www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=560
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 24. august 2019     Meniny oslavuje: Bartolomej

Zoεpédia - náhodný výber: Proskomídia - obrad ..., Askéza, Bula.     pohľadnice

08.02.2008 | Teológia | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(4459)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Čo hovorí prameň, keď z neho pijú smädní?

Čo hovorí prameň, keď z neho pijú smädní?

Neviem, či ste si niekedy predstavovali krásu zasľúbenej zeme. Ten pocit, ktorý zažíval Mojžiš pri pohľade na ňu z vrchu Nebo. Vzácny pohľad a ešte vzácnejší kus zeme. Svojmu ľudu ju predsa daroval sám Stvoriteľ. Bolo to dokonalé. Pred Mojžišom sa rozprestierali hory i doliny, úrodná zem i púšť. Iba rieka takmer žiadna... len Jordán. Nijaký veľtok podobný Nílu. „Odkiaľ bude môj ľud čerpať vodu pre svoj život?“

 

Odpoveď nájdeme v Knihe Deuteronómium (11, 11 – 12): „Krajina, do ktorej tiahneš, aby si ju vlastnil, je krajinou vrchov a rovín a zavlažovaná je z neba dažďami, krajinou, o ktorú sa stará Pán, tvoj Boh, a sú na ňu ustavične upreté oči Pána, tvojho Boha, od začiatku roka až do konca.

Dobre vymyslené!

Izrael je skutočne krajinou závislou od dažďov a rosy. Dnes jej poľnohospodárstvo prekvitá ako svedectvo toho, že Boh sa o svojich naozaj stará. Pán chcel, aby bol človek od neho závislý. Aby jeho živobytie viac ako od ľudskej práce záviselo od Božieho požehnania. Pretože aj najväčšie poľnohospodárske majstrovstvo je v Izraeli zbytočné, ak zlyhá „nebeský zavlažovací systém“.

Voda mala teda ľudu v prvom rade pripomínať ich závislosť od Boha. Mala ho viesť k postoju vďačnosti, bázne a pokory pred ním. Ale Boh vedel, že ľud mu verný nebude. A preto mu dal Tóru, ktorá človeku ako zrkadlo ukáže jeho zlyhania a povedie k snahe po posvätení.

 

UZDRAVUJÚCE BOŽIE SLOVO

Ak Biblia hovorí o vode (a spomína ju naozaj často), nemyslí tým len známu číru tekutinu. Obraz vody predstavuje v Písme samotné Božie slovo, o čom svedčí napríklad Izaiáš (55, 10n): „Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal“, ale aj apoštoli Peter (1 Pt 1, 22n) či Pavol (Ef 5, 26). Voda zo skaly počas putovania do Kanaánu je predobrazom Božieho slova tak, ako je skala obrazom Krista.

Všetci vieme, že voda očisťuje. Podobne Písmo. Tóru Boh daroval ľudu preto, aby ho ochránil pred okolitými národmi. Špina spôsobuje choroby a smrť. Ak by Izrael nemal Tóru, preberal by zvyky pohanov a postupne by na Boha zabudol. Poznanie Zákona spôsobilo poznanie hriechu a malo viesť k zmene života, k oddeleniu sa od „spôsobov pohanov“ a posväteniu sa živému Bohu. Mojžiš ustanovil systém rituálneho očisťovania (tzv. mikvy), ktorý vyvolený národ dodnes viac či menej dôsledne dodržiava. Ale tieto mikvy nemôžu dať človeku očistenie raz a navždy. Sú len predobrazom toho, čo pre nás spravil Ježiš, ktorý: „miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ (Ef 5, 26n) Apoštol Pavol v Liste Títovi pokračuje v nastolenej téme: „Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva; kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života.“ (Tit 3, 4 – 7) Práve toto je cieľ – nádej, ktorú nám priniesol Ježiš. Lebo po tom, čo boli Adam a Eva vyhnaní z raja a k jeho bráne Boh postavil mohutných cherubov s ohnivými mečmi, ľudia žili a zomierali bez nádeje. Tóra sa pre svoju prísnosť stala viac bremenom ako pomocou, lebo naplniť ju bolo človeku nemožné. Až do čias príchodu Ježiša.

 

S KAMIENKAMI VO VRECKÁCH

Známy ruský pravoslávny teológ Simeon Vyšňakov spája prvú kázeň Jána Krstiteľa a začiatok jeho činnosti so slávením biblického sviatku Jom Trua (v preklade Deň trúbenia, Lev 23, 23 – 25). V židovskej tradícii je tento deň časom Božieho súdu, počas ktorého sa rozhoduje o zápise do Knihy života. Vznikla tradícia ísť v tento deň k vodným tokom s vreckami plnými kameňov, a tam ich obradne do rieky vyhodiť. Kamene hádzané do vody symbolizovali ľudské hriechy uplynulého roka, ktorých sa Židia chceli zbaviť (na základe textu proroka Micheáša 7, 19: „Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny“). My vieme, že aj keby sme nahádzali tony skál do mora, hriechu ešte zbavení nebudeme. S. Vyšňakov predpokladá, že Ján Krstiteľ využil veľké množstvo zákonníkov a farizejov zhromaždených pri Jordáne, aby im ohlásil, že spasení nebudú preto, že sú „synmi Abraháma“, teda len na základe vyvolenia Izraela. Ján poukazuje na osobný hriech každého, na bezmocnosť človeka zbaviť sa ho, čím pripravuje cestu kázaniu evanjelia o spáse. Židia sa dodnes nepovažujú za hriešnych, ale za spravodlivých, lebo sú vyvoleným národom. Hriech je pre nich skutkom, a preto nechápu, že potrebujú Mesiáša, ktorý ich oslobodí z otroctva hriechu. Kým nespoznajú svoju hriešnu prirodzenosť, nemôžu ani uveriť v Ježiša ako Mesiáša a v jeho evanjelium.

 

NAJVZÁCNEJŠIA ODRODA VÍNA

Krátko po tom, čo Ján pri Jordáne upozorňuje na nevyhnutnosť pokánia, sa v Káne Galilejskej koná svadba. A znova sú opisované udalosti sprevádzané vzácnou vodou, ktorú Ježiš premieňa na niečo lepšie – na víno (a to v Biblii symbolizuje radosť). Pozrime, koľká symbolika sa skrýva v tomto zázraku. Ježiš ukazuje, že prišiel naplniť zákon. Ba že to, čo doteraz nebolo možné nikomu, dokoná neskôr na Golgote. Vodu zákona, ktorý bol bremenom pre nemožnosť naplniť ho, premieňa Ježiš na evanjelium, radostnú zvesť o spáse (lebo víno obveseľuje srdce človeka). Túto symboliku neskôr Ježiš posunie ešte ďalej, keď kalich vína pred svojím umučením premení na svoju krv, ktorá sa vylieva za život sveta.

 

Stretnutie pri studni

Názorné dôsledky týchto skutočností približuje jeho stretnutie so Samaritánkou. Ježiš prichádza počas horúceho dňa k studni a žiada tú, s ktorou by sa normálne on ako žid nemal rozprávať, o vodu. Po úvodnom rozhovore zrazu vyťahuje z rukáva najdôležitejší tromf – živú vodu, ktorá uhasí smäd naveky: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" (Jn 4, 13 – 15). Možno ste si všimli, že Ježiš na prosbu Samaritánky reaguje, akoby bol hluchým, prepočul jej prosbu, nepochopil ju alebo chcel odsunúť rozhovor na inú koľaj, keď jej káže zavolať manžela. Nie je to však pravda. Spomeňme si na to, čo sme čítali vyššie: ak voda predstavuje v Biblii Božie slovo, potom živá voda, ktorú priniesol Ježiš, bude tým „vínom“ z Kány Galilejskej, bude evanjeliom o spáse. Kto túto „vodu“ od Ježiša príjme, bude naozaj žiť naveky. A nielen to. Viera v Ježiša ako Mesiáša v človeku spôsobí túžbu deliť sa s touto zvesťou s inými, túžbu ohlasovať a svedčiť.

Ježiš teda na prosbu Samaritánky reaguje veľmi dôsledne a prorocky. Najprv ju usvedčuje z jej hriechu. Ukazuje na to, z čoho musí robiť pokánie. Keď tak samaritánska žena spraví, jej srdce očistené pokáním môže zbadať v Ježišovi sľúbeného Mesiáša. Tým nielen splní jej želanie, ale ona svojím následným správaním zároveň potvrdí pravdivosť Ježišovho prísľubu. Samaritánka ide a všade rozpráva o stretnutí s Ježišom a o tom, že v ňom spoznala Mesiáša. Prijaté slovo sa v nej stáva prameňom, ktorý sa prelieva do životov počúvajúcich a spôsobuje v nich život.

 

živé vody na púšti

Už sme si niekoľkokrát povedali, že voda v Písme predstavuje samotné Božie slovo. Ba živá voda, o ktorej hovorí Pán Ježiš, je slovom spásy, evanjeliom či radostnou zvesťou o vykúpení. V tomto svetle sa pozrime na slová proroka Izaiáša: „... vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine. Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny.“ (Iz 35, 6 – 10)

Púšť je tam, kde niet života. A my vieme, že ten, kto je skutočným životom, je Ježiš Kristus. Z dnešného Izraela (či už v krajine Izrael alebo v diaspóre) svojho Mesiáša pozná len malé percento. Dnešný Izrael (ba nielen ten, ale aj mnohé iné krajiny) skutočne pripomína púšť, na ktorej v ostatných desaťročiach začali vznikať zelené oázy v podobe mesiánskeho hnutia. Ak proroci jednotne tvrdia, že v posledných časoch táto púšť zakvitne v dôsledku toho, že bude zavlažovaná „živou vodou“, je tu veľká nádej, že Izrael spozná svojho Mesiáša a že vyvolenému národu bude ohlasované Slovo o spáse v Ježišovi Kristovi. Dosvedčujú to aj slová proroka Ámosa: „Hľa, prídu dni - hovorí Pán, Jahve - i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova!“ (Amos 8, 11)

Ezechiel rozvíja uvedenú myšlienku slovom o tom, že čistá voda, ktorú Pán zošle na svoj ľud, spôsobí jeho očistenie od hriechu, od modiel a následne dá Pán ľudu „nové srdce“: „... vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu. Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich. Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“ (Ezch 36, 24 – 28)

 

Na záver si teda zopakujme to, čo bolo povedané:

  • Božie slovo nás učí spoliehať sa na Pána; učí nás vďačnosti za jeho požehnanie v našich životoch. Ako úroda Izraela svedčí o Božej dobrote a starostlivosti, aj naše životy majú byť svedectvom Božej veľkosti a jeho slávy.

  • Božie slovo nás usvedčuje a očisťuje, aby sme žili „zdravý“ život, posvätený pravdou, oddelený od skutkov sveta.

  • Božie slovo dáva ľuďom radosť z toho, že už tu na zemi môžu žiť vo svetle Božej tváre, a nádej na večný život v nebeskom kráľovstve, kde „Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu“ (Zjv 7, 17).

  • Božie slovo v nás má spôsobovať bolesť za tých, ktorí nepoznajú Pána; má spôsobovať túžbu deliť sa s inými s dobrou zvesťou evanjelia.

 

Je absurdné, aby človek zomrel od smädu pri prameni čistej vody. Ba v ostatnej dobe sa čoraz intenzívnejšie apeluje na dodržiavanie pitného režimu, potrebného pre naše zdravie. Koľkí však napriek tomu, že majú doma Bibliu a môžu ju čítať a študovať, zomierajú od smädu pri prameni?! Ak má človek v priemere vypiť dva litre vody denne, koľko Božieho slova by mal prečítať každý deň pre zdravie svojej duše?

Zdroj: Slovo 2008, č. 1.
Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε