www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=558
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 25. august 2019     Meniny oslavuje: Ľudovít

Zoεpédia - náhodný výber: Kantor, Ilition, Sviatosť pokánia.     pohľadnice

08.02.2008 | Teológia | ThDr. Štefan Paločko, PhD. | Čítanosť(4511)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Ospravedlnenie z viery

Ospravedlnenie z viery

Je zjavné, že my ľudia robíme hriechy. Hriech je takou súčasťou nášho života, že sme takmer v pokušení mať dojem, že hriešnosť je normálny stav. Ak si však uvedomíme, že Boh je absolútne spravodlivý, čo znamená, že jeho zmýšľanie a konanie je úplne bez hriechu, a naproti tomu my sme hriešnici, hneď zbadáme, že s Bohom nie sme zajedno. Naše zmýšľanie a konanie sa s Bohom rozchádzajú. A toto je katastrofa, ktorej dôsledky si v bežnom živote málo uvedomujeme.

 

Boh je totiž Stvoriteľom a zdrojom všetkého dobrého, čo máme. Ak sa však od tohto zdroja svojím spôsobom života odvraciame, strácame všetko skutočne dobré. Keď uvažujeme o nebi, máme na mysli plnosť všetkého dobra, ktoré si tam človek môže užívať. V skutočnosti tým dobrom je samotný Boh, ktorý sa v plnosti rozdáva ľuďom v nebi. Aby však človek mohol zažívať Boha a jeho dary, musí byť s ním v súlade, nie od neho odvrátený. Preto sa v Písme môžeme dočítať, že nebo je Božie kráľovstvo. Žiť v nebi či užívať si Boha a jeho dary je to isté, ako žiť v Božom kráľovstve, teda žiť pod Božou vládou. Je to stav, v ktorom Boh vládne človeku a človek je ochotný a schopný dokonale túto vládu rešpektovať. Žiť v nebi teda znamená dokonale plniť Božiu vôľu, byť dokonale spravodlivým a svätým.

 

Cieľ nad ľudské možnosti

Keď Boh vyslobodil Izraelitov z egyptského otroctva, uzavrel s nimi zmluvu, ktorá hovorí, čo treba robiť, aby človek mohol dosiahnuť nebo. Zmluva vyžadovala absolútnu poslušnosť Bohu, teda plnenie všetkých Božích príkazov a zákazov. Neexistuje jediný hriech, ktorý by mohol byť tolerovaný (Gal 3, 10). Zatratenie hrozí každému, kto túto zmluvu nebude plniť s veselým srdcom (Dt 28, 47). Ide teda o absolútne vnútorné stotožnenie sa s plnením Božích príkazov. Podľa tejto zmluvy sa človek môže dostať do neba len tak, že sa dopracuje k absolútnej spravodlivosti a bezhriešnosti. Zároveň však úprimne zmýšľajúci človek vie, že takýto cieľ je nad jeho sily.

Keď apoštol Pavol vysvetľuje zmysel Starého zákona, tvrdí, že Boh si nenamýšľal, že Starou zmluvou polepší ľudí. Príkazy boli dané, aby bolo človeku úplne zjavné, čo je dobro a čo je zlo (Rim 7,7.13) a aby spoznal, že vlastnými silami nie je schopný takýto zákon vyplniť (Gal 3,21-22). Je nevyhnuté, aby ľudia dosiahli úplnú morálnu dokonalosť, ak sa chcú vyhnúť peklu, a zároveň je nemožné takúto dokonalosť ľudskými silami dosiahnuť.

 

Popri určitej ľudskej nedokonalosti, ktorá bráni človeku vyslobodiť sa od hriešnosti, je tu ešte jeden nedostatok, ktorý človeka privádza k hriechu. Tento nedostatok má charakter inštinktu sebazáchovy. Mnohokrát sa človek pri pokuse konať dobro stretne s nepriaznivými reakciami. Byť čestný môže zároveň znamenať byť neúspešný v získavaní majetku či určitej prestíže. Odpúšťanie nepriateľom a láska k nim bývajú spojené s veľkým a nepríjemným úsilím prekonať akúsi emocionálnu nechuť a priznať sa k svojej viere môže vyvolať výsmech, prenasledovanie, ba aj mučenícku smrť. Hrozba týchto nepriaznivých okolností pôsobí na človeka a on je pod touto hrozbou náchylný uchrániť si pohodlie života, prípadne život sám a rozhodne sa vykonať zlo.

 

Kto ospravedlní nespravodlivého?

Ak sa má nespravodlivý človek dostať do neba, musí sa stať spravodlivým. Teda musí byť ospravedlnený. Dosiahnuť spravodlivosť tým, že sa človek bude zo všetkých síl snažiť konať skutky podľa zákona, je nemožné. Písmo vyhlasuje, že zo skutkov podľa zákona nebude pred Bohom ospravedlnený nijaký človek (Rim 3, 20).

Oddávna sa ľudia, zvlášť v pohanských náboženstvách, pokúšali vyriešiť túto nepriaznivú situáciu tak, že sa skúšali s Bohom nejako dohodnúť. Ponúkali Bohu rozličné obety v domnienke, že Boh sa pre tieto obety prestane na nich hnevať, odpustí im hriechy a rozhodne sa netrestať ich. Takéto pohanské zmýšľanie preniklo aj do života niektorých kresťanov, ktorí sa pokúšajú s Bohom vyjednávať a ponúkajú mu rôzne dobré skutky ako obetu, aby tým utíšili jeho hnev a presvedčili ho, aby im odpustil hriechy. Podobne býva niektorými kresťanmi vnímaná aj Kristova smrť. Keďže žiadna obeta, ktorú môže človek ponúknuť Bohu, nie je dosť veľká, aby utíšila Boží hnev, musel prísť na zem samotný Boží Syn, aby obetoval Bohu sám seba, a tak utíšil jeho hnev a zabezpečil, aby Boh hriešnikov netrestal, ale aby im odpustil ich hriešnosť a prijal ich do neba. Celá táto interpretácia kresťanstva vychádza z pohanského vnímania Boha a hriechu, podľa ktorého najväčším problémom človeka nie je hriech, ale Boží hnev a jeho trest. Podľa tejto interpretácie teda nejde o odstránenie hriechu, ale o jeho prikrytie Kristovou obetou a o odstránenie Božieho hnevu a trestu.

 

Zadarmo

Takáto predstava o spáse človeka je však nezmyselná, keď si uvedomíme, že Boh je nemenný. Nemožno ho k ničomu presvedčiť, nemožno ho ani previesť zo stavu hnevu do stavu odpúšťania. Taktiež musíme Boha vnímať ako nekonečne milujúcu a odpúšťajúcu bytosť, ktorá miluje aj hriešnikov a netúži po ich zatratení (Ez 18, 23). Je to bytosť, ktorá nie je žiadnym zákonom nútená k tomu, že nemôže hriešnikovi odpúšťať hriechy, kým nedostane nejakú obetu. Ježiš nám predstavuje Boha, ktorý odpúšťa zadarmo a bez nároku náhradu škody, ktorú sme mu svojimi hriechmi spôsobili (Lk 7, 41 – 42; Lk 15, 21 – 24).

Zároveň musíme pochopiť, že naším problémom nie je Boží hnev a trest, ale naša odvrátenosť od Boha. Nepotrebujeme Boha presvedčiť, aby sa na nás nehneval. On sa nehnevá. Odpúšťa zadarmo. Túži sa s nami podeliť o blaženosť, ktorú prežíva on sám. Z jeho odpustenia a lásky však nič nemáme, kým sa nám nepodarí k Bohu vrátiť od svojich hriechov. Kristus nám to ukazuje v podobenstve o márnotratnom synovi. Milosrdný otec nikdy neprestal milovať svojho syna. Jeho syn však z lásky a odpustenia svojho otca nemal nič, kým zotrvával u gazdu ako biedny pastier svíň a kým sa nerozhodol vrátiť sa k otcovi.

Naša aktivita pri hľadaní našej spásy teda nemôže byť zameraná na „presviedčanie Boha, aby sa nehneval“, ale na hľadanie spôsobu, ako dosiahnuť absolútnu spravodlivosť, a tak sa dostať do úplného súladu s Bohom, inak povedané, takto sa vrátiť k nemu do jeho kráľovstva.

 

Vinič a ratolesti

Už sme povedali, že nie je v ľudských silách vyplniť Boží zákon. Preto Boh poslal na zem svojho Syna, ktorý, hoci je Boh, stal sa aj skutočným človekom. On nikdy neurobil jediný hriech. Napriek pokušeniam a prenasledovaniam, ktoré sprevádzali jeho život, stále podriaďoval svoju vôľu Otcovej vôli. Vrchol Kristovej poslušnosti sa ukázal vtedy, keď ho jeho spravodlivý život postavil zoči-voči nenávisti ľudí, ktorí sa ho rozhodli zabiť. Vtedy sa naplno vyjavila dokonalá Kristova poslušnosť Bohu, poslušnosť až na smrť. Kristus mal dosť síl na to, aby odolal všetkým pokušeniam. Taktiež sa nepotreboval uchyľovať k hriechu, aby si uchránil kvalitu svojho života či samotný život pred prenasledovateľmi. Kristus je totiž mocnejší ako smrť a smrť ho nemôže poraziť a pohltiť, čo jasne dokázal, keď vstal z mŕtvych. Kristus žil spravodlivý život, ktorý je v súlade s Bohom. Preto mu nič nebránilo v tom, aby štyridsať dní po vzkriesení vystúpil ako človek do neba.

Nikto nedokáže Krista svojimi silami napodobniť. Napriek tomu, ak chceme prísť do neba, musíme sa stať spravodlivými ako Kristus, musíme byť ospravedlnení. Takéto ospravedlnenie sa dá získať iba tak, že získame účasť na Kristovom živote. Kristus to vysvetľuje na podobenstve o viniči. On sa stavia do pozície viniča a o nás hovorí ako o ratolestiach. Ak ratolesť nerastie na viniči, ale je pohodená na zemi, nemôže vlastnou silou zarodiť ovocie. Ale ak ju naštepia na vinič, stáva sa jeho súčasťou a žije z jeho moci. Už síce nežije svoj nezávislý život, žije život viniča, dôležité však je, že žije, nevysychá a prináša ovocie.

Získať takto účasť na Kristovom živote má pre človeka ďalekosiahle dôsledky. Ak sa mu podarí „naštepiť na Krista“, Kristov život sa stane jeho životom. Dostane schopnosť odolať všetkým pokušeniam, prenasledovaniam, nepriaznivým okolnostiam (Jn 16,33), ba dokonca stane sa mocnejším ako smrť (Lk 21,16-19). Byť „zrastený s Kristom“ znamená mať schopnosť kráčať pomedzi utrpenie a smrť ako víťaz, pretože to znamená mať schopnosť vstať z mŕtvych (Rim 6,5), vstúpiť do neba (1Sol 4,17) a napokon zasadnúť s Kristom na jeho trón (Zj 3,21).

 

Ako sa naňho „naštepiť“?

Je jasné, že človek nemôže žiť svoj vlastný život nezávislý od Krista, a zároveň mať účasť na Kristovom živote. Rozhodnutie účastniť sa na Kristovom živote predpokladá zanechanie svojho života. Znamená to vzdať sa svojich nárokov na to, ako má náš život vyzerať, lebo nášho života sa vzdávame. Namiesto neho si obliekame nového človeka, ktorým je Kristus s jeho nárokmi, ako má život vyzerať, lebo je to jeho život. Naša vôľa stráca prioritu, dôležité je to, čo chce urobiť so svojím životom on. My sme len účastní na jeho živote. Predpokladom účasti na Kristovom živote je teda ochota úplne podriadiť vlastnú vôľu jeho vôli.

Ochota podriadiť sa bez výhrad Božej vôli môže však byť len ovocím viery v Ježiša Krista. Kým človek neuverí, že Ježiš z Nazareta je skutočný Boh, ktorý mu dokonale rozumie, ktorý ho túži vyslobodiť z hriechu a smrti a ktorý svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním dokáže toto vyslobodenie aj uskutočniť, nikdy sa nerozhodne podriadiť svoju vôľu jeho vôli, aby tak získal účasť na jeho živote. Žiť Kristov život totiž často znamená kráčať krížovou cestou. Ísť konať Kristove skutky spravodlivosti, čím si človek narobí mnoho nepríjemností, a pritom neveriť, že Kristus premohol svet a porazil smrť, je absolútny nezmysel, pud sebazáchovy to človeku nedovolí. Bez viery v Krista nie je možné získať účasť na jeho živote. Ovocím viery človeka je teda rozhodnutie mať účasť na Kristovom živote, rozhodnutie podriadiť svoju vôľu Kristovej a čerpať z Krista všetku moc k dokonale spravodlivému životu. Takto disponovaný človek je pripravený k tomu, aby sa stal Kristovou ratolesťou.

 

Písmo hovorí, že nemôžeme byť ospravedlnení zo skutkov podľa zákona (Gal 2, 16a). Nikto z nás totiž nedokáže dosiahnuť spravodlivosť tak, že jednoducho vyplní príkazy. Ospravedlnení môžeme byť iba skrze vieru v Ježiša Krista (Gal 2, 16). Iba ak uveríme v Krista a jeho spasiteľné dielo, budeme ochotní a schopní vzdať sa svojho života a krstom a ostatnými sviatosťami získať účasť na Kristovom spravodlivom živote. Jedine tak môžeme s Kristovou mocou rásť až k dokonalej spravodlivosti a bezhriešnosti, s ktorou v jednote s milujúcim a spravodlivým Bohom budeme môcť prežívať večnú blaženosť.

Zdroj: Slovo 2008, č. 2.
Autor: ThDr. Štefan Paločko, PhD. - všetky články od tohto autora (1)
ROZHOVOR - Arcibiskup malinsko-bruselský a prí­mas Belgicka, kardinál Suenens
07.06.2017 | História | ; Slovo č. 2 / 1970 , s. 5 | Čítanosť(3121)
ROZHOVOR - Arcibiskup malinsko-bruselský a prí­mas Belgicka, kardinál Suenens
Boh neodmieta naše prosby
03.01.2011 | Duchovné články | Čítanosť(3104)
Boh neodmieta naše prosby
Skrytý hriech
08.11.2010 | Duchovné články | Čítanosť(3105)
Skrytý hriech

všetky súvisiace články (11) »

všetky súvisiace články (1) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε