www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?katechezy&id=396
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgické katechézy

Dnes je: 16. november 2018     Meniny oslavuje: Agnesa

Zoεpédia - náhodný výber: Diabol má svoje 3 ob..., Kadoš, Liturgické postoje –....     pohľadnice

05.06.2007 | ThLic. Marcel Gajdoš | Čítanosť(11660)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Postup pri svätom krste III.

Postup pri svätom krste III.

Po samotnom úkone svätého krstu, o ktorom sme podrobnejšie hovorili v predchádzajúcom čísle, nasledujú dva krátke obrady, ktoré s týmto svätým tajomstvom bezprostredne súvisia.

Prvý obrad spočíva v tom, že kňaz oblečie pokrsteného do bieleho rúcha, pričom hovorí: „Oblieka sa Boží služobník“ alebo „Božia služobníčka“ – povie meno – „do rúcha spravodlivosti v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“ Vzápätí sa spieva tropár 8. hlasu, ktorého znenie je nasledujúce: „Veľmi milosrdný Kriste, Bože náš, ty sa svetlom ako rúchom odievaš, aj mňa svetlým rúchom obdaruj.“

Význam tohto gesta je ľahko pochopiteľný. Biele rúcho symbolizuje nevinnosť, takpovediac bezhriešnosť, ktorú daný človek prostredníctvom svätého tajomstva krstu z Božej milosti nadobúda. Zároveň pripomína žiarivú čistotu, slávu, svetlo a jas samého Krista, ktorému sa má kresťan neprestajne pripodobňovať. Podľa viacerých duchovných otcov spočíva kresťanský život práve v úsilí o opätovné nadobudnutie Božej podoby. Sväté písmo hovorí, že sme boli stvorení na Boží obraz a na Božiu podobu (porov. Gn 1, 26). Podľa nich sme napriek hriechu neprestali byť Božím obrazom, lebo sme nestratili ani rozum, ani vôľu, ale prišli sme o podobnosť Kristovi. Práve tú by sme mali znova získať, chrániť a rozvíjať.

V tejto súvislosti hodno poznamenať tri veci. Po prvé: Rubrika výslovne hovorí, že pokrsteného človeka do bieleho rúcha kňaz oblečie. Nemožno teda považovať za správne, keď namiesto toho na neho biele rúcho iba symbolicky položí. Uvedená nedôslednosť takmer úplne oberá tento nádherný znak o jeho výpovednú hodnotu. Po druhé: V staroveku čerstvo pokrstený človek v tomto bielom rúchu prichádzal do chrámu nasledujúcich sedem dní, aby počúval katechézy, teda náuky, pričom na ôsmy deň sa uskutočnilo slávnostné rozviazanie a sňatie tohto odevu. Spomenutá prax sa postupom času vytratila a nenachádzame ju ani v súčasnej ruténskej verzii trebníka, schváleného rímskou Kongregáciou pre východné cirkvi. Možno by bolo vhodné danú záležitosť dôkladne preskúmať a pokúsiť sa o jej návrat do nášho náboženského života, vrátane príslušných katechéz. Potrebné bohoslužobné texty možno nájsť vo viacerých starobylých vydaniach a sú mimoriadne krásne. Okrem iného kňaz hovorí: „Bol si ospravedlnený. Bol si osvietený. Bol si posvätený. Bol si obmytý menom nášho Pána Ježiša Krista a Duchom nášho Boha.“ Pochopiteľne, toto je „hudba budúcnosti“, o ktorej momentálne môžeme iba teoretizovať. Po tretie: Aj v prípade obliekania bieleho rúcha je formula, ktorú kňaz hovorí, pasívna, ako je to typické pre všetky východné cirkvi. Dôvodom je znova dôraz na skutočnosť, že hlavným konateľom je sám Boh, kňaz je iba prostredníkom.

Druhým krátkym obradom, ktorý nasleduje bezprostredne po samotnom udelení krstu, je odovzdanie zapálenej sviece. Kňaz ju podá buď samotnému pokrstenému, ak ide o dospelého človeka, alebo jeho krstným rodičom, ak ide o dieťa. Hovorí pritom: „Prijmi túto horiacu sviecu a po celý svoj život sa usiluj o svoje prežiarenie svetlom viery a dobrých skutkov, aby si mohol,“ – alebo „mohla,“ – „keď príde Pán, radostne mu vyjsť v ústrety so všetkými svätými, bez prekážok vstúpiť do paláca jeho nebeskej slávy a kraľovať s ním na nekonečné veky. Amen.“

Predmetný obrad nie je absolútne povinný: nachádza sa medzi dvoma čiarami a rubrika hovorí, že sa koná tam, kde je to zvykom. Dôvodom je pravdepodobne skutočnosť, že nejde o úkon, ktorý by bol charakteristický pre všetky miestne cirkvi konštantínopolskej tradície.

Jeho význam spočíva v pripomenutí toho, že krstom sa naše úsilie o pravú vieru a dobré skutky nemá skončiť, ale vlastne iba začať. Ide o začatie procesu, ktorý má trvať po celý život. Jeho výsledkom má byť prijatie do Božieho kráľovstva, teda na symbolickú svadobnú hostinu, ku ktorej Božie kráľovstvo prirovnáva sám Kristus (porov. Mt 25, 1 – 13).

Zdroj: Slovo 2007, č. 9.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš - všetky katechézy od tohto autora (15)
Samostatné slávenie krstu alebo myropomazania I.
13.11.2007 | Liturgia | Slovo 2007, č. 16. | Čítanosť(13364)
Samostatné slávenie krstu alebo myropomazania I.
Postup pri krste a myropomazaní II.
13.11.2007 | Liturgia | Slovo 2007, č. 14. | Čítanosť(14833)
Postup pri krste a myropomazaní II.

všetky súvisiace články (7) »

Sviatok Bohozjavenia Pána
16.01.2016 | Čítanosť(2512)
Sviatok Bohozjavenia Pána

všetky súvisiace správy (6) »

všetky súvisiace fotogalérie (1) »

Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.
6. január | Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3.; ; | Čítanosť(753)
Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.

všetky súvisiace životopisy svätcov (3) »

Iniciácia
Čítanosť(8389)
Iniciácia

všetky súvisiace heslá (5) »

 

všetky komentáre »

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε