www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?forum&show=comments&id=75
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Diskusné fórum

Dnes je: 27. február 2017     Meniny oslavuje: Alexander

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - Boh je múdry, Svätyňa, Biskup.     pohľadnice

Diskusné fórum (téma)

Miestnosť: Rôzne - Ak neviete, kam máte zaradiť svoj príspevok, tak Vám je k dispozícii táto miestnosť.
22.12.2009 - 11:19 | Čítanosť(49507)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(94)

Meno:?
E-mail:
WWW:
Predmet:?
Text:?

<b>text</b> - text
<i>text</i> - text
<u>text</u> - text
Kontrolný kód:?
    
Položky vyznačené tučným písmom sú povinné !
 
28.12.2009 - 17:48 | martina |
Ruženec vo východnom obrade [Reagovať]
Sv. ruzenec je nádherná modlidba plná úryvkov zo Sv. písma. Bolo by to veľké ochudobnenie ľudí východného obradu keby sa nemodlili sv. ruženec. Veď kazdý svätec bol spojený s Pannou Máriou.
Veľmi ma však trápi, keď sa ľudia zatriedzujú do kategórií východní a západní. Ani nevedia ako sa ochudobňujú. Je to ako držať dietu ( jednostranný príjem potravín ).
Čo poviete na toto? Podarilo sa mi vytvoriť stretko na vysokoškolskom internate, skupinu chlapcov a dievčat, ktorí trávili oveľa viacej času v krčme ako pri modlidbe k cerkvi. Jeden nemenovaný kňaz sa nám smial, keď zistil, že kym on pride modlime sa sv. ruženec. Že vraj to nie je východne. Radšej zahodiť kvôli tomu modlidbu alebo pomáhať týmto ľuďom dostať sa k Bohu?
Potom by sa asi Panna Mária riadne zmýlila na Hore Zvir v Litmanovej, keď chcela od ľudi, aby sa modlili sv. ruženec.
 
25.07.2013 - 10:56 | Jozef |
Re: Ruženec vo východnom obrade [Reagovať]
A jeden z tých chlapcov, ktorého oslovila vtedy spoločná modlitba nejaký čas nato zomrel, kvôli alkoholu. Poobede ešte idylka v alkoholickom delíriu a nato smrť.

Sv. Pavol hovorí:
1Sol 5,12 Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo pracujú medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás.
13 Majte ich vo veľkej láske pre ich dielo! Žite jeden s druhým v pokoji! 14 Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! 15 Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! 16 Ustavične sa radujte! 17 Bez prestania sa modlite, 18 pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! 19 Ducha neuhášajte, 20 proroctvami nepohŕdajte! 21 Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! 22 Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe! 23 Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. 24 Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí.
 
29.12.2009 - 06:33 | Milan
Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Veľmi pekne si to vyjadrila Martina. Tak ako modlitba Otče náš, nás spája bez rozdeielu, tak aj modlitba sv. ruženca by nás tak mala spájať. V ruženci môžeme rozjímať nad celým životom Ježiša a všetkého čo je s ním spojené, teda aj nad sebou samým. Silu spoločnej modlitby cítiť na všetkých pútnických miestach, tam sa schádzajú ľudia ktorí hľadajú spoločenstvo s Bohom bez rozdielu východ -západ. A veľmi Ti Martina fandím čo sa týka práce s mládežou, dal by Boh aby takých zapálených ľudí bolo čo najviac v tomto pomýlenom svete. Nech Ťa chráni a požehnáva Boh Otec, Syn i Duch sv.
 
29.12.2009 - 15:05 | andreios |
Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Prečo len modlitba ruženca? Prečo akatist nie? Ten by nás nemal spájať? Prečo ho teda rímskokatolíci nemajú vo svojej JKS?
 
30.12.2009 - 11:25 | Ivan
Re: Re: Re: Hľadate jednotu ? Skutočne? [Reagovať]
Vážený pán andreios ,prečítal som si všetky Vaše reakcie v tomto fóre, a mám za to, že Vy ako osoba ste študovaný človek, ale musíte sa učiť ešte veľa od veľkých osobností ekumenického života. Čo tak zobrať si za príklad sv. otca Jána Pavla II. V jeho príhovoroch som nikde nenašiel robiť rozdiely. Za to Vy stále máte rád osobné zámena MY, VY, ONI. Vo Vaších vyjadreniach je cítiť toľko pýchy, ale nič čo máte nemáte sám od seba, ale všetko máte dané z hora. Je to myslené úprimne a nič v zlom.
 
30.12.2009 - 22:24 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Hľadate jednotu ? Skutočne? [Reagovať]
Aké ľahké je moralizovať. Ale aké ťažké napísať niečo k veci. Skúste odpovedať na otázku, prečo nie je akatist v JKS - bez použitia "MY, VY, ONI". ;-)
 
31.12.2009 - 15:29 | Milan
Re: Re: Re: Re: Re: Hľadate jednotu ? Skutočne? [Reagovať]
\"Hľadajte teda najprv božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše\"(Mt.6,33) Téma tohto fôra je sv. ruženec a nie akatist. Myslím si, že všetko čo je na väčšiu česť a slávu božiu nemôže byť na škodu, tak vo východnom či západnom obrade. Každý obrad má
svoje modlitby či pobožnosti a nebolo by vhodené niekomu niečo vnucovať. Skúsme tento posledný deň vo večernej modlitbe poručiť Bohu tento malý spor, veď všetci sme jeho deti, dedičia a Ježiš zomrel za všetkých bez rozdielu.
"Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem Vás. Ostaňte
v mojej láske" (Jn 15,9). Skúsme sa viac milovať a tolerovať. Prajem nám všetkým do nového roku veľa Božieho pokoja, milostí a porozumenia.
 
30.06.2012 - 13:38 | ema
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Hľadate jednotu ? Skutočn [Reagovať]
Aj vo Vasich prispevkoch citim zavan pychy.
 
01.01.2010 - 22:29 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Hľadate jednotu ? Skutočne? [Reagovať]
Na Litmanovej sa pravidelne modli Akatist. Na Turzovke vydali knizku s Akatistami. Dokonca bolo vydane CD- Turzovsky Akatist. Kto ma zaujem, tak sa k nemu dostane.

V JKS nie je, ale oni maju asi ten isty problem, ako my. Aby bola modlitebna knizka, co najtensia a vosla sa babkam do kabelky.
 
10.02.2010 - 18:15 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Hľadate jednotu ? Skutočne? [Reagovať]
Andrej, len mi nehovor, ze o tom nevies, ze Chrizostomos vydal CD v Zdruzeni Ziva voda Turzovky. Ja som na toto nahodou natrafil, uz davnejsie som to zhanal. To Ta co uspokoji? Ked arcibiskup Zvolensky bude predspevovat Akatist v Dome sv.Martina?

V JKS nemas ani rimokatolicke modlitby, ktore by som tam ocakaval...

http://www.magnificat.sk/nd/pdf/zdrturz.pdf
 
09.05.2010 - 17:18 | ioannes |
Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
katolíci síce vo svojom JKS akatist ku presvätej Bohorodičke nemajú,no nedávno som si kúpil Nábožné výlevy od Radlinského(je to taký divný názov,no úžasne obsažná knižka!) a div sa svete ,tam akatist je!
A ak si prijal nejaké dobro od Západu,nepohoršuj sa ak Západ nereagoval ihne´d recipročne.Dobro ostane dobrom!
Mimochodom,asi by si sa čudoval,koľko ľudí na v latinskej Cirkvi praktizuje Ježišovu modlitbu.A nesťažujú si,že je to Východná modlitba!Je dobrom a na dobro sa nefrfle.
 
09.05.2010 - 20:04 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Ja by som len dodal, ze keby mali rimokatolici taky postoj, ako niektori "greckokatolici" ;-papierovi. Tak by aj Ruzenec k Boziemu Milosrdenstvu odmietali, ze to je vychodna modlitba.
 
09.05.2010 - 21:24 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Nepochopil si. Ja sa ničoho do rímskokatolíkov nedožadujem a ani sa nepohoršujem. Ja apelujem na gréckokatolíkov, aby sa zamysleli nad tým, prečo v JKS akatist nie je. A neexistuje nijaký dôvod dožadovať sa, aby tam bol - nie je to totiž modlitba latinského obradu. Tak ako ruženec nie je modlitba byzantského obradu. Len rímskokatolíci s tým (že nemajú akatist) problém nemajú, zatiaľ čo niektorí gréckokatolíci sa silou mocou snažia presvedčiť (sami seba i druhých), že červená je vlastne zelená. :-( Áno, aj mnohí rímskokatolíci sa modlia akatist (či iné modlitby byzantského obradu), ale to neznamená, že tie modlitby sa tým pádom stali modlitbami latinského obradu. A už vôbec nie, že by sa ich museli všetci modliť. (A oni sa to, myslím si, ani nesnažia tvrdiť. Prečo my - v obrátenej situácii - áno?)
 
10.05.2010 - 09:36 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Andrej, ja Ti odpoviem. Preto, lebo niektori greckokatolici sa nezamyslaju nad tym, ci je to vychodne, ci zapadne. Ale ci je to pre nich osozne, ci to u nich vedie k duchovnemu rastu. A druha podstatna vec je to, ze verne pocuvaju hlas ich metropolitu, ktoreho spiritualita by im mala byt prikladom.

Andrej nefilozofuj, dufam, ze sa v sobotu stretneme v Krakove.
 
30.06.2012 - 13:42 | EMA
Re: Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
ZASA NEMATE PRAVDU,ZE KATOLICI NEMAJU AKATIST.KATOLICI- GRECKEHO OBRADU MAJU TENTO KRASNY AKATIS.CHYBU ROBITE,ZE SI NEUVEDOMUJETE,ZE KATOLIKMI SU AJ ONI,KTORI TAKTIEZ PATRIA POD RIM.
 
01.01.2010 - 22:19 | Jozef |
Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Presne tak Milan.

Ja si myslim, ze myslienku, ze Sv. Ruzenec je zapadna modlitba vnukol sam Diabol. A staci zopar puti na marianske putnicke miesta, aby sa clovek o tom presvedcil, ze je to pravda.

Lebo Boh je ten, co spaja a Satan ten, co rozdeluje.
 
02.01.2010 - 08:38 | Pavol
Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
To teda hovoríš aj na Ježiša Krista, lebo on povedal:
Lk 12:51 Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.
 
02.01.2010 - 08:45 | Pavol
Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Teda, rozumel som zle. Rozumel som, že ruženec je od diabla. To bola moja chyba. Ruženec spája tých, čo úprimne veria. Samozrejme, že na druhej strane ruženec tvorí "rozdelenie" od tých, ktorí úprimne neveria, ktorí sú otrokmi svojho liturgického, či rituálneho fanatizmu. Proste nemajú živú vieru, ale urobili si bôžika z toho, či pôjdem do prava, či do ľava okolo oltára.
 
02.01.2010 - 10:34 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Pavol, som rad, ze ste ma spravne pochopili. Vdaka.

Sam som prezil velke obratenie v mojom zivote vdaka modlitbam sv. Ruzenca svojich blizkych.

Ivan, som rad, ze ste spomenuli prave Jana Pavla II. Ved prave on uznal svatost sv. Serafima zo Sarova, ktoreho svatorecili nasi bratia z pravoslavnej cirkvi.

Panna Maria mu povedala, aby sa 15x pomodlil mariansku modlitbu, aby zahnal od svojho obydlia zleho ducha. Dala mu navod, na priklad aj pre vychodnych krestanov.

A kolko je zleho ducha v tejto dobe v nasich mestach a dedinach. A my to casto nevidime.

Na Silvestra som bol v jednom z nasich chramov. Bolo malicko mladych, prevazne babky a dedkovia. Modlili sa veceradlo. Babky, pri modlitbe dvihali aj ruky.

Uvedomil som si, zase sme mi mladi slepi a oklamani duchom tohto sveta. A zase to za nas musia vybojovat Ti stari, ktorych tento svet neuznava, najradsej by ich dal do stareho zeleza, su pre neho pritazou a "zbytocnym vydavkom".

Nebolo to tak aj pred rokom 1989?
 
10.02.2010 - 18:30 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Hľadajtme jednotu [Reagovať]
Tu som sa pomylil, myslel som 150xMariansku modlitbu.

Kym nebol Ruzenec Svetla, aj na zapade sa vlastne modlili 150x Mariansku modlitbu. Ked ratame Radostny, Slavnostny a Bolestny Ruzenec.
 
02.01.2010 - 19:38 | Ivan
Re: Mám radosť chlapi [Reagovať]
Jóóóój chlapci, mám neskutočnú radosť z Vašich reakcií, to je dôkaz,že modlitbu sv. ruženca sa modlia nielen naše babky ale aj chlapi, no fajn, Bože vďaka Ti.
A len tak mimochodom neviem prečo rímo. nemajú akatist som totiž greko. No čo už s tým narobím.
Prajem Vám všetkým takú neskutočnú radosť ako mám z Vás ja teraz, len tak ďalej držme sa.
 
02.01.2010 - 22:34 | Jozef
Re: Re: Mám radosť chlapi [Reagovať]
Ivan, vyssie som spomenul, že Akatist napriklad vydalo zdruzenie Ziva voda Turzovky z Bratislavy-to su asi rimokatolici.

Napr. aj v modlitebniku pre profesionalnych vojakov su modlitby Akatisty.

Aj ja mam radost z Vas. Dufam, ze sa volakedy stretneme v Lutinej, ci Litmanovej. Chystam sa do Litmanovej na prvu nedelu vo februari.

Inak, nielen sv. Serafim ma velmi zaujal ohladom sv. Ruzenca, ale taktiez sv. Charbel z Maronitskej katolickej cirkvi (zomrel v 2.polovici minuleho storocia). V jednom z predchadzajucich cisiel Milujte sa! o nom pisali.

Aj on sa modlil Ruzenec. Bol to velky bojovnik a divotvorec!
 
04.01.2010 - 18:01 | Roberto |
Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Sláva Isusu Christu!

Akatist, či ruženec? Nepochybne sú obe modlitby prenádherné. Myslím si, že dnes mnohé duše dávajú prednosť Ružencu vďaka dvom - trom základným veciam:

1./Akatist je dnes veľmi zanedbaný, mi ho v podstate nepoznáme a jednoducho nemáme k nemu vzťah, ktorý je nevyhnutne potrebný. Vzťah k Ružencu máme, pretože je veľmi rozšírený a známy a myslím, že všetci čo sme tu, skusujeme nezvyčajnú hlbokosť v ružencovom rozjímaní nad životom Krista a Bohorodičky.

2./ Ruženec sa dá modliť v samote, na bycikli, v práci... Z praktického hľadiska je to neporovnateľné s Akatistom, pretože Akatist sa takto jednoducho modliť nedá. Aj keby som sa postavil doma pred ikonu /gr. akatistos - po stojačky/ aj tak by som mal problémy pomodliť sa ho, pretože Akatist je modlitbou spoločenstva. Niečo sa modlí kňaz, niečo ľud.

3./Keď prídem do chrámu pred liturgiou, modlí sa všade Ruženec. Prečo? Lebo takmer nikto z laikov nevie zvládnuť Akatist. Je nesmierne ťažký, a ak si má zachovať svoj obsah a nebojím sa povedať "nebeskú" vznešenosť, dá sa zvládnuť z ťažkosťami so skúseným kňazom a kantorom.

To je môj pohľad... Akatist je súčasťou liturgie, je to vznešený hymnus, ale strašne nepraktický, čo sa týka osobnej modlitby. Tu súhlasím s Andreiosom, že je veľká škoda, že Akatist umiera... Viem ho pochopiť, že sa hnevá, že my grécko-katolíci dopustíme, aby sa Akatist /a nielen on/ aj naďalej vytrácal. Súhlasím s Andreiosom, aby sme si k Akatistu vytvorili vzťah, pretože teraz nevieme, o čo prichádzame. Nesúhlasím však s ním, ak Andreios chce povedať, že Východný obrad sa od Západného nemá čo naučiť.
Ruženec Akatistom nekončí. Prečo by mal? Ak je pravda, že Východný a Západný obrad sa navzájom obohacujú, je možno vhodné premýšlať nad tým, či to isté neplatí aj o Akatiste a Ruženci, ak už hovoríme o týchto dvoch modlitbách. Čo ak nám meditácia nad textami Akatistu pomôže nanovo a ešte z väčším osohom precítiť modlitbu Ruženca, alebo naopak?
Myslím si, že sv. Serafim zo Sarova vedel Akatisty asi aj naspamäť. A vďaka tomuto fóru sa na Akatist bližšie pozriem aj ja.
 
14.01.2010 - 23:10 | Jozef |
Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Robo, kolko prilezitosti denne sa mas moznost modlit Akatist?
 
13.03.2010 - 12:03 | Martin
Re: Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
A čo tak Ježišova modlitba? Veď akatist nie je jedinou modlitbou východnej cirkvi - Andreios ho uviedol iba ako príklad...
 
14.02.2010 - 22:10 | Jozef |
Re: Akatist, abo ruženec?Aj, aj,neustale. [Reagovať]
Dneska som nahodou natrafil na super text v knizocke Akatistu:
"Ked Duch Svaty, jej Zenich, ju najde v niektorej dusi, nahli sa tam a plne do tej duse vstupuje, dava sa jej v hojnosti, tolko, kolko dusa poskytuje miesto svojmu Zenichovi. Jednym zo silnych dovodov, preco Duch Svaty nekona teraz zjavne zazraky v nasich dusiach je, ze v nich nenachadza dostatocne zjednotenie sa so svojou vernou a nerozlucnou Nevestou. Hovorim Nevestou nerozlucnou, lebo od tej chvile, ked sa tato podstatna Laska Otca a Syna zasnubila s Mariou, aby splodila Jezisa Krista - Hlavu vyvolenych a Jezisa Krista vo vyvolenych, nikdy ju nezapudila, pretoze byvala vzdy plodna a verna."

Nie je to nadherne? Vysvetluje to mnohe otazky, aspon pre mna. Duch Svaty vnukol tieto slova knazovi, ktory toto napisal. Prijmime Mariu do nasich srdc.
 
13.03.2010 - 14:26 | andreios |
Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Akatist nie je nutne modlitbou spoločenstva - a už vôbec nie je nutné, aby sa spieval. Môžeš sa doma postaviť pred ikonu a čítať ho (je to dosť bežná prax napr. u Grékov).

A potom, ako dodal Martin, akatist nie je jedinou modlitbou byzantského obradu, ak Ti je zložitý na bicykel či vonku, je tu napr. Ježišova modlitba. Existuje ešte paraklis, modlitby z časoslova (také hodinky sú celkom jednoduché, to sám doma zvládneš v pohode)...
 
13.03.2010 - 14:42 | Jozef |
Re: Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Hej, ja sa Akatist niekedy zvyknem sam modlit. A nie je to zle. Ale v spolocenstve a spievane je to to najlepsie.

Jezis.modlitbu by som nezamienal s Ruzencom, mozno skor s Ruzencom k Boziemu Milosrdenstvu, ktore nam pre celu Cirkev ustanovil papez Jan Pavol II.
 
14.03.2010 - 11:38 | Martin
Re: Re: Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Aký je problém s pravidlom Bohorodičky od sv. Serafima ktoré spomínaš v pôvodnom príspevku?
 
14.03.2010 - 12:25 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Si to precitaj este raz a pochopis.
 
14.03.2010 - 13:07 | Martin
Re: Re: Re: Re: Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Prečítal som si to ešte raz a odpoveď na svoju otázku som nenašiel - aký je teda ten problém?
 
14.03.2010 - 16:17 | Martin |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Problem je, blud zaclenenia Ruzenca medzi zapadné modlitby.
 
14.03.2010 - 16:19 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
Prispevok moj, nie Martina... :)
 
16.03.2010 - 20:58 | Martin
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Akatist, abo ružen [Reagovať]
No, tých Martinov na tomto fóre je už trocha priveľa - okrem mňa som tu zbadal ešte najmenej dvoch :-) Asi si zmením meno pod ktorým prispievam aby sa to tu neplietlo...
 
16.03.2010 - 20:58 | Martin
Re: Akatist, abo ruženec? [Reagovať]
No, tých Martinov na tomto fóre je už trocha priveľa - okrem mňa som tu zbadal ešte najmenej dvoch :-) Asi si zmením meno pod ktorým prispievam aby sa to tu neplietlo...
 
14.03.2010 - 12:35 | Jozef |
Bitka pri Lepante [Reagovať]
Martin, daco pre Teba znalca historie:
Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Lepante

Pod pontifikát dominikána Pia V. (1566-1572), ktorý bol veľkým askétom a mužom modlitby a na pápežskom tróne, spadá udalosť, ktorá mala pre Cirkev a celý Západ rozhodujúci význam. Preto je zobrazená na mnohých stropových freskách mariánskych kostolov námorná bitka pri Lepante.
Politicky roztrieštený Západ bol ohrozovaný Turkami. Vo svojej dobyvačnej politike si chceli bez milosti podmaniť celý kresťanský Západ a získať ho pre moslimskú vieru. Keď sultánova flotila získala viac gréckych ostrovov, plánoval dobyť cez Maltu, Sicíliu a Neapol Stredozemné more.
Pápez Pius V. sa neúnavne snažil zjednotiť rozhnevaných kresťanshých veliteľov, aby sa tak mohli účinne postaviť proti tureckej prevahe. V najväčšej núdzi bola obranná vojna a vedenie hresťanskej flotily zverené vynikajúcemu mladému admirálovi Juanovi z Rakúska. Súcasne vyzval Pius V. všetkých hresťanov, aby sa tak ako an modlili ruženec, aby kresťanské vojská zvíťazili v tejto bezvýchodiskovej situácii s pomocou Panny Márie. Hovorí sa dokonca, že pápež dal vojakom rozdať ružence.
Admirirál Andre Doria mal na palube svojej lode pri sebe aj vzácnu kópiu milostivého obrazu z Guadalupe.
7. októbra 1571 napokon prišlo k svetoznámej bitke. Bojovalo 500 lodí a 170 000 mužov. Očití svedkovia hovoria, že na kresťanských lodiach boli vztýčené kríže a že syn rakúskeho cisára, don Juan si ako prvý kľakol pred krížom a úpenlivo prosil o Božiu pomoc. Vsetci ostatní vojaci nasledovali jeko príklad.
Boli to dojímavé okamiky. V priebehu niekoľkých kodín ťažkého boja bolo potopených 113 tureckých galejí, zajatých 117 lodí a oslobodených 12 OOO kresťanských otrokov, ktorí museli slúžiť Turkom ako veslári. Dovtedy neporaziteľná turecká flotila utrpela zdrvujúcu porážku a Európa bola zachránená pred islamom. Všetci boli presvedčení, že nezvíťazila zbraní, ale Boh zasiahol na príhovor Panny Márie.
Keď prišla o dva týzdne k pápežovi správa o šťastnom výsledku bitky, nebol pápež vôbec prekvapený. On totiž v hodine víťazstva náhle prerušil rozhovor s generálnym pokladníkom, otvoril okno a dojatý radostne oznámil: "Naša kresťanská flotila v tejto hodine zvíťazila nad Turkami. Poďakujme sa Pánovi!"
Tiež nariadil, aby sa od toho dňa každú prvú októbrovú sobotu slávil sviatok "Panny Márie víťazstva". Jeho nástupca pápež Gregor XIII. neskôr tento sviatok premenoval na "Sviatok ruženca".
 
14.03.2010 - 13:14 | Martin
Re: Bitka pri Lepante [Reagovať]
Tvoj príspevok by mal v tebe vzbudiť ďalšiu otázku: Prečo neslávime v prvú októbrovú sobotu sviatok Ruženca keď to nariadil rímsky pápež?
 
14.03.2010 - 16:05 | Jozef |
Re: Re: Bitka pri Lepante [Reagovať]
Preco? Ked to papez dal pre celu Cirkev.
 
14.03.2010 - 16:20 | Jozef |
Re: Re: Bitka pri Lepante [Reagovať]
Martin, nebyt vitazstva pri Lepante, tak uz vzivas Allaha.
 
04.01.2010 - 21:44 | Jozef |
Re: [Reagovať]
Bratia a sestry, ale v podstate mi tu neslo o to, aby ste rozoberali Ruzenec a Akatist. Touto diskusiou mi islo o detail, preco je Ruzenec vykreslovany ako zapadna modlitba, z akeho dovodu? To iba kvoli tej legende o sv. Dominikovi?
Taka legenda mohla byt aj o sv. Serafimovi, lenze, to nie je legenda.
 
05.01.2010 - 19:23 | martina |
Re: Re: [Reagovať]
Ahojte, vsetci, co ste sa pripojili. Ja som reagovala z dvoch dôvodov:
1, nik nereagoval
2, v rodine sa modlime uz od 28. marca sv. ruženec. Myslim, ze je to najjednoduchšia modlidba, ktoru skutočne zvládne každý jeden človek a dokonca aj dieťa.
 
05.01.2010 - 19:27 | martina |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Netreba veľa špekulovať odkiaľ prišla modlidba. Radšej sa modlime! To je jedno či sv. ruženec alebo či akatist. Každý nech sa modli to , čo mu vyhovuje.
 
18.01.2010 - 22:37 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Presne tak draha sestricka. Mili "vychodni". Ak neviete,co sa modlia pravoslavni v Moskve, ci v Toronte. Tak sa pytajte nasich knazov, ktori tam boli v pastoracii. Az potom piste, ze Ruzenec je zapadna modlitba. A nebalamutte hlavy ludom, ze su ovplyvneni zapadom hlavne z 18 a 19. storocia.
 
28.01.2010 - 08:45 | Jozef |
Re: Re: [Reagovať]
Samozrejme, ak niekomu kole oko nazov Ruzenec, tak volajme to Modlitba srdca k Bohorodicke.
 
01.02.2010 - 12:28 | Jozef |
Re: [Reagovať]
Sa ospravedlnujem, omylom som neuviedol cely link. Ten druhy myslim.

Tu je:

http://www.catholica.cz/index.html?id=193
 
09.03.2010 - 21:59 | Jozef |
Ukazka [Reagovať]
Ukazka z vychodnej modlitby Ruzenca a vychodnej ikony Bohorodicky s Ruzencom (Greece and Macedonia). Krasne!!!

http://www.youtube.com/watch?v=e_nsZpez_g8
http://www.youtube.com/watch?v=ADrEUUxniAw
 
10.03.2010 - 00:13 | andreios |
Re: Ukazka [Reagovať]
Ach, jaj, Jozef, človek by sa až smial. :-))). Kde tam vidíš ruženec? :-O Máš fakt preludy. To prvé je Agni Parthene od sv. Nektária a to druhé je jednoducho Bohorodice Ďivo. A votívna retiazka, ktorú má Bohorodička na prvej ikone na ruke (a ďalšiu na pleci), nemá s ružencom nič spoločné.

Jednoducho sa zmier s faktom, že ruženec nie je východná modlitba, ale západná. Pokojne sa ho modli ďalej, ak sa Ti páči a prináša Ti duchovný osoh.
 
10.03.2010 - 18:58 | Jozef |
Re: Re: Ukazka [Reagovať]
Ale ved v tom nie je nijaky rozdiel. Naco sluzi avotivna retiazka, nie na modlitbu? Na paradu?

Andrej, uz som Ti raz hovoril, daj si do guglu Bogorodicnoe pravilo a ak Ti nestaci 25000 odkazov na pravoslavne linky, tak uz je to na zamyslenie. Ale asi ak by si to uznal, tak by si asi musel odovzdat vsetky vedecke ocenenia, a vsetky svetske tituly.

Inak to,co sa Ty tu snazis nabulikat greckokatolikom, ze ich minulost nie je skutocne ich minulost. Ze ruzenec nie je vychodna. To je iba Tvojim typickym a zasadnym znakom nepravej ucty k Panne Marii.

Andrej, ako sa mozem zmierit s lzou, s tym co tuna vnukol diabol?

Tu nejde o to, co my vyhovuje, ale o to, co je Pravda. A co sa nema trhat a krivit.

Ved uz ste Vy vychodni fanatici, ci ako sa to nazyvate aj s knazmi na smiech, len pycha Vam neumoznuje to vidiet. A to je skoda.
 
11.03.2010 - 00:37 | andreios |
Re: Re: Re: Ukazka [Reagovať]
1. Nie avotívna, ale votívna. http://slovnik.dovrecka.sk/slovnik-cudzich-slov/v ot%C3%ADvny A neslúži na modlitbu, stále ostáva na ikone (obraze, soche a pod.)

2. Slovné spojenie Bogorodičnoje pravilo môže označovať všeličo, nemusí to byť ruženec.

3. Daj si do googlu slová "pope" a "porn" - a uvidíš, koľko stránok Ti to vyhodí. Podľa Tvojej logiky by z toho vychádzalo, že ... - ale nie je to tak.

4. Keď, tak odcituj nejaký pravoslávny molitvoslov, kde bude uvedená modlitba ruženca. (Názov, miesto a rok vydania a kto ho cirkevne schválil.) Ešte som taký nevidel.

4. Poznám dosť veľa pravoslávnych a ani jeden z nich sa ruženec nemodlí. Ani som nikdy od nich nepočul, že by "dostali ruženec" od sv. Serafima Sarovského.

5. Lžou je vnucovanie, že nejaká forma (modlitby, zbožnosti a pod.) je univerzálna. To už narobilo veľa zla a bolo jedným z dôsledkov rozdelení Cirkvi. Ani ruženec ako forma modlitby nie je univerzálny, je to modlitba latinského obradu, latinskej spirituality.
 
11.03.2010 - 07:33 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Ukazka [Reagovať]
A podla Teba kolko Cirkvi ustanovil Jezis? Dve? Vychodnu a zapadnu? Ci jednu vseobecnu?

A nielen sv. Serafim. Ale aj sv. Charbel z maronitskej katolickej cirkvi, tiez je ruzenec podla neho.

A dalsi priklad zo Slovenska. Panna Maria v Litmanovej odporucala modlit sa Ruzenec. A nikdy nehovorila, ze Moje drahe deti vychodneho obradu, ci moje drahe deti zapadneho obradu. Ale moje drahe deti!

Diabol deli modlitby na zapadne a vychodne, atd. A Ty si mu to zhltol aj s navijakom... Teraz tisic rokov po zaniku zapadnej a vychodnej rimskej rise mi to pripada maximalne smiesne takto uvazovat.

Sa bojis slova Ruzenec ako ...
 
11.03.2010 - 16:13 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Re: Ukazka [Reagovať]
"To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií." (Ján Pavol II. v Prešove 2. júla 1995) Čiže, podľa Teba, Jozef, Ján Pavol II. nazýva diabla Pánom? Či ako? (Mohol by som tu odcitovať tucty ďalších jeho výrokov z Orientale Lumen a jeho prejavov.) Tak od koho to je? Od Pána či od diabla?

A ak sú pre Teba všelijaké videnia a zjavenia viac ako Biblia a učenie Cirkvi, tak no comment.
 
11.03.2010 - 22:18 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ukazka [Reagovať]
Lenze Andrej, podla Teba je bohatsvo foriem - dve formy. Zapad a Vychod...
 
11.03.2010 - 16:14 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Re: Ukazka [Reagovať]
Svätá katolícka Cirkev, tajomné Telo Kristovo, sa skladá z veriacich, čo sú organicky spojení v Duchu Svätom tou istou vierou, tými istými sviatosťami a tou istou správou a ktorí, zoskupení do rozličných hierarchicky spojených celkov, tvoria miestne cirkvi a či obrady. Medzi nimi jestvuje podivuhodná vospolnosť, takže rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou. A teda katolícka Cirkev chce, aby zostali zachované bez narušenia tradície jednotlivých miestnych cirkví a či obradov, a zároveň má v úmysle prispôsobiť svoj spôsob života rozmanitým časovým a miestnym potrebám. (OE 2)

Z toho dôvodu slávnostne vyhlasuje, že Východné, ako aj Západné cirkvi majú právo a povinnosť spravovať sa podľa svojich vlastných ustanovení, ktoré odporúča úctyhodná starobylosť a ktoré lepšie vyhovujú povahe ich veriacich a podľa všetkého účinnejšie zabezpečujú dobro duší. (OE 5)

Nech všetci východní kresťania vedia a sú presvedčení, že si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Toto všetko majú teda s tou najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a preto si majú nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach. Ak sa však od nich nenáležite odchýlili vinou okolností alebo niektorých osôb, nech sa usilujú vrátiť k starootcovským tradíciám. (OE 6)

Východná kresťanská tradícia v sebe zahŕňa spôsob, ako prijať, chápať a žiť vieru v Pána Ježiša. V tomto zmysle je veľmi blízka kresťanskej tradícii Západu, ktorá sa z tej istej viery rodí a živí sa ňou. Avšak na druhej strane sa od nej oprávnene a obdivuhodne odlišuje, keďže východný kresťan má svoj vlastný spôsob cítenia a chápania, a teda aj originálny spôsob prežívania svojho vzťahu ku Spasiteľovi. (Orientale Lumen 5)

Rozličné cirkvi Východu majú vo svojej duchovnej a teologickej tradícii niektoré črty, ktoré sú prejavom ich odlišnej citlivosti v porovnaní s formami, ktoré prijalo ohlasovanie Evanjelia v krajinách Západu. (Orientale Lumen 6)
 
11.03.2010 - 22:05 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ukazka [Reagovať]
"že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj."

Tuto som Ti vystrihol, co si zjavne z toho citatu nepochopil, tak to este raz premedituj.
 
13.03.2010 - 00:45 | Martin
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ukazka [Reagovať]
Jozef, všimni si v tomto citáte, ktorý si práve uviedol slovo "organický". Bez jeho správneho pochopenia v kontexte stretu Západu a Východu a ich vzájomnej interakcie nie je možné pochopiť ani vyššie uvedenú Andrejovu argumentáciu.
 
15.03.2010 - 12:35 | martin
Re: Ukazka (organický vývoj) [Reagovať]
Z mnohých dokumentov (najmä posledných) pápežov priam vyčnieva nielen,že pochopenie a akceptovanie Východných cirkví,ale aj chápanie a uznanie bohatstva,hĺbky a krásy ich spirituality so všetkým,čo k tomu patrí a samozrejme aj pochopenie ich rozdielnosti a autenticity a právo na žitie vlastnej duchovnosti svojím a sebe vlastným spôsobom. Súčasne sme na mnohých miestach nabádaní a povzbudzovaní k jej lepšiemu poznávaniu a praxi, teda k praktikovaniu=žitiu, prežívaniu týmto spôsobom. No a to sú body,ktoré sú žiaľ u mnohých nepochopené,ignorované a nerealizované.K pochopeniu niektorých vecí sa totiž neviem(e) prepracovať sami len svojím uvažovaním a už vôbec nie "mudrkovaním". No súčasne,ak to neukotvím modlitbou a prosbou, Daj nám porozumieť svojim pravdám, nauč nás svoje Pravdy a osvieť nás svojimi Pravdami,skrze Sv.Ducha,nepomôže to,aj keby mal človek naštudované a poznal neviem čo.Žiaľ aj takých prípadov je hojne. Preto pre odvahu a posmelenie k spoznávaniu týchto právd nám slúžia napr.aj tieto spomínané dokumenty.No pochopenie ich obsahu je opäť ďalšia vec.Logicky môžu nastúpiť ďalšie otázky: čo?, ako?, prečo? čo to znamená? To ale nie je vôbec na škodu.Skúmanie a hľadanie odpovedí na ne nás len vtiahne viac do ponárania sa ich významu a obsahu.A ak jedna otázka plodí ďalšiu otázku,úprimne hľadajúci človek sa nebude exponovať do pozície,že sám vie na ne odpovede. Ale hľadá,pýta sa,hľadá,skúma,číta,premý šľa... A z tých zhruba 15 citovaných viet nepreskočí 14 bez zamyslenia sa nad nimi a ich pochopenia (či aspoň snahy o ich pochopenie),mysliac si,že 15.vetu pochopil...Takže ak zareagujem na vetu o skutočnom organickom vývoji:dôležité sú tu obe prídavné mená,skutočný a organický.Lebo "nenáležité odchýlenie sa od právoplatných liturgických obradov a svojho spôsobu života vinou okolností alebo niektorých osôb"(porov.OE 6) nemôže byť považované a nie je skutočným organickým vývojom.Povedal by som príklad,možno trochu tvrdý,ale na "prebratie sa", možno adekvátny:Vari by manželia považovali za skutočný a organický vývoj ich manželstva a rodiny skutočnosť tehotenstva ženy-manželky po znásilnení ? Pri silnej dávke viery,ochoty,odvahy a lásky k životu by im zostávala možnosť, vychovať to deco podľa svojich vlastných zásad a hodnôt,aby mu čo najlepšie a najdôveryhodnejšie vštiepili to,čo podľa genetických povahových dispozícií nie je čisto "ich" a aby ho tak formovali a "vrátili". Tak sme aj my povzbudzovaní a vyzývaní k úsiliu o návrat k starootcovským tradíciám,keďže tie nenáležité odchýlky vinou okolností a osôb,neboli prirodzené a neraz ani dobrovoľné...No a otázku organického vývoja rieši napr.aj Inštrukcia pre aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO,kde sa spomína,že práve koncil spresňuje,aby sa do obradov a disciplín nezavádzali zmeny....A tak sa napr.v prípade o Liturgikone 1986 konštatuje,že (cit.)"táto verzia neprešla organickým vývojom, ale nepochopením základných východísk východnej teológie. Organický vývoj v každej cirkvi sui iuris musí totiž zohľadniť korene,z ktorých vyrástlo jej dedičstvo." Takže asi toto znamená organický vývoj...
 
13.03.2010 - 11:49 | Martin
Re: [Reagovať]
Andreios, mohol by si, prosím, uviesť zopár vysvetlení ohľadom nasledujúcich vecí? Ktoré konkrétne aspetky modlitby ruženca sú vyjadrením západnej (latinskej) spirituality? V čom sú v kontraste s našou východnou byzantskou spiritualitou? Bez týchto základných informácií môže byť totiž ťažké pre neznalého správne pochopiť dôvody tvojho postoja.
 
14.03.2010 - 23:25 | andreios |
Re: Re: [Reagovať]
V prvom rade, ruženec, ak sa ho človek správne modlí, má ako dôležitý rozmer diskurzívne rozjímanie (diskurzívnu meditáciu) - niečo, čo je v tejto podobe byzantskej duchovnosti cudzie. V našom obrade je "rozjímanie" spravidla vedené bohoslužobným textom.

Ruženec vznikol a prezentuje mariánsku úctu typickú pre západný obrad, ktorá sa v niektorých aspektoch líši od mariánskej úcty v našej tradícii. Nie je to ľahké zhrnúť pár vetami - ale pokúsim sa načrtnúť niektoré momenty (nemožno pritom dané formulácie absolutizovať): Východ skôr oslavuje Máriu ako Bohorodičku - tú, ktorá uverila a prijala Boha do svojho života - a cez ňu oslavujeme Boha, ktorý si obliekol naše smrteľné telo. Na Západe sa zase viacej zdôrazňuje panenstvo bezhriešnosť Márie. Celkovo je naša mariánska duchovnosť asi viacej kristocentrická. Toho dôkazom je aj fakt, že je mariánska úcta u nás je spravidla zakomponovaná do kristocentricky smerovaných bohoslužieb vo forme bohorodičníkov, resp. krestobohorodičnov. Aj obidve najvýznamnejšie mariánske bohoslužby sú pôvodne zakomponované do nejakej bohoslužby orientovanej primárne na Krista (akatist v utierni, paraklis v povečerí).

Napokon posledný moment, celkom prostý, ruženec vznikol v západnej cirkvi a tu sa rozvíjal. V našom obrade vznikli iné mariánske modlitby, minimálne tak krásne a tak hlboké, ktoré, žiaľ, tak málo poznáme a ľudia sa ich tak málo modlia (najmä paraklis, akatist sa trochu uchytil od pamätnej návštevy Jána Pavla II. v Prešove v r. 1995).
 
15.03.2010 - 06:42 | Jozef |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Jan Pavol II. povedal na Ruzenec, ze je to kristocentricka modlitba.

Eh, ako sa ta Panna Maria v Litmanovej mohla pomylit...
 
27.03.2010 - 20:02 | Martin
Paraklis [Reagovať]
Keď sa tu už spomenul paraklis. Dá sa vôbec niekde zohnať jeho text v slovenčine?
 
15.03.2010 - 09:29 | Euthymos | |
Re: Re: [Reagovať]
Z časti budem opakovať to, čo tu napísal už Andreios.
Na Východe je úcta k Bohorodičke veľmi silná. Stačí sa pozrieť už len na množstvo ikon Bohorodičky vo výzdobe chrámu. No Bohorodička je uctievaná najmä kvôli Vteleniu sa Božieho slova, na ktorom má podiel len tým, že uverila a prijala Boha do svojho života. Bohorodička je istým spôsobom ikonou theosis - zbožštenia.
Aj keby sme nebrali do úvahy rozdiel v diskurzívnom rozjímaní a rozjímaní vedenom bohoslužobným textom, o ktorom píše Andreios, ľahko by sme dospeli k názoru, že formulovanie, rozdelenie a výber "tajomstiev" ruženca je typickým produktom západnej teológie.
FORMULOVANIE: Napr. v 1. "tajomstve" "radostného" ruženca sa veriaci modlí: "...ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala..." (quem, Virg&#333;, conc&#275;pist&#2 99;). Vyjadruje sa dej, na ktorom sa Mária aktívne podieľa (prísudok concepisti, ktoreho podmetom je Panna Mária, je v 2. os. Sg. perfekta aktíva, ak sa nemýlim).
Naproti tomu môžeme uviesť text z akatistu: "Z neba bol poslaný archanjel, aby Matke Boha povedal: Raduj sa! A keď videl, že ty Pane, po jeho slovách berieš na seba ľudské telo, v údive stál a takto ju pozdravil..." Vidíme, že tu už nie je dôraz kladený na Máriu, ale na Božie Slovo - Logos.
Podľa tejto paradigmy by sme mohli preformulovať minimálne prvé tri "tajomstvá" "radostného" ruženca.
ROZDELENIE: Vo východnej teológii existuje veľmi silné puto medzi udalosťami Zvestovania, Pánovho narodenia, Stretnutia Pána so Simeonom, Bohozjavenia (krst), Premenenia na hore Tábor, Tajomnej večere, Smrti, Zostúpenia do podsvetia, Vzkriesenia, Nanebovstúpenia a Zoslania sv. Ducha (spomenul som len to najzávažnejšie). Všetky tieto udalosti vo východnej teológii a spiritualite treba chápať vo svetle Pánovho vzkriesenia a skrze naše zbožštenie.
Pre východnú spiritualitu je preto mierne zmätočné oddeľovať tieto skutočnosti od seba a rozdeľovať ich na "radostné", "bolestné"... tajomstvá (pričom ich chápeme ako jedno jediné tajomstvo).
VÝBER: V ruženci sú z pohľadu Východu zahrnuté niektoré významovo menšie udalosti, ako napríklad 5. "tajomstvo" "radostného" ruženca. Naproti tomu až donedávna veriaci v tejto modlitbe ruženca nerozjímali o Krste v Jordáne alebo o Pánovom premenení.
 
15.03.2010 - 10:35 | Jozef |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Najvyšší apoštolský úrad (O pobožnosti sv. ruženca)
Pápež Lev XIII.

Encyklika promulgovaná 1. septembra 1883

Všetkým patriarchom, primasom, arcibiskupom a biskupom katolíckeho sveta [teda tak Východným ako aj Západným] v milosti a spoločenstve s Apoštolským Stolcom. Teraz, keď výročie teda mnohorakých a nesmiernych veľkých milostí obsiahnutých kresťanským národom skrze pobožnosť RUŽENCA je na dosah, prajeme si, aby sa práve táto pobožnosť prinášala Preblahoslavenej Panne celým katolíckym svetom s tou najhorlivejšou vrúcnosťou, aby na jej príhovor jej božský Syn bol uzmierený a obmäkčený v tých zlách, ktoré nás skľučujú.

... Medzi tými má byť špeciálne pripomínaný ten známy titul odvodený od RUŽENCA, prostredníctvom ktorého získala [Panna Mária] významné dobrodenia pre celé kresťanstvo...

... A toto viedlo nášho predchodcu Klementa XI, v jeho dobrotivosti, že prehlásil, že blahoslavená Matka Božia sa má každý rok zvlášť uctievať v jej RUŽENCI CELOU CIRKVOU.

A este ja doplnim otazkou. A preco, bola vydana?

Ake mal videnie vo sne tento papez?

Nieco sa odvtedy zmenilo?
 
17.03.2010 - 14:29 | andreios |
Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Bohu vďaka, zmenilo. A naozaj dosť.

Text, ktorý cituješ, je peknou ukážkou arogancie, s ktorou sa východným cirkvám vnucovali latinské formy zbožnosti ako univerzálne, lepšie, katolíckejšie a pod. Teda latinizácia (nátlakom; existovala aj latinizácia zvnútra).

Našťastie, v Ríme už túto fázu prekonali a podobné postoje boli odsúdené najmä II. vatikánskym koncilom ale aj vyjadreniami rímskych pápežov: „Z dnešného hľadiska je jasné, že skutočná jednota je možná iba pri plnom rešpektovaní dôstojnosti druhého, bez toho, aby sa súhrn obyčajov a spôsobov latinskej cirkvi pokladal za najkompletnejší alebo najvhodnejší na vyjadrenie plnosti pravého učenia...“ (Ján Pavol II.: Orientale Lumen 20)

A ešte niečo z druhého vatikánskeho koncilu: „Svätá katolícka Cirkev, tajomné Telo Kristovo, sa skladá z veriacich, čo sú organicky spojení v Duchu Svätom tou istou vierou, tými istými sviatosťami a tou istou správou a ktorí, zoskupení do rozličných hierarchicky spojených celkov, tvoria miestne cirkvi a či obrady. Medzi nimi jestvuje podivuhodná vospolnosť, takže rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou. A teda katolícka Cirkev chce, aby zostali zachované bez narušenia tradície jednotlivých miestnych cirkví a či obradov... (Orientalium Ecclesiarum 2)
Preto sú miestne cirkvi rovnaké čo do dôstojnosti, takže ani jedna z nich nemá prednosť pred inými pre svoj obrad a všetky majú tie isté práva aj tie isté povinnosti... (OE 3)
Z toho dôvodu slávnostne vyhlasuje, že Východné, ako aj Západné cirkvi majú právo a povinnosť spravovať sa podľa svojich vlastných ustanovení, ktoré odporúča úctyhodná starobylosť a ktoré lepšie vyhovujú povahe ich veriacich a podľa všetkého účinnejšie zabezpečujú dobro duší.“ (OE 5)

Mimochodom, v dokumentoch II. vatikánskeho koncilu sa slovo ruženec vôbec nenachádza! Nikde, dokonca ani v rozsiahlej časti Lumen Gentium venovanom Bohorodičke a jej úcte (LG 52-69, najmä však 66-67). Napriek rozsiahlym odsekom o úcte Bohorodičky sa ruženec nikde nespomína, len všeobecne „mariánske pobožnosti a ná¬božné úkony“, keďže otcovia koncilu si boli vedomí, že každá tradícia má svoje pobožnosti a prejavy úcty.

Dokonca v prvotnom návrhu textu Presbyterorum Ordinis (konkrétne čl. 18) bol pôvodne spomenutý ruženec a otcovia koncilu ho z daného textu vyškrtli, lebo nie je univerzálnym dedičstvom, ale iba dedičstvom latinského obradu.

A ešte čo sa týka platnosti vatikánskych dokumentov a zavedenia pre „celú cirkev“ a pod., je tu kánon 1492 CCEO, ktorý jasne stanovuje, čo sa vzťahuje a čo nie na východné katolícke cirkvi: „Zákony, vydané najvyššou autoritou Cirkvi, v ktorých nie je výslovne stanovená osobná pôsobnosť, zaväzujú veriacich východných Cirkví iba vo veciach viery a mravov, alebo ak sa nimi vyhlasuje Božský zákon, alebo sa v nich pojednáva o východných veriacich alebo o veciach v ich prospech a neobsahujú nič, čo by sa priečilo východným obradom.“ (V sporných prípadoch je výklad v kompetencii Kongregácie pre východné cirkvi.)

V každom prípade, v našom kalendári nijaký ružencový sviatok nie je, nikdy nebol a ani by to Kongregácia pre východné cirkvi nedovolila. Tu treba poukázať aj na fakt, že napríklad Ján Pavol II. pri svojej návšteve v Prešove v roku 1995 v prejave ruženec vôbec nespomenul, pretože vedel, že je to modlitba západná, hoci o mariánskej úcte sa tam viac ráz zmieňuje. V tomto prejave je viacero relevantných myšlienok k našej diskusii, ktoré si dovolím odcitovať:
„Jedno telo, jeden Duch" (Ef 4,4). Jednotu Kristovej Cirkvi ozdobuje prijatie zákonitých odlišností. Ony v priebehu dejín umožnili, že sa živé ohlasovanie evanjelia stalo osobitným vlastníctvom a tradíciou každého ľudu.
....
Bratia a sestry východného obradu, po stáročia ste si zachovali svoju liturgiu a nahromadili bohaté duchovné dedičstvo, ktoré charakterizuje vašu cirkev. Hovoria o ňom posvätné budovy, ikony, spevy a pobožnosti. Buďte vďační Bohu za bohatstvo, ktorým vás obdaroval a zostaňte verní darom, ktorými vás zahrnul.
...
To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií. Preto kdekoľvek žijú katolíci byzantského obradu medzi veriacimi iného obradu, je povinnosťou všetkých usilovať sa o to, aby sa ani jedno z týchto "plies" neumenšovalo alebo dokonca zmizlo.
...
Tým, ktorí z rozličných dôvodov stratili zmysel pre toto dedičstvo, pomôže na ceste k znovuobjaveniu viery, aby ju dobre poznali, aby ju mohli milovať a usilovali sa podľa nej každý deň žiť.“ (Ján Pavol II. v Prešove 2. júla 1995)

Na záver ešte dva relevantné úseky z apoštolského listu Orientale Lumen: „V poslednom čase, 18. októbra 1990, som promulgoval Kódex kánonov východných katolíckych cirkví, aby bola chránená a podporovaná osobitosť východného dedičstva.“ (OL 20)
„Viackrát bolo pripomenuté, že plná jednota, ktorá bola už uskutočnená medzi katolíckymi
východnými cirkvami a rímskou Cirkvou, nesmie mať za následok umenšenie ich vedomia vlastnej autentickosti a originality. Kdekoľvek by sa tak bolo stalo, Druhý vatikánsky koncil ich vyzýva, aby znovu objavili svoju identitu...“ (OL 21)
 
17.03.2010 - 21:54 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
"takže rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou. A teda katolícka Cirkev chce, aby zostali zachované bez narušenia tradície jednotlivých miestnych cirkví a či obradov... (Orientalium Ecclesiarum 2)."

Takze mne z toho vychadza, ze aj tato miestna Cirkev ma pravo na rozmanitost. Na urcite specifika, ziskane pravou marianskou uctou a hlavne oslavenu cez mucenikov z nedavnej minulosti z pozehnaneho odporu voci moskovskej "spiritualite".

Hej Jan Pavol II vedel, ze Ruzenec je zapadna modlitba. Si myslis, ze on z mesiacika spadol...
 
18.03.2010 - 06:40 | Anna
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Bratia a sestry východného obradu, po stáročia ste si zachovali svoju liturgiu a nahromadili bohaté duchovné dedičstvo, ktoré charakterizuje vašu cirkev. Hovoria o ňom posvätné budovy, ikony, spevy a pobožnosti. Buďte vďační Bohu za bohatstvo, ktorým vás obdaroval a zostaňte verní darom, ktorými vás zahrnul.
Je to veľmi povzbudzujúce, ale to dedičstvo nahromadené našími predkami nie je komu odovzdať, už som to písala, naša dedinka má 1200 obyvateľov a z toho cez týždeň je v cerkvi max. 20 starších žien. Deti, stredná generácia a chlap to je výnimka, raz za čas. Dokonca ani tí nie sú v cerkvi čo dajú na službu. A v nedeľu, dohromady na obidvoch službách je tak cca 250 ľudí. Toto je ľud, ktorý má dalej dedičstvo otcov zachovávať a zveľaďovať?
Nevrtajte tam kde to zomiera, je potrebné niečo preto robiť. Problém je jasný a riešenie nie. Skúste poradiť čo treba robiť
 
18.03.2010 - 08:09 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Rozvijat to, kvoli comu tie tety pridu do chramu aj cez tyzden u ostatnych. A podporovat to, co sa modlia.
 
18.03.2010 - 11:00 | Anna
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
No, tetky chodia zo zvyku a ostatní zrejme nepociťujú potrebu. Kdesi sa stala chyba. Bolo by potrebné sa nad tým zamyslieť, a hľadať riešenie.
Možno vo vaších farnostiach máte živšiu účasť, nemohli by ste poradiť?
 
18.03.2010 - 19:37 | Martin
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Kto ti v tejto diskusii zakazuje modliť sa ruženec ako súčasť tvojej osobnej zbožnosti? Prečo sa ty snažíš svoje osobné názory vykresľovať ako súčasť skutočného organického vývoja našej tradície?
 
19.03.2010 - 05:22 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Kde som to povedal?

To hovori Panna Maria v Litmanovej.

Tvrdim, že to, čo je naše, je vykresľované podľa neviem akých poučiek, ako cudzie. A naopak.
 
27.03.2010 - 18:18 | Martin
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Tak nejako mi to vyplýva to z celkového tónu a smerovania tvojich príspevkov...

Ale aby som nebol voči tebe iba kritický: Možno ťa inšpiruje http://lib.eparhia-saratov.ru/books/17s/savva/Shiigu men_Savva/89.html kde je pri každom tajomstve pravidla Bohorodičky uvedený stále aj nejaký náš liturgický text (tropár, kondák apod.), ktorý vnáša trocha východného ducha do tejto modlitby - k tajomstvám ruženca, ktoré tu nie sú obsiahnuté si nejyký výber textov skús pohľadať sám. Možno ti to pomôže pri obohatení tvojej modlity ruženca ;-)
 
23.03.2010 - 14:21 | andreios |
Anne - kde je problém [Reagovať]
Nie je také jednoduché povedať, čo treba robiť, keďže nepoznám situáciu a ľudí vo Vašej dedine tak presne, tie problémy môžu byť všelikde. Obávam sa, že tu je problém inde – že cirkev často redukujeme na inštitúciu na výrobu sviatostí a odbavenie náboženských povinností a udalostí. Chýba katechéza, povzbudenie, práca s ľuďmi (taká skutočná, nielen z kancľa, ale aj individuálne). Napokon, založil som tu aj tému o farskej katechéze – http://www.zoe.sk/?forum&show=commen ts&id=79 – a nejako to nikoho alebo nezaujíma alebo vlastne ani nevie, o čom to chce byť. :-( Formácia k osobnému duchovnému životu (osobnej modlitbe, čítaniu a rozjímaniu Písma, ...)
A chýba asi aj svedectvo života. Videl som v svojom živote kňazov, ktorí naozaj žili pre Boha a dávali všetko – a dokázali strhnúť veľa ľudí. Ale kto nehorí, nemôže zapáliť ani iných. To samozrejme nie je len o kňazoch, ale o všetkých ľuďoch v dedine. Asi chýba skutočné svedectvo.
Toto nezachráni správne aplikovanie foriem (ani latinských, ktorých sa tu dovoláva Jozef, ani byzantských, na ktoré apelujem ja), ale iba ich hlboké naplnenie, osobné prežívanie.
A možno je to čiastočne aj tým, že nie sme tým, čím máme byť, že nežijeme/neveríme tomu, čo slávime. (A, žiaľ, ani poriadne neslávime.) To (čo sa deje v cerkvi) potom ľudí, prirodzene, nijako neosloví, nič im to nehovorí.
Takže ťažko povedať, čo je v konkrétnej Vašej farnosti problém – konzumizmus, neprebudenosť... Ale nesúvisí to s úvodnou otázkou a zameraním tejto témy. Skúr by som hľadal odpovede v tej téme o farských katechézach.
 
03.10.2010 - 16:27 | Jozef | |
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Na tejto pravoslavnej webstranke sa hovori, ze Ruzenec pochadza zo 4. storocia od sv. Pachomia. Pise sa tu, ze tuto modlitbu pouzival aj sv. Serafim zo Sarova, ked sa modlil k Bohorodicke. Spomina sa, ze tuto modlitbu pre zapadnu cirkev v 13. storoci objavil sv. Dominik.

Andrej, kolko este dokazov potrebujes, aby si pochopil, ze greckokatolik nemusi byt taky, ako ho ty chces mat (reakcia na Tvoj clanok v Misionarovi)? Ked uz daco napises, tak si to over tak, aby sa to nedalo vyvratit.
 
03.10.2010 - 22:27 | ava
Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
že vraj reakcia na článok v Misionárovi: no, myslím si,že šéfredaktor o.Metod je len trošku viac i vzdelanejší a duchovnejší ako ty i tvoj radca... ak by bolo tak ako píšeš,nejaký taký článok s "chybami" by tam nebol. Tým, že tam bol a je, je vyjadrená i túžba i uvedomenie si toho,čo sme, kto sme a čím nie sme a mali by sme byť... skús to tlmočiť aj tým ľuďom,ktorých myšlienky tu tlmočíš... aj sebe samému,synku.
 
04.10.2010 - 05:50 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
To nie su nicie ine myslienky, len vyvracanie nezmyslov, ktore sa niekde prezentuju ako fakt.

Napis mi na email a ja Ti poslem este 25000 takychto dokazov toho, ze co niekto prezentuje nie je pravda.
 
04.10.2010 - 06:02 | Jozef
Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
 
04.10.2010 - 06:15 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Tym nechcem povedat, ze uplne suhlasim s bratmi pravoslavnymi, ktory to dali na ten web,lebo nesuhlasim, ze je to vychodna modlitba,ktoru prevzala zapadna cirkev. Ja tvrdim, ze je to najvseobecnejsia modlitba,cize aj vychodna aj zapadna modlitba dana zhora od nasej Nebeskej Matky.

Ak vychadzam z daneho zdroja, vychadza mi, ze je starsia ako Akatist, typ padom by bol nezmysel aj iny zdroj tvrdeni, ze Ruzenec vznikol z Akatistu.
 
24.03.2010 - 23:18 | Jozef |
Vysielačka [Reagovať]
Ruženec, to je vysielačka, ktorá nevysiela ku komunistom, ani ku kapitalistom, ale k Bohu. Matus Lasut
 
25.03.2010 - 11:13 | Jozef
Re: Vysielačka [Reagovať]
Andrej, dokonca aj jeden mnich, ked bol este dieceznym knazom raz povedal, ze sa neda jednoznacne povedat, ze Ruzenec je zapadneho obradu.
 
25.03.2010 - 11:31 | Euthymos | |
Re: Re: Vysielačka [Reagovať]
Myslím, že sme to už rozoberali a dostatočne zdôvodnili, prečo nepovažujeme ruženec za východnú modlitbu. To však neznamená, že mi vadí, keď sa ju modlí východný kresťan.
Preto mi príde komické, ako sa snažíš silou mocou spraviť z ruženca prejav východnej spirituality, alebo nejaký univerzálny prvok.
Neostáva mi nič iné, len to obrátiť na žart: Netopier musí byť vták, pretože má krídla. A dokonca vie aj lietať...
 
26.03.2010 - 05:18 | Jozef
Re: Re: Re: Vysielačka [Reagovať]
Martin, ake boli modlitby v zapadnom obrade predtym, ako vznikla ta legenda o sv. Dominikovi a Ruzenci?

Vobec nemali opakovane modlitby, ani nepouzivali pomocku snurku s gulickami.

A kde boli take modlitby a pomocky uz dlhodobo zauzivane? No predsa na vychode.
 
29.03.2010 - 09:40 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Vysielačka [Reagovať]
Chlapci, som cital cez vikend KKC. Tam sa spomína Ruženec, že vznikol v stredoveku v zapadnom obrade. Tak to vychádza, že je to na zaklade tej legendy o sv.Dominikovi.
 
04.10.2010 - 12:29 | Athanasios
Komunikačný problém [Reagovať]
Keď chceme diskutovať o pôvode ruženca, bolo by dobré nebrať ruženec ako jednu nedeliteľnú vec ale brať do úvahy pôvod a vývoj jednotlivých jeho prvkov do súčasnej podoby, ktorú používame my: rozlišovať medzi formou a obsahom ruženca, spôsobom modlitby, používaním modlitebnej šnúrky na počítanie modlitieb apod. Niektoré majú pôvod na Východe ale ďalšie na Západe, ktorý dal ružencu jeho súčasnú podobu...
 
04.10.2010 - 12:43 | Jozef |
Re: Komunikačný problém [Reagovať]
Vychodne katolicke Cirkvi sa modlia Ruzenec tak ako v nasej Cirkvi je zvykom. Povedzme Ruzenec sv. Charbela

Vychodne nezjednotene Cirkvi sa ho modlia, tak, ze zacinaju zvycajnym zaciatkom. Povedzme Ruzenec sv. Serafima zo Sarova
 
22.09.2010 - 23:34 | Marek |
Re: 09.05.2010 - 20:04 | Jozef [Reagovať]
Já jsem požádal jednoho známého ikonopisce Machaila Adlera z Kiroského(okr Feodosia,AO Krym) aby podle pravoslavného kánonu přepsal ikonu Božího Milosrdenství a myslel jsem,že tak naši východní bratři přijmou Korunku k Božímu Milosrdenství.No moc se to nepovedlo,ale jaké bylo mé překvapení,když jsem zjistil,že obraz Ježíše-Božího Milosrdenství je velmi uctíván na Sibiři a že je zde známa modlitba:Korunka k Božímu Milosrdenství.
 
25.09.2010 - 21:05 | Jozef |
Re: Re: 09.05.2010 - 20:04 | Jozef [Reagovať]
A co Ti nato povedali? Ze je to blud?
 
08.11.2010 - 16:46 | Jozef |
Co k tomu este dodat? [Reagovať]
 
22.01.2011 - 06:30 | Jozef |
Matka Ustavicnej Pomoci [Reagovať]
 
18.04.2011 - 13:49 | Jozef | | www.kristus.sk
Ďalšia zaujímavá linka - Ruzenec a pravoslavia [Reagovať]
odkazuje sa tam na duchovne deti sv. Serafima zo Sarova.

http://www.westernorthodox.com/rosary.html

kto nevie po anglicky, tak nech cita toto:

http://translate.google.sk/translate?hl=sk&sl =en&u= http://www.westernorthodox.com/rosary.html&ei=myOsTf27A8XLt AbOmqT7Bg&sa=X&oi =translate&ct=result& amp;resnum=2&ved=0CCo Q7gEwAQ&prev=/search% 3Fq%3Dorthodox%2Brosary%2 6hl%3Dsk%26prmd%3Divns
 
24.01.2012 - 18:41 | andreios |
Rosary vs. Jesus prayer [Reagovať]
http://easterncatholicspi ritualrenewal.blogspot.com/2012/01/rosary-vs-jes us-prayer.html - odporúčam tento zaujímavý článok k diskutovanej problematike všetkým, ktorí rozumejú po anglicky.

Je tam viacero dobrých postrehov, nielen k rozdielu medzi ružencom a Ježišovou modlitbou, ale sú tam dobre vystihnuté aj niektoré zásadné rozdiely medzi rímskokatolíckou a gréckokatolíckou spiritualitou vo všeobecnosti.
 
09.12.2012 - 01:01 | david | | kyrios.org.ua
Re: ruzenec vo vychodnom obrade [Reagovať]
Idea modlenia sa 15 desiatkoveho ruzenca pochadza z 8. stor. n.l. zo siedmeho (posledneho) ekumenickeho koncilu, kedy svati otcovia prijali dogmu o opakovani modlitby 150 x, co zarucuje ochranu Bohorodicky. (PS: teda DENNE treba odriekat Zdravas resp Raduj sa, Bohorodicka)

Na toto sa vsak zabudlo a bolo neskor v latinskej cirkvi obnovene ako Ruzenec s 15 rozimaniami (+ JPII v r.2002 pridal svetle tajomstva) a vo vychodnych cirkvach to obnovil prave Serafim Sarovsky s tym ze sa neodkladne a denne (vzhode s dogmou) odrieka 150x Raduj sa, Bohorodicka, a na kazdy desiatok pripada este mala modlitba a osobitna prosba Bohorodicky o pomoc ochranu a jej modlitby za krestanov hriesnikov za predkov atd atd..

Vola sa to Pravidlo Bohorodicky nasiel som len ukrajinske a ruske verzie http://www.kyrios.org.ua/spirituality/prayer/33 75-bogorodichne-pravilo-v ervitsja-shidnoyi-tradits iyi.html
 
21.12.2012 - 07:09 | Jozef
Re: Re: ruzenec vo vychodnom obrade [Reagovať]
Ja som čítal v jeho životopise, že sa Serafimovi zjavila Bohorodička a hovorila mu, že sa má pomodliť 15x Raduj sa a popritom obchádzať svoje obydlie, aby satan odišiel od neho
 
27.12.2012 - 22:31 | andreios |
Re: Re: ruzenec vo vychodnom obrade [Reagovať]
Ten článok je podvrh - v dokumentoch Siedmeho ekumenického snemu sa nič také nenachádza. Okrem toho v článku je viacero vážnych logických i teologických omylov (autor, zdá sa, nerozumie ani slovu dogma - modlitebné pravidlo sa totiž nemôže stať nikdy dogmou).
 
31.12.2012 - 01:40 | Jozef |
Re: Re: Re: ruzenec vo vychodnom obrade [Reagovať]
Aký článok? Máš na mysli príspevok Davida?
 
24.07.2014 - 21:58 | Helena
Re: názor [Reagovať]
RK sa vždy citia byť niečim viacej ako GK,vždy čo je úžasné si privlastnia.Ani svätcov,ktorých nedavno vysvetil svätý otec nie veľmi sponínajú aj keď sú Slovákmi,ale stále chcú nejakých svojích.Aká jednota-zaváňa to trochu pýchou.
 

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε