www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=563
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. júl 2019     Meniny oslavuje: Iľja, Eliáš

Zoεpédia - náhodný výber: Liturgické gestá - b..., Marana tha, Filipovka.     pohľadnice

08.02.2008 | Osobnosti | ThLic. Peter Borza | Čítanosť(6344)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Spravodlivý medzi národmi

Spravodlivý medzi národmi

Komisia pri pamätníku Yad Vashem v Izraeli rozhodla o udelení prestížneho titulu Spravodlivý medzi národmi in memoriam blahoslavenému biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi, OSBM.

Vyznamenanie dostávajú Nežidia, ktorí prispeli k záchrane rasovo prenasledovaných osôb židovského pôvodu počas druhej svetovej vojny. Udeľuje sa od roka 1963 a doteraz ním bolo ocenených viac ako 20 tisíc ľudí z celého sveta (viac ako 450 Slovákov). Najznámejším oceneným je azda nemecký továrnik Oskar Schindler, ale medzi vyznamenanými môžeme nájsť od roka 1997 aj gréckokatolíckeho kňaza o. Michala Mašleja, farára z Oľšavice. V roku 2007 pribudlo do zoznamu aj meno bl. biskupa Pavla. Slávnostné odovzdanie medaily a certifikátu by sa malo konať 27. januára tohto roka v Bratislave. Jeho meno bude napísané na Stene pocty spravodlivých Yad Vashem v Jeruzaleme.

Myšlienka iniciovať návrh na vyznamenanie sa zrodila začiatkom roka 2006. V tom čase som publikoval monografiu o činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v období druhej svetovej vojny na Slovensku. Po jej vydaní som bol oslovený prešovským eparchom Jánom Babjakom, SJ, a kancelárom biskupstva o. Ľubomírom Petríkom, aby som zhromaždil materiál a inicioval návrh na vyznamenanie. Podnetom boli početné svedectvá návštevníkov koncentračného tábora Osvienčim, kde videli fotografiu bl. biskupa Pavla s textom, že pomáhal prenasledovaným Židom počas druhej svetovej vojny. Jeho pomoc potvrdzovala aj všeobecná mienka medzi kňazmi a veriacimi, ale neboli známe konkrétne mená zachránených. Ako skúseného archivára som o pomoc pri zhromažďovaní dôkazov poprosil pána Andreja Kaputu. Pri zbieraní archívnych materiálov výdatne pomohol už pri procese blahorečenia. V archíve Ústavu pamäti národa objavil žiadosť o milosť bl. biskupa Pavla napísanú vlastnou rukou z väzenia v roku 1956. Vyvracal v nej tvrdenie, že počas vojny kolaboroval s fašistami a domáhal sa svedectva ním zachránených Židov, ktorých mená aj uviedol.

Medzi dokumenty svedčiace o jeho hlboko ľudských postojoch patrí pastiersky list kňazom z januára 1939 a list zástupcovi Svätej stolice v Bratislave z mája 1942. V prvom dokumente varuje pred rasizmom ako epidémiou, ktorá napáda ľudí. V tom čase sa na Slovensku ešte len začínalo diskutovať o riešení tzv. židovskej otázky. Písal, že ak národ krivdí druhému, tak škodí sám sebe. V druhom liste už reaguje na hrôzu transportov. Je možné, že bol svedkom ukrutností Hlinkovej gardy, keď hovorí o barbarstvách prevyšujúcich každú nehumánnosť. Vyzval prezidenta Jozefa Tisa, aby odstúpil z úradu, alebo aby Svätá stolica naliehala na jeho návrat do svetského stavu. Prorocky upozorňoval na nebezpečenstvo, že ódium z uskutočňovania nariadení tzv. židovského kódexu padne na hlavu celého katolíckeho kléru, resp. Katolíckej cirkvi.

Neostal iba pri verejných protestoch, ale aj osobne v rámci svojich možností pomáhal a  mnohých zachránil. Židovské deti ukrýval v kláštore sestier Bazila Veľkého a v ďalších inštitúciách biskupstva. Kňazov nabádal k poskytovaniu pomoci Židom. Dovolil im udeľovať krst a niektorým aj vydávať falošné krstné listy. Tie ich aj s rodinami vynímali spod uplatňovania tzv. židovského kódexu.

Zhromažďovanie archívnych materiálov prebiehalo pomerne ľahko, oveľa ťažšie sa javilo nájsť zachránených Židov. Pritom pomohli Židia z Košíc, ktorí pravidelne každý rok organizujú stretnutie zachránených detí, záchrancov a študentov v Košiciach. Na týchto stretnutiach sa zúčastňuje aj o. Jozef Mašlej, synovec kňaza Michala Mašleja. Jeho prostredníctvom som v novembri 2006 oslovil zachránených s prosbou o identifikovanie mien zo zoznamu. Celej záležitosti sa s nadšením ujal košický rabín Jossi Steiner a pani Juliana Filová, ktorá niektorých osobne poznala. Oslovila ich a zozbierala niekoľko svedectiev. Tam môžeme čítať, že bl. biskup Gojdič bol človek odvážny, neohrozený, rešpektoval dôstojnosť každého človeka.

Zachránená Marianna Zachová mala v roku 1942, keď sa začali transporty, 12 rokov. Spolu so sestrou Zuzanou ich umiestnil do internátu kláštora sestier Bazila Veľkého a dokonca im umožnil navštevovať gymnázium v Prešove. „Žili sme normálnym životom bez strachu a ohrozenia,“ napísala.

Do dramatickej situácie sa dostal jej otec Pavel Lukáč-Spitzer, keď bol spolu s o. biskupom v meste a Hlinkova garda začala chytať Židov. Biskup Gojdič ho pevne objal a ochránil pred gardistami. Rodinu Fleischerovcov zachránil z transportu, ktorý smeroval do Osvienčimu. Erika Kleinová, rod. Fleischerová, mala len päť rokov. K tomuto hrdinskému skutku postačilo osvedčenie o krste, ktoré osobne vydal. Zachránená Erika si spomínaný dokument z 13. júna 1942 uchovávala a priložila ho k svojmu svedectvu. Znamenal život pre celú jej rodinu.

Hlbokou ľudskosťou a hrdinskou obetavosťou zachránil tri desiatky nám známych rasovo prenasledovaných osôb. V skutočnosti ich bolo iste viac. Nepoznáme zachránených z Michaloviec a Humenného, aj keď v Michalovciach sa s nimi stretol pred kláštorom otcov redemptoristov v auguste 1942 a povzbudzoval ich, aby sa nebáli. Tajná polícia (ÚŠB) informovala, že biskup Gojdič sa bozkával zo Židmi a skutoční veriaci tým boli značne pohoršení. Netreba sa však čudovať tvrdeniu ÚŠB, keďže politická reprezentácia Slovenska ho vnímala ako nepriateľskú osobu s vysokým postavením a vplyvom na spoločnosť.

Archívne dokumenty a svedectvá zachránených vykresľujú krásneho človeka plného lásky k Bohu a blížnemu. Plne rešpektoval dôstojnosť každého človeka a nebál sa kričať, keď iní mlčali.

Košický rabín Jossi Steiner v januári 2007 odovzdal svedectvá a dokumenty spolu s návrhom na vyznamenanie múzeu Yad Vashem v Jeruzaleme. Rozhodnutie o udelení titulu prišlo neočakávane rýchlo.

Zaslúžil si túto výnimočnú poctu od národa, ktorému pomohol. Právom o ňom platia slová z Talmudu vyrazené na medaile Spravodlivých medzi národmi: „Ten, kto zachráni jeden ľudský život, zachráni svet.“

Zdroj: Slovo 2008, č. 1.
Autor: ThLic. Peter Borza - všetky články od tohto autora (2)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε