www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=556
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 24. august 2019     Meniny oslavuje: Bartolomej

Zoεpédia - náhodný výber: Encyklika, Antiochijská škola, Liturgické gestá – z....     pohľadnice

08.02.2008 | Teológia | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(4620)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Cez oheň alebo Žil istý muž

Cez oheň alebo Žil istý muž

Spomedzi postáv v Biblii, ktoré Boh vystavil svojmu ohňu, niet výraznejšej, ako bol zbožný muž menom Jób. Ak ste túto časť Biblie čítali už dávno, skúste si teraz pozrieť prvé dve kapitoly. Opisujú úvod k všetkému, čo sa bude v knihe diať.

 

„V krajine Hus žil istý muž menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého. Bol to muž, ktorý vynikal nad všetkých synov Východu.“ (Jób 1, 1 – 3. Mal sedem synov a tri dcéry, ktoré usporadúvali hostiny, a keďže sa otec staral o to, aby boli milí Bohu, neustále prinášal za nich obety a obradne ich očisťoval. Boh si jeho bohabojnosť všimol a s hrdosťou na ňu upozornil aj satana. „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“ Všimnime si, že v skutočnosti je to Boh, kto vyzýva satana na súboj. Iniciátorom toho, čo sa bude ďalej diať, teda nie je diabol.

Viem si predstaviť, ako asi prebiehal ich ďalší rozhovor. Ako sa satan rozhorlil, keď zareagoval na Božiu prezentáciu: „Nečudo, že ti Jób slúži! Bol by hlupák, ak by tak nerobil. Veď ho požehnávaš, ochraňuješ, odpovedáš na jeho modlitby. Nemysli si, že to robí preto, že ťa ľúbi. Slúži ti len kvôli výhodám, ktoré pri tebe má. Ale dovoľ mi, aby som ti ukázal, že ak mu odnímem všetko toto požehnanie, začne ťa preklínať.“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!“ (Job 1, 12)

Všimnime si, že Boh určuje hranice, za ktoré už satan ísť nemôže. Teda aj keď mu dovoľuje skúšať Jóba, dbá na to, aby skúška „nebola nad jeho sily“. Verše 13 – 19 prvej kapitoly detailne opisujú, čo sa dialo ďalej. Satan skutočne siahol na Jóbov majetok, na jeho voly, osly, ovce, ťavy, ba neušetril ani jeho deti. Jóbova reakcia bola však neuveriteľná. „Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal: ,Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!’ V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.“ (Job 1, 20 – 22)

 

Ako si povieme neskôr, Jóbovi priatelia hľadali príčinu jeho utrpenia v jeho hriechu. A hoci čitatelia Biblie v tejto otázke až takí jednoznační nie sú, často sa stáva, že pri pohľade na utrpenie niekoho v  okolí hľadajú korene trápenia v rovnakom prameni (a často to aj môže byť skutočný dôvod). Knihu Jóba však nikdy nepochopíme, ak najprv neprijmeme tvrdenie, že Jób netrpel pre svoje hriechy, ale naopak – preto, že bol bohabojný. Sám Boh o ňom svedčí v dialógu s diablom: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“ (Jób 2, 3) Svätý Duch dosvedčil Jóbovu statočnosť aj na iných miestach Biblie – ide o Ezechiela (14, 14), ktorý spomína ako spravodlivých Noema, Daniela a Jóba; či apoštola Jakuba, ktorý vyzdvihuje jeho vytrvalosť (5, 11).

Nech už to znie akokoľvek, Jób netrpel pre svoju hriešnosť, ale pre bázeň, ktorú pred Pánom mal. Hoci na začiatku knihy vidíme Jóba ako statočného a bohabojného (alebo práve preto, že takým bol), Boh ho vovedie do ohňa vo svojej „kováčskej vyhni“, aby z tohto boja vyšiel ako vyčistené vzácne zlato. Človek nie je nikdy natoľko dokonalý, aby nepotreboval výchovu. Bohabojnosť ešte neznamená dokonalosť. Je prvým krokom k nej. Jób výchovu potreboval. A potrebuje ju každý z nás.  

 

Jeden zo židovských midrašov rozpráva nasledujúci príbeh.

V istú sobotu, keď bol rabbi Mair práve v synagóge, zomreli mu nečakane obaja synovia. Jeho manželka Beturia ich položila na lôžko a prikryla plachtou. Rabbi Mair sa po návrate vypytoval manželky, kde sú jeho synovia, ale ona neustále zahovárala, až kým sa manžel nenajedol. Potom mu povedala: „Rabbi, dovoľ mi niečo sa ťa spýtať.“ „Pýtaj sa,“ odpovedal jej. „Nedávno mi niekto dal do opatery istú vec a dnes prišiel, aby som mu ju vrátila. Mám mu to vrátiť alebo nie?“

„Ako sa vôbec môžeš pýtať, či treba vrátiť cudziu vec!“ odpovedal prekvapený.

Nato ho vzala za ruku a zaviedla k jeho mŕtvym synom. Mair horko zaplakal. „Rabbi,“ hovorí Beturia, „či si mi práve nepovedal, že to, čo nám bolo dané, aby sme to chránili, treba vrátiť majiteľovi? Pán dal a Pán aj vzal; nech je oslávené jeho meno!“

 

Jób miloval Boha celým srdcom a miloval ho aj napriek ťažkostiam, ktoré prišli. Odpovedzte si teraz každý sám: „Prečo slúžim Bohu ja? Preto, že mi žehná a odpovedá na moje modlitby, zo strachu pred zatratením alebo zo skutočnej lásky k Bohu, z túžby poznávať ho a byť s ním?“ Skúsme si každý doplniť ten svoj motív...

Zdroj: Slovo 2008, č. 2.
Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε