www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=548
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. november 2019     Meniny oslavuje: Irma

Zoεpédia - náhodný výber: Inditia, Bazilika, Liturgické gestá - b....     pohľadnice

08.02.2008 | Rozhovory | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(5287)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Nemusí to byť iba jeden týždeň

Nemusí to byť iba jeden týždeň

V tomto povianočnom čase sa viac ako inokedy skloňuje slovo ekuména. Nielen o tejto téme sme sa porozprávali s Mgr. Slavomírom Sabolom, novozvoleným biskupom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

 

Mnohé cirkevné spoločenstvá vstúpili do Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Ako sa tento týždeň prejavuje v Evanjelickej cirkvi?

Evanjelická a.v. cirkev sa taktiež zapája do Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Svedectvom toho je spoločná ekumenická bohoslužba, na ktorej sa každoročne zúčastňujú biskupi našej cirkvi spoločne s biskupmi iných cirkví žijúcich na Slovensku. Každoročne náš cirkevný časopis Evanjelický posol spod Tatier informuje o mnohých ekumenických stretnutiach, ktoré sa konajú v našich cirkevných zboroch po celom Slovensku. Osobne poznám niekoľko našich oltárnych bratov, ktorí iniciatívne oslovovali svojich katolíckych kolegov ku konaniu Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov.

 

Kardinál Kasper povedal, že „ekumenizmus je povolaním každého kresťana.“ Aké miesto má ekumenizmus v živote evanjelika?

Evanjelici hovoria, že Biblia je pre nich prameň viery a pravidlo života. Ak by sme boli proti ekuméne, potom by sme museli z Biblie vyškrtnúť všetky miesta, ktoré hovoria o jednote, jednomyseľnosti a vzájomnej láske veriacich. Myšlienky ekumenického hnutia sú nám evanjelikom blízke, lebo v nich nevidíme túžbu cirkevných autorít, ale poverenie tej najvyššej autority – Pána Ježiša Krista. Budovanie ekumény na Kristových slovách, teda na biblickom základe, je blízke každému úprimne veriacemu evanjelikovi. Myslím si, že evanjelici to aj dokazujú svojou otvorenosťou pre spoločné aktivity s inými konfesiami.

 

Okrem približovania sa s Katolíckou cirkvou prebieha ekumenické hnutie aj medzi ostatnými protestantským komunitami?

Áno, a veľmi intenzívne. Zbližovanie sa protestantských cirkví má svoju platformu v Evanjelickej aliancii. Okrem rôznych spoločných podujatí počas roka je Aliančný modlitebný týždeň najviditeľnejšou formou, ktorá deklaruje toto vzájomné približovanie sa. Ten je každoročne organizovaný po sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom.

 

Kde vidíte prvé ovocie ekumenického dialógu?

Základným prínosom, na rozdiel od skorších konfesionalistických polemík, nás ekumenický dialóg naučil hľadať spoločenstvo v základoch viery a v tomto svetle vidieť a posudzovať trvajúce rozdiely. Naučil nás poznaniu, že to, čo spojuje, je podstatnejšie než to, čo rozdeľuje. Konkrétnym a veľmi dôležitým prínosom je vzájomné uznanie svätého krstu. Tento vzájomný konsenzus je najväčší nájdený spoločný menovateľ. Tým dávame najavo, že sme všetci, napriek rozdielnosti, údmi jedného Kristovho tela, jeho Cirkvi. Pokrok je aj v otázke ospravedlnenia z milosti (Augsburg 1999), aj keď problémy ešte pretrvávajú, lebo obidve strany vyvodzujú z tohto základného súhlasu odlišné dôsledky.

 

Kedysi bol ekumenizmus striktne chápaný ako včlenenie sa do Katolíckej cirkvi. Čo vy, evanjelický teológ, dnes chápete ako výsledok ekumenizmu?

Ja radšej používam slovo ekuména namiesto ekumenizmu. Všetky -izmy v dejinách menili ideu na ideológiu, kde účel svätil prostriedky. Takýto -izmový proces dopadol vždy negatívne. Ekumenické hnutie nemožno chápať ako včlenenie sa do nejakej cirkvi. Pojem ekuména alebo ekumenizmus majú svoj základ v gréckom slove oikos = dom. V dome dokážu žiť súrodenci, ktorí majú veľa spoločného, a predsa sú v niečom odlišní. Ich vlastná identita, teda aj odlišnosť, nie je prekážkou spolužitia, ak láska k tým, čo ich zrodili, im ostane svätou a smerodajnou. Ekuména je akási spoločná strecha nad všetkými kresťanskými cirkvami. Ich vzájomné spolužitie je možné, ak láska ku Kristovi bude silnejšia ako sebaláska. Blízke mi je programové vyhlásenie Valného zhromaždenia Svetovej rady cirkví v Uppsale v roku 1968, ktoré hovorí: „Cirkvi majú pracovať k okamžiku, keď vskutku univerzálny koncil bude môcť zase hovoriť za všetkých kresťanov a ukazovať cestu do budúcnosti.“ Myslím si, že konciliárne spoločenstvo konfesií je biblicky primeranou a realistickou možnosťou jednoty univerzálnej Cirkvi.

 

Blahej pamäti pápež Ján Pavol II. v encyklike Ut unum sint otvoril možnosť diskusie o pápežskom primáte. Váš bývalý generálny biskup Dr. Júlis Filo povedal: „Otázka pápežského primátu predstavuje pre vzťah luteránov a katolíkov zvláštny a kontroverzný problém.“ Myslíte si, že existuje riešenie tohto problému, ktoré by bolo prijateľné pre všetky strany?

Úrad pápeža vo forme, v akej existuje dnes, neotvára žiadnu ekumenickú perspektívu. Žiadna z nekatolíckych cirkví nebude akceptovať pápežský úrad v jeho dnešnej podobe. Spoločenstvo nekatolíckych cirkví a pápeža je možné, ak je artikulované spoločné pochopenie evanjelia a ak pápež nebude od nekatolíckych cirkví požadovať uznanie svojho primátu jurisdikcie a uznania dogmy o neomylnosti. Jednoducho povedané – možnosťou by bolo spoločenstvo s pápežom, ale nie pod pápežom. Pre nás je totiž úrad pápeža otázkou historického vývoja a nie Kristovho rozhodnutia.

 

Inštitucionálny ekumenizmus je dnes podľa väčšiny teológov výrazne zabrzdený. Teologický sa rozvíja pomaly. Myslíte si, že je potrebné napriek tomu hlbšie rozvíjať praktický a duchovný ekumenizmus medzi cirkvami?

Považujem to za potrebné. Odbúrava to veľa predsudkov medzi veriacimi jednotlivých cirkví a pomáha to pochopiť, čo sa za jednotlivými formami rôznych náboženských úkonov skrýva. Mnohokrát totiž v praxi zisťujeme, že obsahovo sme si blízki, len formy prejavu máme iné. Takéto zistenia sú neoceniteľným povzbudením na ceste ekumény.

 

Poznáte príklady praktického ekumenizmu na východnom Slovensku, ktoré by mohli byť príkladom pre iných?

V Košiciach existuje Ekumenické spoločenstvo cirkví, ktoré sa nachádzajú na území mesta. Veľmi sa mi páči ich aktivita v pôste vo Veľkom týždni, keď konajú Pašiový sprievod, zastavujú sa pri kostoloch a modlitebniach jednotlivých cirkví, kde sa spolu modlia a kde sa duchovní jednotlivých konfesií veriacim prihovárajú krátkou meditáciou. Takéto a podobné aktivity by som si vedel predstaviť na území všetkých farností.

 

Mottom tohto týždňa modlitieb je neustála modlitba. Ak by ste mohli poradiť dnešnému modernému človekovi, ktorý nemá čas na nič a na nikoho, akú modlitbu by ste mu poradili?

Modlitba je neoddeliteľnou súčasťou duchovného života veriaceho človeka. Je jeho dýchaním. Živý veriaci človek nemôže povedať, že nemá čas na dýchanie, t. j. na modlitbu. Ak je problém nájsť si čas na modlitby v spoločenstve veriacich, môžu sa v daný čas modliť tam, kde sú. Tí, ktorí nemajú čas na nič a nikoho, by sa mali modliť: „Pane, otvor mi oči, aby som videl to, čo je v živote človeka najpodstatnejšie, čo urobí môj život zmysluplným a šťastným. Nedaj, aby som v starostiach života stratil z očí teba. Amen.“

 

Chcete ešte niečo dodať na záver?

Chcem vašej cirkvi v tomto novom roku popriať veľa duchovných darov na jej budovanie a zároveň dostatok lásky a odvahy k vzťahom s inými cirkvami. Náš biskup Karol Kuzmány už v 19. storočí vyjadril vo svojej piesni spôsob, ako budovať jednotu Cirkvi. Jeho slovami, ktoré nás pozývajú na spoločnú cestu, by som chcel ukončiť tento rozhovor:

 

Aby sme vždy jedno boli, ku Kristu sa priviňme,

aby sme vždy svorne žili, Krista do sŕdc prijmime!

To konajme, čo On žiada: je hlava, my údy zas,

Je Majster náš, my sme bratia, my sme jeho, On je náš.

 

Dietky Božie, poďme k Pánu jednotu tam obnoviť,

On znášal kríž aj pohanu, aby nás mohol spojiť;

ak sa nám však nedostáva bratskej lásky, svornosti,

prosme toho, čo ju dáva svojim verným v hojnosti.

 

Mgr. Slavomír Sabol sa narodil v roku 1967 v Kukovej v okr. Svidník. Ordinovaný bol 15. júla 1990 v Poprade-Matejovciach. Pôsobil v Ochtinej, Chmeľove a v Bystrom. V decembri 2007 bol zvolený za biskupa VD ECAV (Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania). Je ženatý, má tri deti.

 

Viem, že nie som dokonalý na funkciu biskupa, ale na to najzákladnejšie, na čo sa Pán Ježiš pýta svojich služobníkov slovami: „Či ma miluješ?“, chcem odpovedať: „Pane, ty vieš všetko; ty vieš, že ťa milujem.“

Zdroj: Slovo 2008, č. 2.
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε