www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=57
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. december 2018     Meniny oslavuje: Branislava, Bronislava

Zoεpédia - náhodný výber: Kráľovské dvere, Boh - je nepochopite..., Misijné sestry.     pohľadnice

01.10.1998 | Spiritualita | Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ | Čítanosť(5668)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Východné mníšstvo

Východné mníšstvo

Pri jednej z nedávnych prechádzok Rímom som aj s priateľom zablúdil na jeden z rímskych vŕškov – Monte Celio – do Chrámu sv. Gregora. Na naše prekvapenie sme v predsieni chrámu uzreli aj smerovku s nápisom Byzantská kaplnka. Skutočne, jedna z bočných kaplniek, úplne oddelená od chrámu, s vlastným vchodom, je úplne pretvorená podľa východného byzantského obradu. Pri všetkej jednoduchosti a skromnosti ju zdobí vkusný ikonostas, v strede pred solejou je tetrapod, cárske dvere sú zatiahnuté záclonou. Naše prekvapenie ešte vzrástlo, keď do kaplnky vstúpili štyria mladí muži, vo východných rjasách a kamilavkách. Jeden z nich s dlhou hnedastou bradou vošiel do svätyne a o chvíľu začala liturgia večierne. Pohotovo nám podali brožúrku s talianskym textom a príslušnými notami, takže sme sa mohli pripojiť k modlitbe. Po skončení večierne sme sa zastavili na pár slov a tak sme sa dozvedeli, že títo muži sú mladí rumunskí gréckokatolíci, ktorí sa rozhodli zasvätiť mníšskemu stavu v jeho tradičnej východnej forme, venujúc sa predovšetkým modlitbe a štúdiu. Nateraz si ešte dopĺňajú teologickú formáciu na niektorých rímskych univerzitách, ich predstavený je rodákom z Maramorošskej oblasti, ktorá kedysi bola súčasťou mukačevskej eparchie, študuje na Pápežskom východnom inštitúte liturgiu. Pred niekoľkými týždňami zložil večné sľuby a jeho traja spoločníci prijali tzv. rjasoforát.

Východné mníšstvo, ktoré – ako to pripomínal už Pius XII. – „je počiatkom  ostatných foriem kresťanského mníšstva“ a ktorého „bohatstvo duchovných tradícií“ bolo vyzdvihnuté II. vatikánskym koncilom (Unitatis redintegratio II, 15d), nepozná západné delenie na rôzne rády, kongregácie a inštitúty, ale v rámci toho istého kláštora sa hľadá cesta na realizáciu osobného božieho plánu, berúc do úvahy vrodené danosti, duchovnú náklonnosť i fyzické možnosti každého jednotlivca. Stupne mníšskeho života odvodzujú svoje názvy od jednotlivých vonkajších znakov oblečenia, ktoré sa s nimi spájajú. Takto nasleduje rjasoforát (rason . mníšske rúcho, forein – nosiť), teda obdobie nižších sľubov, ktoré už ale majú charakter večných sľubov. Po vyšších sľuboch sa prechádza do druhého stupňa tzv. mikroschemy (mikro – malý, schéma – grécky plášť). Osoby, ktoré strávili mnohé roky v príkladnom rehoľnom živote, ktoré sa vyznačujú svojou horlivosťou zasvätenou Bohu v modlitbe a skutkoch kajúcnosti, môžu zavŕšiť svoj postup v rehoľnom živote prijatím vonkajšieho znaku tzv. megaloschemy (megalos – veľký, schema – grécky plášť).

O mníšskom živote sa na mnohých miestach vyjadruje apoštolský list Svätého Otca Jána Pavla II. – Orientale Lumen. Uveďme si tu aspoň niektoré myšlienky.

Keď Boh niekoho volá takým totálnym spôsobom ako v mníšskom živote, vtedy môže človek dosiahnuť ten  najvyšší stupeň, ktorý sú ochotné vyjadriť citlivosť, kultúra a duchovnosť. Toto platí o to viac vo východných cirkvách, pre ktoré mníšstvo predstavuje ich bytostnú skúsenosť a v ktorých aj dnes rozkvitá, len čo sa skončí prenasledovanie a srdcia sa môžu slobodne pozdvihnúť k nebu. Kláštor je prorockým miestom, v ktorom  sa stvorenie stáva Božou oslavou a kde sa konkrétne žitý príklad lásky k blížnemu stáva ideálom ľudského spolunažívania, kde ľudská bytosť hľadá Boha bez bariér a prekážok, miestom, ktoré sa takto stáva oporou pre všetkých, nosí ich v srdci a pomáha im hľadať Boha ... Obraciam teda svoj zrak na mníšstvo, aby som identifikoval tie hodnoty, ktoré dnes pokladám za mimoriadne dôležité na vyjadrenie prínosu kresťanského Východu k putovaniu Kristovej Cirkvi k Božiemu kráľovstvu... Východiskovým bodom pre mnícha je Božie slovo, Slovo, ktoré volá, pozýva, každého osobne zaväzuje, ako to bolo u apoštolov. Keď je človek zasiahnutý Slovom, rodí sa poslušnosť, teda načúvanie, ktoré mení život. Mních sa každý deň živí Chlebom Slova. Bez neho by bol ako mŕtvy a nemal by už čo komunikovať bratom, pretože toto Slovo je Kristus a mních je povolaný pripodobniť sa mu.

Aj vtedy, keď so svojimi spolubratmi spieva modlitbu, ktorá posväcuje čas, pokračuje v asimilácii Slova...

Pohľad na mnícha sa upiera na Krista, Bohočloveka, a v znetvorenej tvári Muža bolesti už vníma aj prorocké zvestovanie premenenej tváre Vzkrieseného. Kontemplatívnemu zraku sa Kristus zjavuje tak ako jeruzalemským ženám, ktoré vystúpili na Golgotu, aby kontemplovali jej tajomné divadlo. Pohľad mnícha, formovaný v tejto škole, je naučený kontemplovať Krista aj v skrytých záhyboch stvorenia a v histórii ľudí chápanej v jej postupnom stotožňovaní sa s totálnym – celým Kristom.

Pohľad, ktorý sa postupne stáva kristofikovaným, sa tak učí odtŕhať od vonkajškovosti, od vírenia zmyslov, od všetkého toho, čo človeku prekáža, aby sa ľahko a ochotne dal uchvátiť Duchom...

Práve v postupnom odtrhnutí sa od toho, čo mu vo svete prekáža vo vytvorení spoločenstva so svojím Pánom, spoznáva mních svet ako miesto, v ktorom sa odráža krása Stvoriteľa láska Vykupiteľa. Mních vo svojej modlitbe vyslovuje epiklézu Ducha nad svetom a je si istý, že bude vypočutý, pretože táto jeho modlitba má účasť na samotnej Kristovej modlitbe. A tak v sebe cíti zrod hlbokej lásky voči ľudstvu, tej lásky, ktorú na Východe modlitba často oslavuje ako atribút Boha, priateľa človeka (čelovikoľubca), ktorý neváhal obetovať svojho Syna, aby zachránil svet. V tomto jeho postoji je niekedy mníchovi dané, aby kontemploval svet už premenený zbožšťujúcim činom mŕtveho a vzkrieseného Krista. Mních je vždy bytostne človekom spoločenstva, nech mu už Duch vyhradí akúkoľvek modalitu.“

Toto stretnutie s mladými rumunskými gréckokatolíkmi, ktorí vzali vážne Božie volanie k zasvätenému životu a ktorí našli aj odvahu k znovuodkrývaniu hodnôt tradičného východného mníšstva, nás môže priviesť k myšlienkam aj na našu gréckokatolícku cirkev. Pri je zrode stáli mnísi – sv. Cyril a Metod. Ich prví učeníci ich nasledovali v rehoľnom zasvätení. Kláštory boli miestom, kde aj po rozpade Veľkej Moravy pretrvával východný obrad. Pri obnove cirkevnej jednoty formou Užhorodskej únie zohrali kľúčovú úlohu mnísi Partén Petrovič a Gabriel Kosovický. Všetci mukačevskí biskupi až do poslednej štvrtiny 18. storočia boli mníchmi. Spomedzi našich mníchov vychádzali prví historici, ako bol Joannik Bazilovič, či osvetoví činitelia ako Anatolij Kralický. Aká škoda, že u nás mníšsky spôsob života zanikol. Súčasné východné rehole, baziliáni, či redemptoristi, svoju štruktúru uspôsobili podľa vzoru apoštolsky činných reholí. Avšak kontemplatívne mníšstvo bolo vždy životodárnou lymfou duchovného života miestnej cirkvi. Prosme teda Pána a Darcu života, aby aj v našej eparchii vzbudil povolania pre tento osobitný druh zasväteného života, ktorého obnovenie by bolo zaiste hlbokým duchovným prínosom pre celú našu Cirkev.

Zdroj: Slovo 19/1998
Autor: Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ - všetky články od tohto autora (14)

všetky súvisiace odkazy (7) »

Mníchovo videnie
20.02.2007 | Spiritualita | | Čítanosť(3452)
Mníchovo videnie
Rád sv. Bazila Veľkého (OSBM)
15.01.2006 | Publicistika | Slovo 02/2006 | Čítanosť(4440)
Rád sv. Bazila Veľkého (OSBM)
SLOVÁ Z NOVÉHO KLÁŠTORA
01.04.2003 | Rozhovory | Slovo 04/2003 | Čítanosť(5079)
SLOVÁ Z NOVÉHO KLÁŠTORA

všetky súvisiace články (8) »

všetky súvisiace správy (12) »

všetky súvisiace životopisy svätcov (1) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε