www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?citaren&id=960
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. november 2018     Meniny oslavuje: Irma

Zoεpédia - náhodný výber: Alexandrijská škola, Kajúci kánon sv. And..., Krst.     pohľadnice

15.10.2018 | História | drh | Čítanosť(160)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Môžu byť ženy kňazmi?

Môžu byť ženy kňazmi?
Je nepopierateľnou skutočnosťou, že Božský Spasiteľ vyhlásil rovnosť ľudí pred Bohom. U Boha nieto „prijímania osôb”. Svätý Pavol preto napísal: „Vierou v Ježiša Krista všetci ste synmi Božími. Všetci, ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. A niet už medzi Vami ani Žida ani Gréka, ani otroka ani slobodného, ANI MUŽA ANI ŽENY, lebo všetci ste jedno v Kristu Ježišovi." (Gal 3, 26-28).
 
Na druhej strane zdá sa, že táto rovnoprávnosť všetkých v Cirkvi Kristovej je ťažko negovaná faktom, že v Cirkvi katolíckej sa polovici ľudstva, ženám, upiera účasť na aktívnom kňazstve Kristovom, na učiteľskom, pastierskom a kňazskom poslaní. Je to tak v skutočnosti, de facto, je to tak i podľa cirkevného práva, de iure. Žena nemôže slúžiť Službu Božiu, nemôže sviatostné rozhrešovať. . . Nie je tu podstatne porušovaná základná rovnoprávnosť i ženy pred Bohom? Je to tak správne aj podľa Božieho práva, de iure divino? Je to tak nutné?
 
Táto otázka sa natískala do úvah najmä za Druhého vatikánskeho snemu, keď bolo vyzdvihnuté všeobecné kňazstvo veriacich, proklamované kniežaťom apoštolov sv. Petrom v prvom liste: „Aj vy, ako živé kamene, budujte sa v duchovný dom, vo sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete, ľúbezné Bohu v Ježišovi Kristovi!” (2, 5).
 
Veľký teológ Yves Congar vyjasnil všeobecné kňazstvo veriacich, osobné, v pomere k jedinému Veľkňazovi, ktoré je rovnako spoločné všetkým, mužom i ženám, a rozlíšil ho od kňazstva spoločenského a sociálneho, vyhradeného povolaným mužom. (Viď: Le Concile au jou de jour. Troisième session. Paris, Cerf 1965, Dodatok).
 
„Každému z nás dostalo sa milosti PODĽA MIERY, AKOU NÁS OBDAROVAL KRISTUS. . . On ustanovil jedných za apoštolov, druhých za prorokov, iných za evanjelistov, niektorých za pastierov a učiteľov, aby náležíte pripravovali svätých na dielo služby, totiž na budovanie tela Kristovho .. (Ef 4, 7-12).
 
V poslednej dobe sa píše i v cirkevnej tlači, že Svätý Otec mieni v blízkej budúcnosti vyhlásiť svätú Katarínu zo Sieny a svätú Teréziu z Avily za „Cirkevných učiteľov". Hovorilo sa a písalo aj o ženských klerikoch v staroveku a stredoveku.
 
Ale aj podľa sv. Písma (1 Kor 14, 3 4 . . . ; 1 Tím 2, 11 ...) ako aj podľa stálej praxe Cirkvi hierarchické právomoci sa udeľovali len mužom; rozhrešovali a Službu Božiu — omšu slúžili len muži. Že len muži sú schopní prijať sviatosť kňazského svätenia, zakladá sa NA POZITÍVNOM PRÁVE BOŽSKOM (de iure divino positivo). Kristus Pán povolal len mužov k apoštolátu. (Ludwig OTT, Grundniss der Dogmatik, 7. vyd. 1965, str. 548). Prečo tak Syn Boží urobil? — Nie je vecou nás ľudí to ospravedlňovať, nakoľko to urobil ten, ktorý ako Pán neba a zeme, rozdáva svoje dary, „ako chce" (Por. 1 Kor 12, 11; Rím 12, 3; Ef 4, 7). Iste mal svoje najlepšie dôvody — a my ich môžeme tušiť.
 
Jednako radi by sme aj v tej veci nahliadli hlbšie. Krásne vysvetlenie podáva v monotématickom čísle 1/1970, venovanom „Ženám vo svete", časopis MISSI (str. 20 — 21): Jediný spôsob, ako si vec trochu vyjasniť, je poukázať na súvzťažnosť dvojakej prítomnosti Kristovej: vo Vtelení a v Eucharistii.
 
Boh chcel, aby sa Večné Slovo vtelilo v lone ženy bez mužskej účasti. Je to nenormálne podľa plánu ľudských realít. Ježiš má matku, ale nemá otca. To je nerovnosť. Má proti tomu protestovať nejaké „maskulinistické" hnutie?
 
Aby sa Boh vteľil, vyžadoval súhlas, Áno ženy. Nič nevyžadoval od muža. Vtelenie sa uskutočnilo so súhlasom jedine ženy, Najsvätejšej Panny Márie. Tak isto Boh chcel, aby eucharistický Kristus bol zverený jedine kňazstvu mužov. Boh si žiada súhlas, premeňovacie Áno muža; nič tu nežiacia od ženy.
 
Tak ako nemôžeme plne vysvetliť, prečo sa Vtelenie uskutočnilo s ženou, ale bez muža, tak isto nemôžeme vysvetliť, prečo eucharistický Kristus prichádza činnosťou mužov, bez žien. Vtelenie skrze Materstvo Máriino, Eucharistia skrze kňazstvo mužov — apoštolov. Dvojaký čin Boží, ktorý dáva mužovi a žene ich diel! Boh nepodal vysvetlenie o týchto dvoch bodoch. On konal. Božie gestá sú mocnejšie ako slová. Teológovia a teolóžky majú uvažovať, aby z toho vyvodili závery, varujúc sa jednako, aby neuplatňovali feminizmus alebo maskulinizmus tam, kde jedni i druhé skončia „ako anjeli v nebi". Ale zatiaľ sú na tom lepšie ženy, lebo bez Márie by nebolo ani Krista ani mužského kňazstva.
 
Ale niekto povie: Kristus Pán neustanovil ženy za kňazov z ohľadu na sociologické prostredie vtedajších čias! Aký výsmech! Ci bolo vtedy nejaké sociologické prostredie, aké dovoľuje, aby sa Boh narodil z panny? Či panenské zrodenie Kristovo nekládlo otázku oveľa ťažšiu ako kňazstvo, ktoré by Kristus bol udelil ženám, ak by bol chcel — počínajúc svojou matkou a ženami, ktoré ho nasledovali, alebo u ktorých býval, ako u Marty a Márie?
 
Pre konkrétne veci života, ba aj pre závažné otázky sociálne, ako bolo otroctvo, a pre otázky politické, ako bola rímska okupácia v Izraeli, Kristus prijímal sociálne prostredie okolo seba — a nič viac. Ale v otázkach, týkajúcich sa Boha a jeho Posolstva Kristus nikdy neváhal postaviť sa proti „sociologickému prostrediu", ak bolo treba, aj za cenu nebezpečenstva života. Tak sa to stalo práve, keď išlo o sviatosť Eucharistie. Zástup Židov, neschopných pochopiť jeho eucharistické zámery („Kto je moje Telo a pije moju Krv...") bol pobúrený až tak, že Krista obviňoval z bláznovstva. Ak by sa bol Kristus rozhodol udeliť sviatosť kňazstva ženám ako mužom, nebol by zaváhal pred nijakým prostredím!
 
Aj pri odpovedi na otázku, či môžu byť ženy kňazmi, treba dbať na zásadu, ktorú zdôraznil veľký pápež Leo XIII, v encyk^ke o jednote Cirkvi (Satis cognitum, 29. júna 1896): „Preto treba obrátiť celú úvahu na to, čo sa naozaj stalo, a skúmať nie, akým spôsobom by Cirkev jednou byť mohla, ale ako ju jednou chcel mať ten, ktorý ju založil.” (Denzinger, 3302. resp. 1954).
Dr. Ján Mastiliak

Prosme o múdrosť
19.02.2011 | Duchovné články | Čítanosť(2250)
Prosme o múdrosť
Bdejme nad komunikáciou
03.01.2011 | Duchovné články | Čítanosť(2285)
Bdejme nad komunikáciou
Pane, k mojim ústam postav stráž
03.01.2011 | Duchovné články | Čítanosť(2656)
Pane, k mojim ústam postav stráž

všetky súvisiace články (17) »

všetky súvisiace články (4) »

SLOVO v rokoch 2002 a 2003
27.05.2002 | Čítanosť(3501)
SLOVO v rokoch 2002 a 2003

všetky súvisiace správy (1) »

všetky súvisiace fotogalérie (3) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε