www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=561
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 25. august 2019     Meniny oslavuje: Ľudovít

Zoεpédia - náhodný výber: Veľká streda, Analoj, Diabol má svoje 3 ob....     pohľadnice

08.02.2008 | Teológia | Marián Sabol | Čítanosť(3882)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Naďalej tvorí a buduje

Naďalej tvorí a buduje

Až do staroby a do rokov šedivých, Bože, neopúšťaj ma,

kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. ( Ž 71, 18)

 

Nedávno v jednom počítačovom mesačníku ponúkli na priloženom DVD program na výučbu angličtiny. Šéfredaktor darček komentoval slovami: „Vieme, že najviac používateľov je tzv. večných začiatočníkov.“ Teda ľudí, ktorí „večne začínajú“ s výučbou, ale ani po rokoch nie sú schopní po anglicky komunikovať.

Obávam sa, že aj väčšina kresťanov patrí medzi večných začiatočníkov čítania Božieho slova. Ľudí, ktorí stále začínajú „už konečne“ čítať Sväté písmo, pretože vedia a cítia túto potrebu. Ale keď sa pozrieme pravde do očí, ostáva iba pri chcení.

Preto kým Božie slovo vezmem do rúk, mám si najprv zodpovedať otázky: Čo vlastne držím? Hrubú starobylú knihu napísanú v dávnych jazykoch? Náboženskú literatúru porovnateľnú s posvätnými knihami iných náboženstiev? Mnohé zvitky v jednej väzbe napísané skrze prorokov a apoštolov? Alebo stránky plné tajomstiev a proroctiev? Povinné čítanie moderného kresťana?Toto všetko by bolo málo. Predo mňa sa dostáva slovo živého Boha, ktorý takto ku mne hovorí. Boh hovorí a vyzýva ma k odpovedi (nie vopred naučenej a bezmyšlienkovitej, ako sú mnohokrát naše modlitby), ale k odpovedi môjho vnútra, mňa samého. Slovo Boha volá po mojej odpovedi, tak ako slovo človeka žijúceho vedľa mňa – mamy, manželky či manžela, dieťaťa. Ak ponechám otázky a vety bez odpovede, strácam vzťah s človekom. Božie slovo ležiace bez povšimnutia je príčinou úpadku vzťahu s mojím Bohom. Môžem smelo povedať, že modlitba s Božím slovom je základom duchovného života každého z nás. Teda žiadna knižka podobná iným, ale slovo Boha, ktorý sa mi prihovára.

Spoznal som niekoľko ľudí, ktorí dokázali veľa modlitieb rozprávať smerom k Bohu, ale nikdy sa nezamýšľali nad tým, čo Boh hovorí im. Kresťanov, ktorí v duchovnom živote dokážu stáť desaťročia na jednom mieste, bez zmeny života, ktorú prináša evanjelium. A možno sme im v mnohom podobní.

Možno mi budete v duchu oponovať – toľko miesta, koľko dávame Božiemu slovu za ostatné roky, toľko biblických kurzov, biblické stretnutia a spoločenstvá vo farnostiach, toľko predaných Svätých písem. A keď nerátame proskomídiu, celá polovica liturgie je venovaná ohlasovaniu Božieho slova spevom, čítaniami, homíliou. V poriadku. Je neodškriepiteľnou pravdou, že mnoho kresťanov žije so Svätým písmom. Ale tak, ako dnes mnoho ľudí berie svoju vieru za osobnú a súkromnú vec, ktorú veľmi na verejnosti neprezentujú, aj modlitba s Božím slovom sa stala akoby vecou súkromnou, iba pre osobnú modlitbu. Pravidelná spoločná rodinná modlitba s Božím slovom je v našich rodinách skôr zriedkavosťou ako pravidlom.

Pomôžme si Svätým písmom. Mojžiš prinášal slová a posolstvá od Boha ľudu, hovoril k spoločenstvu. Proroci ohlasovali slovo ľudu. Sám Ježiš prehováral k spoločenstvu. Niežeby sa nikdy nezhováral s jednotlivcom, ale ohlasoval vždy spoločenstvu ľudí – niekedy tisícom, inokedy iba dvanástim – ale vždy skupine. Apoštoli nasledovali jeho príklad. Nový zákon ukazuje príklady toho, že slovo Boha nie je len ohlasované spoločenstvu, ale ono toto spoločenstvo buduje. Slovo, ktoré stvorilo svet, naďalej tvorí a buduje – spája nás tak, že sa nazývame bratmi a sestrami. Tam, kde sú bratia a sestry, tam sa vytvorila rodina.

Božie slovo patrí nielen do spoločenstva Cirkvi, ale do každej kresťanskej rodiny. Predstavme si dve situácie. Obe sa udejú vo veriacich rodinách. V prvom prípade rodičia naučili svoje deti pravidelnej osobnej modlitbe. To znamená, že každé ráno a každý večer sa každý pomodlí svoje modlitby. O Bohu a o viere sa však veľa nehovorí. V nedeľu idú spolu na liturgiu, ku ktorej sa však už nikto ani slovom nevráti. Deti rastú a ich otázky zostávajú nezodpovedané. Ako je to vlastne so stvorením sveta, s morálkou? Čo je hriech? Čo úcta? Čo je zmyslom života? Čo to znamená byť učeníkom Krista? Odpovede, často nepravdivé, sa nájdu inde, iné otázky zostanú nezodpovedané. Manželia sa modlia samostatne, a tak niektoré veci zostanú nevyrozprávané. Ak nerozprávajú o tom, čo prežívajú, vzťah sa stane menej úprimným. Oni určujú to, čo je pre nich a pre ich deti správne. Vedú rodinu podľa vlastných predstáv. Boh v tejto rodine mlčí – každý z jej členov mu niečo hovorí, ale k slovu ho nepustí nikto.

V druhom prípade sa rodina modlí spolu s Božím slovom. Každý z nich má aj osobnú modlitbu, no nemajú postoj osamotených pustovníkov. Boh hovorí k tejto rodine cez svoje slovo. Stáva sa jej členom, skutočným Otcom. Už je to on, kto určuje smer a povinnosti. Spolu mu odpovedajú, odovzdávajú svoje ťažkosti aj radosti. Deti nemusia premýšľať o tom, či to rodičia myslia naozaj vážne, zakusujú ich vieru. Manželia sú k sebe úprimnejší, otvorenejší, naučení komunikovať medzi sebou a s deťmi. Boh cez slová Biblie dáva konkrétne podnety, ktoré by inak zostali nevyslovené. Napríklad rodina si spolu prečíta z Listu Efezanom: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ Je ľahšie sám sa večer pomodliť: „Bože, odpusť moje slová, ktoré som dnes povedal svojej manželke“, ako povedať to isté Bohu v jej prítomnosti. Takto sa problém neodsunie na druhý deň a narušenie vzťahu sa pretne ešte v zárodku. Keď ona reaguje podobnou modlitbou, je zrazu cítiť Boha, ktorý je blízko a spája to, čo bolo zborené. To Boh prišiel prvý s iniciatívou, to on dá silu a návod na riešenie.

Buďme praktickí. Po prvé: potrebujeme mať na modlitbu s Božím slovom určený čas a miesto. Skúsenosť potvrdzuje – nemáš určený čas, nebude ani modlitba. Tento čas musí byť akceptovaný a dodržiavaný všetkými členmi rodiny. Božie slovo musí byť v tej chvíli najhlavnejšou prioritou. Ak je to len trocha možné, je vhodné, ak modlitby vedie otec. Každý muž má byť kňazom svojej rodiny a viesť ju k Bohu. Nájdeme veľa žien, ktoré chtiac-nechtiac túto úlohu v rodine prebrali. Skúsenosť ukazuje, že zvlášť chlapci majú s chýbajúcim otcom pri modlitbe problém – čím starší, tým väčší. Viem, máme málo mužov ochotných viesť modlitbu, je to dôsledok malej viery. Božie slovo však ponúka vhodnú formu modlitby pre mužov, ktorá im vyhovuje viac ako ostatné. Ak má na začiatku problém modliť sa nahlas, nech si niekoľko dní či týždňov číta Bibliu sám. Boh bude zatiaľ hovoriť k jeho srdcu. To isté platí o ktoromkoľvek členovi rodiny. Využime túto príležitosť – ak ich nepritiahne Božie slovo, tak iné formy modlitieb majú ešte menšiu šancu.

Spôsoby samotnej modlitby so Svätým písmom môžu byť rôzne. Nie je možné vymenovať všetky. Najjednoduchšou formou je striedanie sa členov rodiny pri čítaní Biblie po kapitolách alebo odsekoch. Ak z toho chceme urobiť plnohodnotnú modlitbu, potrebujeme pridať našu odpoveď – Boh hovorí a my odpovedáme na jeho slovo. Deti v škole učíme štyrom druhom modlitieb – chválam, odproseniam, vďakám a prosbám. Boha chválim za to, aký je. Keď nájdem v Písme svoje zlyhania a hriechy, odprosujem Boha za konkrétne veci. Vďaky sú jednoduchou formou modlitieb – ďakujem za to, čo mne a mojim blízkym Boh dáva. Prosby nám zväčša idú najľahšie – tak aspoň nezabudnime prosiť najprv za iných, až potom za seba.

Dobrou a jednoduchou formou je krátka časť Písma, ktorú si prečítame spolu večer či ráno a počas dňa sa snažíme niečo z tohto slova žiť. Môže to byť napríklad evanjelium určené na tento deň. Večer sa spolu zdieľame, ako sa nám darilo.

Pri menších deťoch je dobré byť kreatívnym. Vyberme časti alebo príbehy, ktoré si deti dokážu predstaviť a jednoducho si ich zapamätajú. Zapojme pri tom čo najviac zmyslov – sluch, zrak, hmat. Pri stvorení sveta si môžu zvieratá modelovať z plastelíny. Pri príbehoch o kráľovi Dávidovi im môžeme zahrať nenáročné bábkové divadielko, pričom bábky vyrobíme spolu s deťmi. Moja známa použila figúrky zo šachovnice na dramatizáciu bojov Izraelitov s Filištíncami. Ak pri niektorej časti Písma poznáme vhodnú pieseň, tak ich ju naučíme.

V období komunizmu navštevoval moju priateľku jeden chlapec, syn vyššieho straníckeho funkcionára. Keďže v tom čase u nás neboli dostupné detské Biblie, čítala svojim deťom každý deň z klasickej Biblie a vždy sa im to snažila podať nejakou vhodnou, im prístupnou formou – hrala im divadlo, kreslila na papier. Chlapček nehovoril nič, nijako sa nezapájal, len sedel a ticho počúval. Napriek nebezpečenstvu z prezradenia v tom pokračovala i pred týmto malým hosťom. Keď sa s ním po rokoch jej syn stretol a rozprával, prekvapilo ho, že pre neho boli tieto chvíle s Božím slovom v ich obývačke najkrajším zážitkom z detstva.

V dnešnej dobe je na trhu dosť náboženských kníh pre deti, detských Biblií, vystrihovačiek, omaľovaniek, nálepiek či figúrok, ktoré môžu deťom pomôcť pochopiť a prijať pravdy Božieho slova, len sa netreba báť investovať nápady, čas i peniaze do toho, čo bude Bohu na slávu, nám na radosť a svetu na osoh.

 

Jeden neznámy autor raz napísal:

Keď vám chlapec alebo dievčatko vloží svoju malú rúčku do vašej, možno je špinavá od čokoládovej zmrzliny alebo práve hladila psa. Možno je na nej škrabnutie či náplasť. Dôležité na tejto ruke ale je, že je to ruka, ktorá jedného dňa môže držať Bibliu alebo revolver. Hrať na klavíri alebo roztáčať koleso rulety. Jemne obväzovať ranu malomocného alebo sa úboho triasť s mysľou ovládanou alkoholom.

V tejto chvíli je táto ruka tvoja – prosí o pomoc a o vedenie.

Zdroj: Slovo 2008, č. 1.
Autor: Marián Sabol - všetky články od tohto autora (1)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε