www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=54
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 16. december 2019     Meniny oslavuje: Albína

Zoεpédia - náhodný výber: Exodus, Koadjútor, Boží Duch v tebe vol....     pohľadnice

01.12.1996 | Publicistika | Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ | Čítanosť(4780)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Majme lásku a úctu k nášmu postaveniu v Cirkvi

Majme lásku a úctu k nášmu postaveniu v Cirkvi

Český Katolícký týdeník publikoval prednedávnom (KT 15.09.1995, s. 5) rozhovor s gréckokatolíckym kňazom Mariom Visavanom, farárom v Sigheti, o situácii v rumunskej gréckokatolíckej cirkvi. Pri opise známych ťažkostí všeobecného charakteru, nevyrovnanosti vzťahov s pravoslávnou cirkvou, atď. sa dotyčný kňaz vyjadruje aj k aktuálnej otázke vzťahov so Svätou Stolicou. Okrem iného hovorí: „Nesúhlasíme s <násilnou orientalizáciou> gréckokatolíkov, ktorú v poslednom čase propaguje rímska Kongregácia pre východné cirkvi, na čele ktorej stojí kardinál Silvestrini. Máme dojem, že sme obetovaní v mene zjednocovania pravoslávnej cirkvi s katolíkmi. V podstate od nás chcú, aby sme boli pravoslávnymi v katolíckom rúchu. To, čo u nás nie je ako u pravoslávnych, máme zmeniť. Je nám odporúčané slúžiť liturgiu <chrbtom k ľuďom>, eliminovať katolícke prvky, ako je ruženec a krížová cesta, namiesto slova diecéza by sme mali hovoriť eparchia a podobne. Je to nepochopiteľné“.

Citujeme tu tieto slová s ľútosťou a pochopením pre ťažkosti rumunskej cirkvi, a to aj pre jej ťažkosť, neochotu, ba takmer vnútornú neschopnosť správne pochopiť dnešné potreby Cirkvi a znamenia čias.

Citujeme ich však predovšetkým  preto, že v niektorých formuláciách sa odrážajú aj myšlienky, neraz počuté aj z úst gréckokatolíckych kňazov či veriacich na Slovensku.

Ako sa teda majú veci? Naozaj nás chce niekto z Vatikánu „násilne orientalizovať“ a „obetovať“ v mene zjednotenia s pravoslávnymi? Pri hľadaní odpovede na tieto otázky si musíme veľmi stručne vysvetliť niektoré základné pojmy a historicko – ekleziologické procesy. V týchto súvislostiach sa totiž stretávame s dvoma termínmi, ktoré sú v zjavnom rozpore: Latinizácia a orientalizácia. Ako už z ich zvukovej podoby vyplýva, chcú sa nimi vyjadriť v pejoratívnom zmysle dva duchovné trendy, ktoré je možné správne pochopiť iba v ich zaradení do rámca historických a teologických súvislostí. Pokúsme sa o to bez zaujatosti.

Latinizáciou by sme teda mohli nazvať násilné, nátlakové, alebo aspoň nevhodné a neprirodzené zavádzanie niektorých teologických, duchovných a liturgických prvkov do života, teológie a praxe východných katolíckych cirkví. Tento proces mal v histórii rozličné podoby. V predchádzajúcich storočiach, zvlášť v období rekatolizácie a cirkevných únií, sa aj pri pripustení možnosti obradových variantov totiž vychádzalo z teologicko – praktického predpokladu, že predsa len najvhodnejším výrazom vnútornej jednoty katolíckej cirkvi je čo najväčšia disciplinárno - liturgická uniformita, modelovo inšpirovaná praxou latinskej cirkvi. Neznalosť, či niekedy aj nezáujem Západu o duchovné, teologické a liturgické bohatstvo Východu zapríčinila, že od východných katolíkov ako výraz ich vernosti voči katolíckej cirkvi sa očakávalo prinajmenšom prevzatie niektorých typických latinských vonkajších foriem, liturgických prejavov, terminológie, pobožností atď. Východní katolíci sa síce spočiatku tomuto trendu bránili, ale postupom času, predovšetkým preto, že ich duchovenstvo bolo školené v latinských inštitúciách, sa s tým nielen zmierili, ale aj stotožnili. V polemických napätiach s pravoslávnou cirkvou  niekedy práve týmito novozavedenými odlišnosťami priam hrdili a považovali ich za prejav svojej vernosti katolíckej cirkvi.

V rámci všeobecnej Cirkvi sa však už prinajmenšom od konca minulého storočia postupne vyvinulo a presadilo vedomie, že takýto trend je vlastne škodlivý, že je ochudobnením Cirkvi, potlačovaním dimenzie jej rôznorodosti a umenšovaním jej teologického, disciplinárneho a duchovného bohatstva. Súčasne aj prehĺbenie poznania duchovného, liturgického a disciplinárneho bohatstva východných cirkví, ktoré sa stále viac stalo inšpiračným zdrojom pri prekonávaní niektorých krízových momentov aj v latinskej cirkvi, prispelo k rastu uvedomelej snahy po záchrane, prehĺbení a rozšírení tohto dedičstva. Iba nepochopenie týchto súvislostí teda môže viesť k pejoratívnej nálepke „orientalizácia“.

Pri konkrétnom uskutočňovaní tohto vysoko pozitívneho smerovania sa oprávnene očakávalo a očakáva, že jeho hlavnými tvorcami a protagonistami budú v prvom rade a predovšetkým samotní východní kresťania, vedení v prvom rade ich biskupmi a kňazmi. Preto teda aj najvyšší kompetentní cirkevní predstavitelia nevynechajú žiadnu príležitosť k tomu, aby stále viac prebúdzali v srdciach príslušníkov východných cirkví lásku, úctu a hrdosť na svoje osobitné postavenie a vlastnú úlohu v Cirkvi. Mohli by sme tu citovať mnohé oficiálne cirkevné dokumenty, dekréty II. vatikánskeho koncilu, liturgické inštrukcie, Kódex kánonov Východných cirkví, či množstvo iných zodpovedných vyjadrení najvyššieho učiteľského úradu. Stačí nám, hádam, pri tejto príležitosti pripomenúť si slová terajšieho Svätého Otca Jána Pavla II., ktorými sa nám prihovoril v Prešove:

 „Svätí solúnski bratia vypracovali svojou evanjelizačnou činnosťou model cirkevného života, ktorý v sebe spája bohatstvo východnej tradície v oblasti práva, liturgie, teológie a spirituality s princípom jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi v spoločenstve s rímskym biskupom. V dejinách boli chvíle, keď sa zdalo veľmi ťažké zachovať tento model, ktorý spájal rozdielnosť tradícií s požiadavkou jednoty, akú chcel Kristus pre svoju Cirkev. Ale vaša prítomnosť tu je výrečným svedectvom o tom, ako možno byť po stáročia a napriek všetkým starostiam vernými modelu, ktorý uskutočnili sv. Cyril a Metod, a pritom zachovať jednotu i so všeobecnou Cirkvou, Rímskou stolicou, ktorá je z Božej vôle jej stredom. Buďte hrdí na túto svoju pradávnu tradíciu, uchovajte si jednotu medzi sebou a chráňte ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia.

 (...) Bratia a sestry východného obradu, po stáročia ste si zachovali svoju liturgiu a nahromadili bohaté duchovné dedičstvo, ktoré charakterizuje vašu cirkev. Hovoria o ňom posvätné budovy, ikony, spevy a pobožnosti. Buďte Bohu vďační za bohatstvo, ktorým vás zahrnul.

 (...) Toto dedičstvo, ktoré vaši otcovia úzkostlivo a odvážne chránili, sa zveruje vám, mladým. Znovu objavte svoje korene.

 (...) Tým, ktorí z rozličných dôvodov stratili zmysel pre toto dedičstvo, pomôžte na ceste k znovuobjaveniu viery, aby ju dobre poznali, aby ju mohli milovať, usilovali sa podľa nej každý deň žiť. A toto je vaša úloha, ktorú máte plniť spolu so svojimi rodičmi, katechétmi, kňazmi a v plnej jednote s vaším biskupom.“

Aj tieto pápežove slová by pre nás mali totiž byť neustálym inšpiračným zdrojom a trvalým duchovným i pastoračným programom.

V týchto súvislostiach je zaiste prítomní i ekumenický moment, veď ako ináč môže katolícka cirkev vyzývať k jednote pravoslávne cirkví, ak tieto budú mať oprávnený dôvod k obavám, že za jej ponukou sa vlastne skrýva nebezpečenstvo straty vlastnej duchovnej a liturgickej identity. Aj preto, v mene túžby po jednote, ktorú si Kristus tak túžobne prial pre všetkých, ktorí veria v jeho meno, sú teda východní katolíci vyzývaní k tomu, aby urobili všetko preto, aby svojim stotožnením sa s úmyslami všeobecnej katolíckej Cirkvi pomohli odstraňovať prekážky ležiace na ceste k jednote.

Ak sa teda od nás – gréckokatolíkov – niekedy aj výslovne žiada skutočná a plná vernosť východnej cirkevnej a liturgickej disciplíne, východnému duchu, ak sa od nás žiada, aby sme boli sebou samými a tak aby sme prispievali k rastu a plnosti celej Cirkvi, nie je to výmysel nejakej kongregácie, či nejakého kardinála, ale je to hlas Cirkvi, výzva a znamenie  čias, je to naša povinnosť, za splnenie ktorej  budeme zodpovední pred svetom, pred dejinami, ale predovšetkým pred Pánom a Tvorcom dejín. Nebolo by teda správne vidieť za týmto pohybom, ktorý sa ku koncu druhého tisícročia, zaiste pod vplyvom Božieho Ducha zrodil v Cirkvi, akúsi „násilnú orientalizáciu“, asi tak ako by sa nikto neodvážil hovoriť o neustálych výzvach Cirkvi a jej predstaviteľov k obnove morálneho, rodinného a duchovného života človeka ako o „násilnom poľudšťovaní“. Každý človek hodný tohto mena, totiž chce byť naozaj a naplno človekom, a preto prijíma s radosťou a ochotou všetko to, čo mu pomáha stávať sa stále viac človekom.

Každá východná katolícka cirkev, ktorá chce byť naozaj katolíckou a východnou, každý východný katolík, ktorý si je vedomý svojej dôstojnosti a zodpovednosti, teda my všetci, by sme mali v úplnom, slobodnom a žitom vnútornom stotožnení rovnako radostne a ochotne túžiť po uskutočňovaní všetkého toho, k čomu nás Cirkev vyzýva a čo nám ponúka, aby sme sa stále viac, či niekedy aj takmer „znovu“, stávali východnými katolíkmi v plnom význame tohto slova.

Ochota a schopnosť pochopiť tieto „znamenia čias“, toto nové vanutie Božieho Ducha a toto smerovanie dejinného vývoja, ktorý je jedinou zárukou a možnosťou historického a ekleziálneho prežitia našej gréckokatolíckej cirkvi, budú najpresvedčivejším znakom veľkosti nášho ducha a otvorených horizontov a tým najvýrečnejším prejavom a dôkazom lásky k našej cirkvi.

Ochotne začatá, správne fundovaná, cieľavedomo a vytrvalo vedená práca v tomto smere na každom poli – duchovnom, disciplinárnom, či liturgickom – bude najlepším výrazom vedomia našej príslušnosti k cyrilometodskému modelu, ktorý stál pri zrode našej cirkevnej identity, a súčasne bude aj presvedčivým prejavom našej dnešnej vernosti voči hlasu katolíckej Cirkvi, ktorý pre nás aj v tejto veci reprezentuje jednoznačné magistérium Svätého Otca, nášho pápeža Jána Pavla II.

Zdroj: Slovo 22/1996
Autor: Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ - všetky články od tohto autora (14)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε