www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=92
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 11. december 2019     Meniny oslavuje: Hilda

Zoεpédia - náhodný výber: Felón, Krstiteľnica, Minea.     pohľadnice

08.01.2003 | História | Mgr. Stanislav Gábor | Čítanosť(8183)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Z dejín Mukačevskej eparchie

Z dejín Mukačevskej eparchie

 Aj keď sa Mukačevská eparchia nachádza na Ukrajine, historicky má veľa spoločného aj so Slovenskom.  Misijnú Spoločnosť  kňazov a bratov (Congregatio Missionis – skr. C.M.)  ľudovo nazývaných lazaristi, založil francúzsky katolícky kňaz sv. Vincent de Paul r. 1625 v Paríži. Svoje poslanie ohlasovať Evanjelium najchudobnejším spája rehoľa s charitatívnou činnosťou.

  Počiatky cirkevného života na území dnešnej Mukačevskej eparchie východného obradu siahajú do 2. polovice 9. storočia  a súvisia s apoštolskou prácou sv. Cyrila a Metoda, ako aj ich žiakov. Podľa historikov bolo 11. a 12. storočie obdobím úplnej christianizácie Zakarpatia. Od začiatku sa centrom miestneho duchovného života stáva Sväto-Mikulášsky baziliánsky monastier na Černečej hore pri Mukačeve.  Mnísi sa tu pravdepodobne usídlili ešte za maďarského kráľa Andreja I. ( + 1061), ktorý sa oženil s Anastáziou, dcérou Kyjevského kniežaťa Jaroslava Múdreho. S kňažnou prišli aj kyjevskí  kňazi - misionári, usadili sa na Černečej hore a šírili kresťanskú vieru. To bo začiatok Mukačevskej eparchie. Mukačevská gréckokatolícka eparchia  sa rozprestiera na teritóriu, ktoré v svojej histórii bolo označované za Karpatskú Ukrajinu, Podkarpatskú Rus -  dnes Zakarpatsko, Zakarpatská oblasť Ukrajiny. Od nepamäti sa  Mukačevská eparchia označovala latinsky za ruthénsku, (slovensky Rusínsku), tvorila a dodnes oficiálne tvorí Rusínsku gréckokatolícku cirkev.  Hoci latinský cirkevný termín, “Ruthen”, slovensky “Rusín” bol užívaný v minulosti  v širšom zmysle zahrňujúc Ukrajincov, Bielorusov a aj Slovákov, v súčasnosti ho cirkevná terminológia používa v užšom zmysle na označenie  špecifickej gréckokatolíckej cirkvi. V etnickom zmysle sa Ruthéni označujú za Rusínov; sú tesne spojení s Ukrajincami a hovoria jazykom blízkym, nie však identickým s ukrajinčinou. Tradičné rusínske osídlenie sa rozprestieralo od Zakarpatska, cez severovýchod Slovenska až k Lemkovskému regiónu juhovýchodného Poľska.

  Hoci prvé písomné zmienky o mukačevskom biskupovi sú z 15. storočia,  medzi ľuďmi sa zachovala stará tradícia, že počiatky eparchie treba hľadať ešte v predtatárskych časoch (do r. 1242).  V dokumente z roku 1491,  maďarský kráľ Vladislav II. prikazuje “farárom pri Chráme sv. Mikuláša Vyznavača v Mukačeve”, aby si  “podľa starej tradície”  za svojho biskupa zvolili Ivana.

  Po rozkole západnej a východnej cirkvi r. 1054 Zakarpatsko, sformované cirkevne v Mukačevskej eparchii  spolu s Kyjevskou metropoliou ešte na dlhší čas ostalo zjednotené a za svoju hlavu uznávali rímskeho veľkňaza. Začiatkom 14. storočia po vymretí rodu Arpádovcov (r.1301) nastala v Uhorsku silná latinizácia a veriaci na Zakarpatsku boli zbavení svojho biskupa. V tejto situácii duchovenstvo eparchie uznalo jurisdikciu ukrajinského biskupa v Peremyšli a týmto sa vlastne podriadilo cirkevnej moci Cariharadského patriarchu. Odvtedy Zakarpatsko prešlo do lona nezjednotenej pravoslávnej cirkvi. V polovici 15. storočia Kyjevský metropolita Izydor (1463) vracajúc sa z Florentského koncilu ako “pápežský  legát” cez Zakarpatie, snažil sa nanovo spojiť Mukačevskú eparchiu s Rímskou stolicou a r. 1443 v Mukačeve ustanovil protopresbytera Luku za apoštolského exarchu. Bohužiaľ sa vtedy Florentská únia  na Ukrajine neudomácnila a snahy metropolitu Izydora nepriniesli úspech. Hoci Mukačevská eparchia nikdy nebola (a ani dodnes nie je) kanonicky podriadená Kyjevskému metropolitovi a vplyv Kyjeva  bol počas storočí veľký, Mukačevská eparchia žila svojím vlastným “autonómnym” životom. Keď bola podpísaná Brest-Litovká únia r. 1596, Mukačevská eparchia bola vtiahnutá  protestantskými zemepánmi do sféry Sedmohradska a tým aj pod vplyv Moldavského pravoslávneho metropolitu (ten uznával jurisdikciu Carihradského patriarchu).

  Po víťazstve  Turkov pri Moháči (1526) sa dostali v Sedmohradsku  k moci maďarské protestantské kniežatá, ktoré neustále viedli povstania proti Habsburgovcom, dúfajúc že získajú uhorskú korunu. Úpadok náboženského života, nebezpečenstvo protestantizmu a nedostatky  cirkevného vedenia vytvorili vhodnú bázu pre úniu  - znovuzjednotenie s katolíckou cirkvou. Prvé konkrétne kroky v tomto smere urobil biskup Vasilij Tarasovič (1634 – 1651), no úniu sa mu zrealizovať nepodarilo. Katolícke misijné aktivity viedli k tomu, že  24. apríla 1646 zložilo 63 kňazov  do rúk  rímskokatolíckeho jágerského biskupa Jurija Jakušiča, katolícke vyznanie viery a tým sa zjednotili s Katolíckou cirkvou. Táto udalosť, známa ako Užhorodská únia, sa odohrala v zámockej kaplnke rodiny Drugetovcov v Užhorode. Prvým zjednoteným biskupom bol Partenij Petrovič, ktorého za mukačevského biskupa potvrdil 8. mája 1655 pápež Alexander VII. Viac ako jedno storočie bol mukačevský biskup iba obradovým vikárom latinského biskupa Jágru (dnes Eger v Maďarsku). Biskupovi Michalovi Oľšavskému (1743 – 1767) sa podarilo dosiahnuť nezávislosť mukačevskej eparchie od jágerských biskupov. 19. septembra r. 1771 pápež Klement XIV. kanonicky  erigoval samostatnú  a plnoprávnu Mukačevskú eparchiu. Koncom 18. storočia sa Mukačevská eparchia na severovýchode Uhorska rozprestierala na území 13 žúp a mala viac ako 800 farností. Podľa východnej tradície bol za biskupa volený mních (bazilián), ktorý sídlil v monastieri na Černečej hore. Od čias biskupa Bačinského, ktorý sa ako prvý  ne-rehoľník  stal mukačevským biskupom, roku  1773 došlo k reorganizácii eparchie. V roku 1777 bola pri katedre zriadená kapitula kanonikov a v roku 1778  bol otvorený kňazský seminár. Roku 1780 sa sídlo eparchie presťahovalo do Užhorodu, ale tradičný názov eparchie ostal.

  Začiatkom 19. storočia  došlo v rozľahlej mukačevskej eparchii k  niekoľkým územným deleniam. Roku 1818  pápež Pius VII z nej vydelil 193 farností tzv. Košického vikariátu a vytvoril samostatnú Prešovskú eparchiu. Ten istý pápež 3. augusta 1823 pripojil 72 rumunských farností Sukmarského vikariátu k rumunskej Varadínskej  (rumunsky Oradea-Mare) eparchii. Nasledujúce rozdelenie sa odohralo v roku 1853, keď pápež Pius IX oddelil zvyšných 94 rumunských farností Maramoroškého  vikariátu a určil ich do novovytvoreného rumunského biskupstva Gherla. Nakoniec roku 1912 pápež Pius X.  erigoval maďarskú Hajdudorožskú eparchiu, a včlenil do nej 68 farností mukačevskej eparchie a 8 farností z Prešovskej eparchie.

  Zakarpatsko bolo súčasťou prvej Československej republiky ako Podkarpatská Rus. V čase Slovenského štátu bolo okupované Horthyovským Maďarskom. Od roku 1945 bolo Zarpatsko pripojené k Sovietskej Ukrajine. Po druhej svetovej vojne sa ocitlo na území východného Slovenska 80 farností mukačevskej eparchie (oblať Zemplína), z ktorých vznikla samostatná apoštolská administratúra - dnes tvorí Košický apoštolský exarchát (apoštolský exarchát – obdoba apoštolskej administratúry v latinskom obrade).

  Roku 1946 bol zatvorený kňazský seminár a roku 1949 po násilnej likvidácii Užhorodskej únie bola Mukačevská eparchia Sovietmi násilne pripojená k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Bl. biskup Teodor Romža bol po neúspešne zinscenovanej autonehode v nemocnici otrávený rukou agentky tajnej polície, 1. nov. 1947. Sv. Otec Ján Pavol II ho 27. júna 2001v Ľvove vyhlásil za blahoslaveného. Po rokoch podzemnej cirkvi Sv. Stolica 16. júna 1991 potvrdila v úrade mukačevského biskupa Ivana Semediho a dvoch pomocných biskupov. Roku 1995 bol znovu otvorený bohoslovecký seminár v Užhorode.   Na Ukrajine je 5-milonová Ukrajinská gréckokatolícka cirkev (UGKC); tvorí jednu cirkevnú provinciu so štruktúrou arcibiskupstva väčšieho (prebieha proces konštituovania Patriarchálnej cirkvi). Na jej čele stojí Ľubomyr kardinál Huzar. Mukačevská eparchia hoci je najstaršou  gréckokatolíckou eparchiou na Ukrajine, pridržiava sa vlastnej vyhranenej  tradície;  netvorí oficiálne súčasť UGKC, ale je podriadená priamo sv. Stolici.

Zdroj: TK KBS
Autor: Mgr. Stanislav Gábor - všetky články od tohto autora (6)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε