry bolo závažnou udalosťou, dávalo deťom úžasný pocit vysokého hodnotenia rodičmi, ponúklo ich predstavy o budúcnosti detí. Mnohokrát to boli práve slová povzbudenia, lásky a prijatia od rodičov.

Aj dnes sa v ortodoxných židovských domácnostiach udeľuje deťom zvláštne požehnanie. Toto požehnanie je veľmi podobné patriarchálnemu požehnaniu v príbehu o Jakubovi a Ezauovi. Požehnanie je zážitkom skutočnej akceptácie a poskytuje človeku duchovnú ochranu.

 

Základné prvky rodinného požehnania:

Zmysluplný dotyk

Samozrejmou súčasťou požehnania by mal byť dotyk, napr. objatie, bozk alebo vkladanie rúk na hlavu.

Vypovedané slová

Obmedzenie negatívnych slov, nadávok, prekliatí ešte neznamená hovorené blahorečenie. Naše posolstvo srdca musíme premeniť na slová a vysloviť ich.

Vyjadrenie vysokej hodnoty toho, komu žehnáme

Izák svojho syna požehnal slovami: „Hľaďže, vôňa syna môjho je ako vôňa nivy, ktorú požehnal Pán. Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy.“ (Gn 27, 27.29)

Vykreslenie jedinečnej budúcnosti

Slová, ktoré požehnávanému vykresľujú jedinečnú budúcnosť. Požehnaním môžeme vytýčiť zmysluplné ciele.

Izák žehnal takto: „Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu!“ (Gn 27, 28)

Aktívny záväzok napĺňať slová požehnania

U patriarchov, ktorí udeľovali svoje prorocké požehnanie synom, stál za ich slovami samotný Boh. Vyslovoval svoj aktívny záväzok vo vzťahu k nim a k ich rodu. Dnes máme aj my podporiť svoje slová požehnania konkrétnym skutkom v dôvere Bohu.

 

Požehnanie bolo pre židovských rodičov vlastne povinnosťou, ktorú mali voči deťom. Bola to aj súčasť rabínových povinností voči deťom cez sabat, počas slávností a posvätných dní.

Požehnanie kresťanských rodičov, ktorí majú nádej na prítomnosť Ježiša Krista a jeho lásky, môže byť ešte silnejšie.

No požehnanie nie je iba dôležitým nástrojom, ktorý majú používať rodičia. Je dôležité pre všetkých, ktorí chcú s inými vytvárať dôverný vzťah. Požehnávať znamená ponúkať pomoc, istotu v tomto svete, budovať sebadôveru a poukazovať na hojné Božie požehnanie.

Dôležité je žehnať svoje vlastné deti, rodičov, príbuzných, ale aj kolegov v práci, nadriadených. A toto požehnanie dopadá nielen na toho, koho požehnávame, ale aj na nás samých.

 

Prekliatie

Môžeme ho chápať v dvoch významoch. V prvom prípade je opakom požehnania (porov. Dt 28, 1 – 13a). Je to nešťastie na každom kroku (porov. Dt 28, 15 – 68). Podľa Svätého písma preklatie znamená vyslovenie kliatby s cieľom uškodiť druhému. Pre Židov slovo nebolo len zvukom, ale posolstvom. Preto ajvyslovená kliatba znamenala aktívny skutok ublíženia. Za daným slovomstojí živý človek. Kliatba je nebezpečná, lebo bráni človeku dosiahnuť Božiepožehnanie.

Pre Izraelitu bola kliatba ako jedovatá látka, ktorá rozkladá dušu, odoberá silu, ničí zem i jej obyvateľov (Iz 24, 6 – 12) a zbavuje plodnosti (Num 5, 21.27).

Bezprostrednou príčinou prekliatia je hriech, ale prekliatie môže byť prinesené aj od druhého človeka. Človek, ktorého duša bola naplnená kliatbou, bol nebezpečný pre svoje okolie, lebo prenášal túto kliatbu na iných: svojou prítomnosťou (Num 5, 21.27; Dt 29, 18; Jer 42,18), slovom (2 Sam 3, 29; 16, 7)... Kliatba je zvlášť silná, ak je vyslovená proti hriešnikovi, lebo sa spája s hriechom, ktorý je tiež rozkladným činiteľom v živote človeka.

Druhý význam prekliatia znamená vylúčenie z Božieho ľudu.

 

Podľa toho, od koho pochádzajú, rozlišujeme tri druhy prekliatia: od Boha, od človeka, od seba samého.

  • Prekliatie od Boha

Kedykoľvek vyslovuje Boh kliatbu, znamená to, že zavrhuje hriech (Num 5, 21.23; Dt 29, 19), súdi hriech (Num 5,22 – 27; Iz 24, 6) a označuje osobu za prekliatu – osoba nesie dôsledky svojho hriechu (Num 5, 21; Jer 29, 18). Je to jeden zo spôsobov, ako Boh súdi vzpurných a bezbožných ľudí. Teda je to dôsledok neochoty človeka počúvať Boží hlas a konať, čo chce Boh. A on chce, aby sme prijímali jeho požehnanie, a nie ho odmietali. Biblia jasne hovorí: „Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa ...“ (Dt 28, 15)

 

Formy neposlušnosti vyvolávajúce „Božie prekliatie“

Porušovanie prvých dvoch Božích prikázaní

Ide predovšetkým o služobníkov satana (Num 22 – 24; Dt 23, 5; Ez 13, 17 – 20) a náboženstvá, ktoré neuznávajú jediného Boha. Podľa Biblie je duchovné cudzoložstvo oveľa ťažším hriechom ako telesné, následky zostávajú až do štvrtého pokolenia: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia ...

Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.“ (Ex 20,1 – 7)

Okultizmus

Tu patrí predovšetkým čarodejníctvo (manipulácia, zastrašovanie, ovládanie), veštenie, špiritizmus.

Hriechy konané z nevedomosti treba vyznať vo sviatosti zmierenia a prosiť o odpustenie (1 Tim1, 13 – 15).

Morálne a etické hriechy

Predovšetkým je to neúcta k rodičom (Ef 6, 1 – 3), všetky formy útlaku a nespravodlivosti – zvlášť voči slabým a bezmocným, krádež, krivá prísaha, okrádanie Boha (Zach 5, 1 – 4; Ag 1, 4-6; Mal 3, 8 – 9), antisemitizmus (Gn 12, 2 – 3; 27, 29) a všetky formy zákonom zakázaného alebo neprirodzeného sexu (Dt 27, 20 – 23; Lv 18, 22). Boh žiada pokánie a reštitúciu – náhradu.

Zákoníctvo (Jer 17, 5n; Gal 3, 1 – 10. 5, 19 – 21)

Človek sa dopúšťa zákoníctva, ak teológiu vyvyšuje nad zjavenie, intelektuálne vzdelanie nad budovanie charakteru, psychológiu nad rozlišovanie, programy nad vedenie Svätým Duchom, výrečnosť nad nadprirodzenú moc, logické uvažovanie nad chodenie vo viere a zákon nad lásku.

Odpadnutie od viery (Gal 1, 6 – 9)

 

  • Prekliatie človekom

S týmito praktikami sa stretávame u všetkých starovekých národov. Ide o vyslovené alebo napísané slovo (prostredníctvom človeka), o ktorom sa verí, že prináša nešťastie tomu, proti komu bolo vyslovené alebo napísané.

Zlorečenie môže byť účinné (môže prenášať zlo) len vtedy, ak ten, kto ho vyslovuje, je na to uschopnený. To môže byť v troch prípadoch:

– ak ide o kliatbu vyslovenú autoritou: otec, mama, kňaz (Gn 9, 25; 1 Kor 11, 3);

– ak ide o kliatbu vyslovenú človekom, ktorému sa vysmievam (Sir 4, 6);

– ak ide o ohováranie, osočovanie, závisť, hnev (Mt 7, 1 – 2; 12, 36; Tit 3, 2; Jak 3, 1 – 12; 4, 11 – 12).

Ježiš zakazuje zlorečenie (por. Mt 5, 11. 44; Lk 6, 28).

Ak niektorý z rodičov v návale hnevu zlorečí svojmu dieťaťu, môže to Boh potvrdiť prostredníctvom naplnenia vysloveného v živote dieťaťa, a to preto, lebo chce chrániť základ ľudskej spoločnosti – rodinu (Ex 21, 15; Sir 3, 16).

Sú aj také skutky, ktoré samy osebe a samy v sebe sú nezávisle od okolností a úmyslov vždy ťažkým previnením (nedovolené) vzhľadom na svoj predmet; napríklad zlorečenie a krivá prísaha, vražda a cudzoložstvo.

Nie je dovolené robiť zlo, aby z toho vzniklo dobro (porov. KKC 1756).

 

  • Samoprekliatie

Samoprekliatie jekliatba, ktorú človek vysloví nad sebou samým (Num 14; Prísl 6, 2; Mt 12, 36 – 37; Mt 27, 20 – 26). Je to vlastne odmietanie požehnania; nevera v to, že Boh ma môže požehnať. „Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: ,Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi!′ ... Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: ,Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne. Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok - naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali ...′“ (Num 14, 1nn)

Dejiny Izraela sú svedectvom toho, že od tohto druhu kliatob nemohol Boh národ ochrániť, pokiaľ nerobil pokánie a neodvolal prekliatie alebo sa nezriekol hriešnych zväzkov a zmlúv.

 

Znamenia kliatby

Pre rozlišovanie kliatby – či je človek prekliaty, alebo nie – jestvuje niekoľko znakov (por. Dt 28, 15 – 68). Samozrejme, že nemôžeme na základe výskytu len jedného z nižšie uvedených znakov vyhlásiť, že sme prekliati. Tieto znaky sa musia vyskytovať v čo najväčšom počte:

– duševné alebo citové zrútenie;

– opakované, chronické alebo dedičné choroby;

– neplodnosť, časté samovoľné potraty, ženské problémy;

– rozbité manželstvá, narušené rodinné zväzky bez príčiny;

– trvalý nedostatok finančných prostriedkov napriek pravidelnému príjmu;

– častá tendencia byť terčom „nešťastných udalostí“;

– séria samovrážd v rodine, neprirodzené alebo predčasné úmrtia v rodine.

 

Každý môže na svojich cestách zablúdiť, každý sa môže mýliť a každý môže zhrešiť a upadnúť do kliatby alebo vyvolať kliatbu. Dôležité je vrátiť sa z tejto cesty. Návrat je možný, ale stojí veľa námahy.

Na záver chcem všetkých pozvať budovať to, čo pre nás pripravil dobrotivý Boh: pokoj a hojnosť požehnania.

 

„Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo.“ (Dt 30, 19)

Zdroj: Slovo 2008, č. 3.
Autor: Jozef Maretta - všetky články od tohto autora (1)
 
Re: neplodnost (Slavka Hudackova)
 
Re: (Jozef)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε