www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=531
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 24. august 2019     Meniny oslavuje: Bartolomej

Zoεpédia - náhodný výber: Theos, Antiochijská škola, Proskomídia - modlit....     pohľadnice

08.02.2008 | Teológia | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(4640)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Cez oheň alebo Otec hľadá takých ctiteľov

Cez oheň alebo Otec hľadá takých ctiteľov

Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal: ,Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!′ V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.“ (Job 1, 20 – 21) Väčšina teológov sa zhoduje v názore, že udalosti Knihy Jób sú historicky položené do obdobia pred patriarchom Abrahámom. Ak vychádzame z tohto názoru, potom slová, ktoré Jób predniesol po všetkých tragédiách, ktoré ho postihli, sú jedným z prvých uctievaní Boha.

 

Apoštol Ján v rozhovore so Samaritánkou hovorí: „Ale prichádza hodina, ... keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.“ (Jn 4, 22 n) Povedané inak – to, čo Boh naozaj hľadá, nie je chvála, ale v prvom rade ľudia, ktorí ho budú uctievať. On nie je samoľúby Boh, ktorý by sa tešil z ľudského „poklonkovania“. Neskutočne sa však teší z ľudského srdca, ktoré je schopné chvály. Aby sme pochopili, prečo je to tak, zamyslime sa najprv nad tým, čo znamená byť „pravým ctiteľom“.


Pravý ctiteľ

To, či ním ste, nezistíte v nedeľu ráno v chráme. Všetci môžete Boha chváliť v cirkevnom spoločenstve počas bohoslužby, keď celé prostredie a všetko, čo sa okolo vás deje (modlitby, spevy, liturgické úkony), vás k tomu vedie. Boli by ste skalou, ak by ste v takom prostredí nevedeli Boha chváliť. Lenže keď sa rútia základy vášho života, keď zlyhali ľudské riešenia, všetko, na čo ste sa spoliehali, a vy nerozumiete, odkiaľ sa zrazu vzalo toľko bolesti, čo budete robiť vtedy? Možno o Bohu zapochybujete a zasypete ho výčitkami. Alebo ho začnete vydierať a dávať mu podmienky. Alebo si poviete, že už s ním nechcete mať nič spoločné. Alebo sa mu dokonca začnete rúhať. Alebo ... niekto „zbožný“ azda dokáže istý čas presviedčať sám seba aj svoje okolie, že prijíma Božiu vôľu a v modlitbe za trápenie ďakovať. Čo by bolo celkom v poriadku, nebyť jednej maličkosti – Boh viac ako naše slová počúva naše srdce.


Nie je modlitba ako modlitba

Neviem si predstaviť, že rodičia, ktorým sa narodí hendikepované dieťa, povedia: „Pane, tešíme sa, že si nám dal hendikepované dieťa. Chvála ti za to!“ Oveľa pravdepodobnejšie je, že títo manželia budú prijímať túto situáciu troška dlhšie. Viem si predstaviť, že budú Bohu rozprávať v modlitbe o tom, ako im je ťažko, ako sa obávajú budúcnosti, ba možno si priznajú aj to, že očakávali zdravé dieťa, že sú sklamaní, že to, čo sa stalo, nedokážu prijať... Kto má s Bohom skutočný vzťah, vie, že mu v modlitbe môže úprimne porozprávať o všetkom, čo sa deje v jeho srdci. Že priznanie si pravdy o sebe, úprimné vyrozprávanie Bohu o skutočných postojoch a myšlienkach je oslobodzujúce. Ale nesmie sa to zastaviť len pri tom.

Kedysi som mala problém odpustiť istému človeku. Tak som porozprávala Ježišovi, že hoci viem, že by som odpustiť mala, skutočnosť je taká, že mám v srdci bolesť a hoci spravím rozhodnutie, bolesť a zlosť nemizne. Lenže chcela som ísť ďalej ako formálne rozhodnutie a budovať tento vzťah nanovo a v láske. A Boh na túto úprimnosť reagoval. Takže dnes sa obaja úprimne tešíme vzájomnému stretnutiu.


Skutočná chvála

Skutočné uctievanie Boha v ťažkej situácii neznamená, že máme pokrytecky vyznávať, že ho chválime a ďakujeme mu za túto skúšku. Skutočné uctievanie môže znieť aj napríklad takto: „Ja viem, že máš pravdu. Viem, že si spravodlivý. Viem, že si dobrý. Aj keď sa mi momentálne zdá, že spravodlivý nie si a nie si ani dobrý. Lenže to sú momentálne pocity. Ony prejdú a som si istý, že potom pochopím, prečo sa to všetko udialo. Tak, ako už toľkokrát doteraz. Pretože viem, že ty vždy chceš len moje dobro. A preto vyvyšujem tvoje meno nad svojím životom, nech si v ňom oslávený ty sám, Pane!“ 

Skutočné uctievanie sa teda viac ako v nedeľu v chráme prežíva v pondelok ráno cestou do práce, kde nás čakajú tí naši „neobrezaní Filištínci“.


Osamelý v modlitbe

Jób si svoju pozíciu „uctievača“ zachováva v celej knihe a neustále zotrváva v modlitbe. Aj keď mu nepriateľ azda našepkával, že modlitby sú zbytočné a Boh ich nepočuje, Jób sa neprestával modliť. NIKDY sa neprestávajte modliť!

Všimnite si ešte, že Jób je dokonca v celej knihe jedinou osobou, ktorá sa modlí. Jeho priatelia hovoria veľa o Bohu, ale nerozprávajú sa s ním. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, keby títo priatelia namiesto toho, že Jóbovi hovorili o Bohu, hovorili Bohu o Jóbovi.

 

Ako je to s tebou? Si v modlitbe úprimný? Si vytrvalý? Dôveruješ Bohu alebo hľadáš ľudské riešenia? Si si istý, že Boh ti chce to najlepšie? A si ochotný prijať Božie riešenia pre svoj život?

Zdroj: Slovo 2008, č. 3.
Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε