www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?lit_liturgia_slova
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgika > Základné časti liturgie > Liturgia slova

Dnes je: 25. február 2017     Meniny oslavuje: Frederik, Frederika

Zoεpédia - náhodný výber: Bazilika, Anjel, Dogma.     pohľadnice

LITURGIA SLOVA

      Náplňou Liturgie Slova je Božie slovo. Ježiš Kristus sa k nám prihovára cez Sväté Písmo a homíliu. Táto časť liturgie trvá od úvodného zvolania "Požehnané kráľovstvo" po cherubínsky hymnus.
      Samotný názov - Liturgia Slova - pochádza z ranokresťanských čias. Na tejto časti liturgie totiž mohli byť prítomní aj nepokrstení, pre ktorých bola účasť na Liturgii Slova prípravou na krst a na samotné Uvedenie do viery.
      Liturgia Slova ako obrad vznikla pod vplyvom starozákonnej synagógy. Židia sa schádzali každú sobotu na modlitby, spevy žalmov, čítanie a lámanie Svätého Písma. Prví kresťania prevzali túto poučnú židovskú bohoslužbu a dali jej kresťanský význam.
       Liturgia Slova má nás všetkých pripraviť hlavne na najdôležitejšiu časť liturgie - Liturgiu Eucharistie.

EKTÉNIA (JEKTÉNIA)

      Grécko slovo "ektenes" znamená vážny, naliehavý, zdôrazňovaný. Teda ekténia predstavuje vážnu, naliehavú, zdôrazňovanú modlitbu, nakoľko je zložená z viacerých prosieb. Celková sila ekténie je v tom, že nie je príliš dlhou modlitbou, ale je zložením krátkych prosieb na ktoré odpoevdá veriaci ľud. Je to teda striedavá modlitba kňaza a ľudu.

      Poznáme niekoľko druhov ekténií:
      1. Veľká (mirna) ekténia - nachádza sa na začiatku sv. liturgie. Veľkou je preto, lebo obsahuje 12 prosieb na rôzne úmysly; mirnou preto, že sa vyznačuje prosbami za pokoj a za mier.
      2. Malá ekténia - má len tri prosby
      3. Potrojná ekténia - po každej prosbe v tejto ekténii ľud odpovedá 3x "Pane, zmiluj sa."
      4. Prositeľná ekténia - po prosbách tejto ekténie ľud odpovedá slovami "Daruj nám, Pane."

ANTIFÓNA

      Antifóna vyjadruje striedavé spievanie žalmu alebo hymnu. Celkový zmysel antifón vytvárajú vybrané verše zo žalmu.
      Antifóny boli prebraté zo starozákonnej synagogálnej bohoslužby, kde sa striedavo spievali žalmy. V prvých storočiach kresťanstva sa antifóny spievali pred začiatkom svätej liturgie, keď vchádzal biskup do chrámu. Do 9. storočia sa v antifónach spievali celé žalmy, od tohto obdobia sa spievajú už iba vybrané verše žalmov.
      Sv. German hovorí: "Antifóny sú predpovede prorokov, predpovedajúce príchod Božieho Syna na zem z Panny , ktorý je prijatý a uznaný skrze hlásanie od apoštolov. Narodil sa v posledných dňoch, aby sme ho mohli poznať, že On je Boh a Pán, Kristus."
      Simeon Solúnsky hovorí, že speváci spievajú antifóny (zobrazujúc tým zástup prorokov), v ktorých najprv spievajú verše vybrané zo žalmov a potom piesne z Nového zákona. Slovami žalmov zvestujú predpovedané vtelenie Slova Božieho a slovami z Nového zákona poukazujú už na samotnú milosť uskutočňujúcu sa na vtelenom Ježišovi Kristovi i na všetkom, čo pre nás urobil. Preto najprv oslavujú Presvätú Bohorodičku, panensky porodiacu Krista, a prosia Ju o naše orodovanie, hovoriac - modlitbami Bohorodičky spas nás. Potom, spomínajúc svätých, sväto konajúcich v námahách, voláme ich na modlitbu. Nakoniec nahlas ospevujeme Prvorodeného, Vodcu i Zavŕšiteľa našej spásy, Krista, hovoriac - spas nás Synu Boží. Podľa Simeona Solúnskeho antifóny vyjadrujú proroctvá, ktoré hovorili o vtelení Ježiša Krista, preto v deň veľkého sviatku sa osobitne vyberajú verše obsahujúce oslavované tajomstvo a v novozákonnej piesni vyrozpráva sa už uskutočnené vtelenie Ježiša Krista
      V súčasnej liturgii sa spievajú po Veľkej ekténii a poznáme tri druhy antifon: každodenné, predobrazujúce a sviatočné. Všetky tieto antifóny sa delia na prvú, druhú a tretiu antifónu. Sú navzájom oddelené malými ekténiami.

Hymnus JEDNORODENÝ

      Hymnus je oslavou Najsvätejšej Trojice. Aktuálne je to refrén po Sláva i teraz druhej antifóny. Pôvodne to bol refrén tretej antifóny pre dni neslávnostné (dni podľa poriadku)
      V liturgii sa vyskytuje od 6. storočia. Vznikol ako výsledok debát v Konštantinopole a je namierený proti bludu nestoriánov a monofyzitov, ktorí popierali Kristovo Božstvo. Nakoľko je plný teologických dogiem a právd, je súčasne oslavou Božskej i ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi.
      Tento hymnus obsahuje najvyššie učenie o predvečnom rodení Božieho Syna a jeho diele, ktoré uskutočnil v tele. Druhá osoba Sv. Trojice sa volá Jednorodeným Božím Synom, pretože je rodený pred všetkými vekmi od predvečného Otca, z vnútra Božstva, jeden z jedného, jediné z jediného ( sv. Gregor Teológ), preto je odbleskom slávy a obrazom jeho podstaty ( por. Heb 1, 3). Volá sa Slovo ( Jn 1, 1), čo vyjadruje transendentný obraz jeho čistého rodenia. Sv. Ján Zlatoústy hovorí: "Tak ako moje slovo sa rodí v mojej duši, tak je aj Syn rodený z Otca". Toto slovo je vnútorný hlas Boží a spolupodstatný rozum ( myšlienka ), skrze ktorý sú stvorené všetky veci. Je to Slovo, ktoré Otec rodí predvečne v sebe samom a je dokonalým obrazom ( pečaťou ) pravdy.

Historický vývoj spevu Jednorodený

       8. st.: 3 antifóny + 3. modlitby antifón (nie sú rovnaké)

       10. - 11. st.: Úvodné požehnanie (Požehnané kráľovstvo...)
             presun JEDNORODENÝ na verš 2. antifóny
             snaha o slrátenie úvodu do liturgie (skrátenie Enarxis)

       od 11.st.: vývoj jekténií a presun veľkej jekténie na súčasné miesto hneď po úvodnom zvolaní (požehnaní)

       od 12.st.: rozmach tropárov 3. antifóny, hlavne v kláštoroch

MALÝ VCHOD

      - počas 3. antifóny
      - modlitba vchodu sa pôvodne recitovala pred dverami chrámu, nie pred ikonostasom
      - Maxim Vyznavač hovorí, že to bol ozajstný vchod ľudu (národa) do chrámu

      Počas spevu tretej antifóny sa koná obrad nazývaný "malý vchod". V prvých časoch kresťanstva sa týmto obradom začínala samotná svätá liturgia a predstavoval vstup biskupa do chrámu. Neskôr sa vchod biskupa zmenil na vchod s Evanjeliom. Pred cárskymi dverami ikonostasu sa kňaz modlí modlitbu malého vchodu, v ktorej prosí Boha o pripojenie anjelov k nášmu vchodu, aby sme MU spolu s nimi slúžili.
      Malý vchod je symbolom príchodu Ježiša Krista s cieľom sprostredkovať svoju náuku. Podľa názorov niektorých historikov a liturgistov je obrad malého vchodu symbolom konca Starého zákona a začína samotné novozákonné obdobie.

MODLITBA VCHODU

      Pred otvorenými cárskymi dverami kňaz modlí sa modlitbu vchodu. Táto je zložená a zavedená sv. Bazilom Veľkým, keď Oltár bol už oddelený od lode chrámu priehradami, s tým úmyslom, aby tento vchod do svätého Oltára bol predobrazom vchodu do Svätyne svätých a do samého neba. Tak ako na nebesiach sú pred Božím prestolom zástupy anjelov a archanjelov, ktorí neprestajne spievajú chvály, tak i kňaz, túžiac vojsť do svätého Oltáru ako do Svätyne svätých a do neba, aby priniesol Pánovi obetu chvály a vďaky, modlí sa, aby spolu s anjelmi oslavoval božiu dobrotu a hneď za tým začína oslavovať Boha trojsvätou piesňou - " Svätý Bože...".

TROPÁR, KONDÁK

      Spevy, ktoré nasledujú po malom vchode sa nazývajú tropár a kondák.
      Tropár - z gr. slova "troparion" - znamená víťazstvo. Tropáre sú krátke piesne, v ktorých sa oslavuje udalosť konkrétneho sviatku alebo duchovné hrdinstvo svätého alebo svätých. Po tropáre bezprostredne nasleduje spev kondáku. Kondák - z gr. slova kontakion - znamená krátky. Sú to teda tiež krátke piesne, ktoré obsahujú základnú, charakteristickú myšlienku sviatku alebo oslavy svätého.
      Tropáre a kondáky sú teda krátke oslavné modlitby; piesne zostavené z príležitosti sviatku Ježiša Krista, Bohorodičky alebo svätého a ich zmyslom je vystihnúť v krátkosti hlavnú myšlienku daného sviatku.
      Tropáre a kondáky sa spievajú na 8 hlasov podľa stanovených vzorov.

TROJSVÄTÁ PIESEŇ

      Pôvodne sa serafínsky hymnus Svätý Bože... spieval ako tropár a neskôr ako spev na Liturgiách Slova pred čítaním Svätého Písma. V súčasnosti sa spieva počas každej svätej liturgie, až na 14 výnimiek (Povýšenie sv. Kríža (14.9.), 3. pôstna nedeľa, Narodenie Pána, Bohozjavenie, Lazárová sobota, Veľká sobota, Pascha, počas Svetlého týždňa, Zoslanie Sv. Ducha - vtedy sa spieva krstný refrén).

      História tohto spevu sa viaže k zemetraseniu v Konštantinopole v 5. storočí. Počas celonočného bdenia, bol jeden malý chlapec na istý čas vyzdvihnutý do vzduchu, kde mal videnie. Počul spievať anjelov "Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami" s príkazom, aby sa táto pieseň spievala aj na zemi. Po vypočutí tohto chlapcovho videnia, začal ľud spievať spomínaný hymnus a zemetrasenie prestalo. Už o niekoľko rokov po tejto udalosti, bol tento hymnus zaradený do každodenných bohoslužieb.
      Mnohí teológovia rozoberajú tento hymnus ako trinitárnu pieseň (o Trojici), avšak niektorí teológovia poukazujú na fakt, že jediným subjektom tohto hymnu e BOH-OTEC a jednotlivé prípevy tohto hymnu sú jeho konkrétne vlastnosti.
      Čo znamenajú jednotlivé prípevy objasňujú liturgisti v takomto duchu: Svätý sa nazýva Pán, lebo tým sa označuje jeho dokonalosť, veľkosť a skvelosť od úbohých modiel a bôžikov. Silný sa nazýva preto, lebo náš Boh je Boh bohov a Pán pánov (Dt. 10,17), Boh veľký, mocný a strašný oproti nemým a slabým modlám. Nesmrteľný sa nazýva preto, lebo tie modly nemajú ducha konania a každého života, ale On v sebe samom má vždy prúdiaci prameň života a nesmrteľnosti ako hovorí Sv. Pavol: "... veď On dáva všetkým život, dych a všetko ..." ( Sk. 17,25)".

História Trojsvätej piesne

       5. st.: bol spievaný tento tropár počas zemetrasenia v Konštantinopole

       451 Chalcedónsky snem - Otcovia spievali tento tropár po vyznaní viery

       5. st.: bola pridaná časť THEOPASCHITA - ktorý si bol pre nás ukrižovaný - táto časť bola na Trulandskom sneme (692) opäť vynechaná
      - zdá sa, že pôvodne bolo Trojsvätý tropárom antifonálnym do procesie počas vstupu do chrámu

LITURGIA SLOVA

      3 cykly - pohyblivé a záviseli od sviatku Paschy
             - pre nedele
             - na sobotu
             - pre ostatné dni

Cyklus nedeľný
      - vždy sa slúžila liturgia v nedeľu
      - nebolo normálnym javom, aby sa liturgia slúžila vo všedný deň týždňa, až od roku 1044 , kedy Konštantín IX. v chráme Hagia Sofia začal praktizovať slúženie liturgie každý deň
      - všetky stredy a piatky počas celého roka boli dňami pôstu (ako dnes vo Veľkom pôste)

      Počas Liturgie Slova je hlavný kňaz prítomný na hornom mieste za oltárom. Simeon Solúnsky k tomuto poznamenáva, že biskup sediaci na hornom mieste, zobrazujúc Krista, hovorí " Pokoj všetkým" a tým ukazuje zjednotenie neba a zeme ako píše Sv. Pavol " On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo... " (Ef. 2,14). Slovo " pokoj ", vlastné Kristovi, je dedičstvo, ktoré On nám nechal, ktoré biskup cez tento pozdrav dáva ľuďom skrze Božie požehnanie.

APOŠTOL

      Bohoslužobná kniha, ktorá zahŕňa v sebe Skutky apoštolov, tiež listy sv. apoštola Petra, Pavla, Jakuba. Bola napísaná v rokoch 63 - 92.
      Aj apoštol je podelený na tzv. začala - perikopy. Je tu len jedno číslovanie a celkove má 335 začal.

      Sv. Ján Zlatoústy svedčí, že knihu Genezis čítali vo Veľkom pôste, knihu Jóbovu a proroka Jonáša počas Veľkého týždňa, udalosti utrpenia a smrti Ježiša Krista v dni Veľkého týždňa, udalosti vzkriesenia cez Svetlý týždeň a Skutky apoštolov cez celú Päťdesiatnicu.

MODLITBA PRED EVANJELIOM

      - nenachádza sa v rukopisoch
      - pravdepodobne pochádza z Palestíny
      - kňaz v modlitbe prosí Boha, aby osvietil mysle svetlom božej rozumnosti a prítomní sa stali múdrymi v poznaní evanjeliových tajomstiev, umiestnil do ich sŕdc bázeň a nábožnosť k zákonu, aby odvrhnúc telesné túžby žili život duchovne, mysliac a konajúc iba skutky milé Bohu.

EVANJELIUM

      Bohoslužobná kniha, ktorá obsahuje text štyroch evanjelií. Táto kniha sa nachádza na oltári a symbolizuje Ježiša Krista, nakoľko obsahuje jeho náuku a hlavné črty jeho života na zemi. Bola napísaná medzi rokmi 40-90.
      Text každého evanjelia je rozdelený na hlavy a začala - začiatky. Pod začalom rozumieme tú časť svätého evanjelia, ktorú treba čítať počas bohoslužieb v dané dni. Evanjelium obsahuje 368 začal.
      Simeon Solúnsky píše:" Samotné čítanie sv. evanjelia označuje zvestovanie posolstva sv. apoštolmi na celom svete. Preto sa najprv čítajú apoštol. listy alebo ich skutky, potom sv. evanjelium, lebo najprv boli učeníci poslaní a potom obišli celý svet, ohlasujúc blahozvesť.
      Sv. Germán píše, že sv. evanjelium znamená príchod Božieho Syna, aby sme Ho zreteľne videli, nie zahalene a v oblaku ako Mojžiš, ale ako pravého človeka. Cez ústa Ježiša Krista s nami rozprával Boh Otec, nie v hádankách a tiež o Ňom Otec hlasom z neba svedčí pri krste v Jordáne (Mt 3,17).
      Simeon Solúnsky reaguje tiež na to, prečo sa nečíta sv. evanjelium od Oltára, ale na ambóne. Apoštoli zvestovali blahozvesť vyjdúc z Jeruzalema, ako zo Svätyne svätých a tiež predstavuje prázdny Kristov hrob, čím sa slová Ježiša Krista uvedené vo sv. evanjeliu mohli pravdivo ohlásiť celému svetu.

Historický vývoj Liturgie Slova

       4. - 5. st.: Pozdrav - Čítania - Homília
             - vstup do chrámu bez spevov alebo nejakých obradov
             - pozdrav z absidy (POKOJ VŠETKÝM!)
             - čítania
       5. st.: antifonálny žalm s Trojsvätým
             - verše sú spievané jedným alebo dvoma sólistami; zbor v chráme je rozdelený na dve chóry (skupiny) a odpovedá alternatívne antifónou alebo opakujúcim sa veršom. Záver je zakončený stále doxológiou.

       5. - 6. st.: modlitba Trojsvätej piesne - malý vchod
             - evanjelium bolo v tejto dobe čítané lektorom (čtecom)
       od 6. st.: Enarxis ++ veľká jekténia++modlitba++Trojsväté (úvod do liturgie)

       6. - 7. st.: antifonálny žalm - Jednorodený

       7. - 9. st.: začína systém lekcionárov - usporiadanie čítaní v liturgickom roku, robilo sa to hlavne v kláštoroch

       8. st.: evanjelium je už čítané diakonom.


o. ThLic. Miroslav Iľko

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε