www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=559
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 24. august 2019     Meniny oslavuje: Bartolomej

Zoεpédia - náhodný výber: Modernizmus, Turistika, Ikonostas.     pohľadnice

08.02.2008 | Teológia | Čítanosť(4128)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Čas na dieťa

Čas na dieťa

Mnohokrát sa stretávam s výčitkou: „Čo nám môžu kňazi alebo Cirkev hovoriť do našich rodín, keď sami v rodinách nežijú?“ Som gréckokatolícky kňaz pochádzajúci zo siedmich detí a sám som otcom troch detí, preto chcem čitateľovi ponúknuť svoj pohľad na danú problematiku.

 

Kedy je čas na dieťa?

Ako povedal jeden kňaz: „Na túto tému sa dá odpovedať jednoducho: už včera bolo neskoro.“ Zatvárajú sa školy a prepúšťajú učitelia, lebo nemajú koho učiť.

Na dôchodok musíme čakať dlhšie, lebo nás v práci nemá kto vystriedať.

Mladí ľudia cestujú za prácou do zahraničia, lebo tam chýba pracovná sila.

Európske štáty – náš vzor v mnohom – vymierajú. Demografické štatistiky o tom jasne svedčia.

Egoizmus a falošná sloboda úplne pohltila človeka 21. storočia. Moderný človek prestáva žiť pre druhého, stále viac sa ponára do seba. Potreba sebestačnosti po čase vychová sebca. A ten si dáva pozor na to, aby ho nik neotravoval, neoberal o koníčky, peniaze, kariéru, o drahocenný čas. To známe: „Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody“, je smutne platné aj v rozhodovaní sa, či prijmem, alebo neprijmem zodpovednosť za nový ľudský život. Ten už nie je požehnaním, ale záťažou. Dnes ho dokonca považujeme za chorobu: berieme tabletky alebo umelé rukavice, ktoré nás pred ním chránia. Alebo platíme lekárov, ktorí ho ničia, ktorí nám ho vyoperujú.

Pred niekoľkými desiatkami rokov boli veľké diskusie o preľudnení sveta, nedostatku miesta, jedla, vody – základných prostriedkov pre život človeka. Je nás veľa a bude nás ešte viac. Nezvládneme to. Tu sme ekologickí, máme strach o našu zem. Vraj je to zodpovedné. V skutočnosti je to zamaskované sebectvo: museli by sme sa deliť. Preto mnohí ľudia nechcú počuť o viac ako dvoch deťoch. Čoraz častejšie sa páry rozhodujú pre jedno alebo žiadne. Naša Zem a ľudský um dokážu nasýtiť oveľa viac ľudí, ako máme, len sa naučme deliť. A bývanie so všetkým pohodlím vieme postaviť aj na pomerne malom kúsku zeme (viď Manhattan).

Kedy je čas na dieťa? Spoločnosť je otrávená protiživotnou filozofiou a jej skutkami. Deti a rodinu odkladáme na potom. A potom býva už  často neskoro.

 

Kedy dieťa?

Keď chcem Božie požehnanie.

Tak ako v Starom a Novom Zákone, aj dnes je v biblickom a kresťanskom ponímaní veľkým požehnaním, ak prijímame deti ako Boží dar. Jakub pri stretnutí so svojím bratom Ezauom hovorí o svojich deťoch: „To sú deti, čo Boh v svojej dobrote dožičil tvojmu sluhovi.“ (Gn 33, 5) Pán Ježiš hovorí: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“ (Mk 9, 37) Takto slúžime Bohu a podieľame sa na stvoriteľskom pláne tohto sveta.

 

Kedy dieťa?

Keď chcem zlepšiť svoje manželstvo.

Samotná sviatosť manželstva slúži nielen na vzájomné spolužitie manželov, ale podstatnou úlohou manželov je odovzdávať život, ktorý do nich Boh vložil. Mám sa snažiť vyliať lásku, ktorú mám, na ďalšiu osobu, učiť sa obetovať, túžiť mať niečo viac spoločné. Podľa mnohých svedectiev a podľa mojej skúsenosti je dieťa požehnaním pre manželský vzťah.

 

Kedy dieťa?

Keď chcem uľahčiť výchovu.

Pre rodinu je lepšie, ak má viac detí, pretože deti nie sú samy, učia sa žiť v spoločenstve, učia sa prijímať jeden druhého, starať sa jeden o druhého, vzájomne si pomáhať. Toto nemôže zažiť dieťa, ktoré je samo. Keď budem mať ďalšie dieťa, je väčšia pravdepodobnosť, že deti nebudú sebcami. Súrodenec je najkrajším darom pre naše dieťa, ktorý mu nemôže dať ani dedko, ani strýko, ale len jeho otec a matka.

 

Kedy dieťa?

Keď je to ľahšie a lepšie pre moje telo.

Najlepší čas na počatie prvého dieťaťa je z fyziologického hľadiska vek od 24 do 35 rokov, s prihliadnutím na fyzickú a psychickú zrelosť muža a ženy. Po 35. roku stúpa riziko, že sa dieťa narodí s poškodením a v štyridsiatke sa považuje každé tehotenstvo za mierne rizikové.

 

Kedy dieťa?

Skôr, ako bude neskoro.

Je veľmi veľa manželských párov, ktoré odkladali tehotenstvo z rôznych dôvodov, a nakoniec zistili, že už dieťa nemôžu mať. Zostarli alebo niesli následky toho, že bránili počatiu v predošlých rokoch.

 

Spoločnosť plánovaného rodičovstva – vlk v ovčej koži

Dnes už rôzne inštitúcie riešia otázky plánovania rodiny. Jednou z nich je spoločnosť, ktorá pod rúškom falošnej slobody ponúka manželom prostriedky, ktoré im majú napomáhať nemať deti, resp. ich plánovať. Ide o Spoločnosť plánovaného rodičovstva. Chcem upozorniť, že program tejto spoločnosti, jej filozofia a prostriedky nie sú založené na kresťanských princípoch, ale na princípoch hedonizmu, užívania si: nechcem mať dieťa, lebo si chcem užívať. Používaním ňou ponúkaných prostriedkov sa človek nielen po fyziologickej, ale hlavne po duchovnej a psychickej stránke uzatvára otvorenosti pre život. Bariérové, chemické, hormonálne antikoncepčné (niektoré s pridruženým abortívnym charakterom) prostriedky nikdy nedávajú možnosť otvorenosti životu. A keď to náhodou zlyhá, spoločnosť s takýmto myslením nám ponúka riešenie: tzv. slobodné rozhodnutie ženy – potrat.

Je toto rozhodnutie skutočne slobodné? Nie je to následok zlyhania vyššie spomínaných prostriedkov a myslenia? Ruka ruku umýva. Dlhodobé pôsobenie tejto protiživotnej filozofie prinieslo vymieranie národov. Neslúžiť životu znamená zomrieť (viď Európa).

 

Keď nemôžem mať ďalšie deti. Prirodzené (zodpovedné) plánované rodičovstvo.

Možno ste sa stretli s tzv. zodpovedným alebo prirodzeným plánovaným rodičovstvom, ktoré rešpektuje Božie zákony, a zároveň sa snaží vyučovať manželov k zodpovednému prístupu k daru života. Je stále otvorené životu, ktorý je vnímaný ako ten najväčší dar. Rešpektuje súkromie manželov a kladie dôraz na zodpovednosť manželov za dar plodnosti, a zároveň na zodpovednosť k svojim terajším a budúcim deťom. Nie „nechcem“, ale momentálne „nemôžem mať“ dieťa. Dieťa je tu vnímané s otvorenosťou a manželia aj neplánované dieťa prijímajú s láskou a požehnaním. Prirodzené prostriedky boli v minulosti založené na pozorovaní teploty alebo počtu plodných dní v cykle ženy a podobne. Dnes sa uprednostňuje Billingsova ovulačná a Symptotermálna metóda.

 

Kedy je čas na dieťa?

Iste, v dnešnej dobe je to ťažká otázka, preplietaná rôznymi názormi. Zo svojej pozície nemôžem nikomu určovať kto, kedy a koľko detí má mať. Je to miesto pre individuálne rozhodnutie manželov a miesto, ktoré v dnešnej dobe potrebuje Božie svetlo a odvahu Božieho služobníka. Táto otázka nás pozýva k rozhovoru s Bohom: „Aký máš s nami plán, aký plán máš s našimi deťmi? Budem, Pane, vládať uniesť zodpovednosť za ďalší život? Pomôžeš mi? Vieš, aká je doba, podmienky. Viem, že Božím plánom od počiatku je byť otvorený životu. ,Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte’ (Gn 1, 28).“

Potrebujeme byť neustále otvorení pre život rovnako ako Mária, Božia matka, ktorá na vtedajšiu dobu vo veľmi neľahkej situácii povedala áno.

Náš život s Bohom má sprevádzať dôvera – odovzdávanie každého dňa do jeho rúk. On má plán, ktorý presahuje aj naše najodvážnejšie sny. Počas života Pátra Pia sme sa mohli stretnúť s mnohými zvláštnymi udalosťami, ktoré sa okolo neho odohrali. Páter Pio bol veľmi vyhľadávaným spovedníkom. Na sviatosť zmierenia (spoveď) sa čakalo aj niekoľko dní. V jeden deň k nemu prišla žena, ktorá na túto sviatosť čakala tri dni. Keď Páter Pio otvoril dvierka spovednice, povedal jej, nech príde na druhý deň. Tak čakala znova celý deň v rade. Na druhý deň znova otvoril dvierka spovednice a povedal jej, nech príde na ďalší deň. Keď na tretí deň vstúpila do spovednice, páter jej prikázal zavrieť oči. „Čo vidíš?“ pýtal sa jej. Žena, trocha prekvapená spôsobmi svätého kňaza, zatvorila oči a začala opisovať: „Vidím veľký zástup ľudí, ako sa tlačia, vidím muža, je celý v bielom, žehná... Vyzerá ako pápež. Áno, je to pápež.“ Vtedy ju Páter Pio prerušil: „Vidíš, to mohol byť tvoj syn, keby si nešla na potrat.“

 

Matka Terézia z Kalkaty povedala: „Hovoriť, že na svete je príliš veľa detí, je ako hovoriť, že je tu príliš veľa kvetov.“

 

Boh nám dal úžasný dar života na tomto svete. Dal nám úlohu vládnuť a spravovať ho. Urobil nás partnermi na svojom stvoriteľskom diele, skrze nás ho zveľaďuje a pretvára. A skrze našu plodnosť a slobodu máme v rukách rozhodnutie, či dovolíme, aby ďalší človek, jedinečný Boží dar, nesmrteľná duša, ktorej nekonečne štedrý Boh chce dať podiel na svojej láske a na svojom živote, dostane svoju šancu. Prosme Pána o milosť, aby sme mu svojím darom života mohli slúžiť, aby sme na jeho štedrosť odpovedali našou štedrosťou.

 

Peter Jakub a kol.

Zdroj: Slovo 2008, č. 2.
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε