www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?lit_nad_definiciou_1
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgika > Čo je liturgia > Nad definíciou I.

Dnes je: 25. jún 2017     Meniny oslavuje: Tadeáš

Zoεpédia - náhodný výber: Svetlo, Fokoláre, Dogmatika.     pohľadnice

LITURGIA JE NÁBOŽENSKÝ OBRAD CIRKVI

    Nemožno povedať, že každá vec ktorú robí kresťanské zhromaždenie je liturgia. Napr. modlia sa modlitbu Otče náš, sv. ruženec... - je to spoločná modlitba resp. súkromná modlitba recitovaná spoločne.
    Kresťanská liturgia je určitý obrad. Čo to je obrad?

    Obrad
    Obrad je celok, usporiadaný a zosúladený, konvenčných giest a symbolov, používaných istou spoločenskou skupinou, aby sa vyjadrila, zvýraznila a komunikovala vlastnú symbológiu, t. j. vlastný pohľad reality ( náhľad na svet).

    Rozoberme si aj túto definíciu po častiach.

    Obrad je celok, usporiadaný a zosúladený
    - vidíme, že to nie je nejaký "zmiešaný šalát", nejaké svojvoľne pozliepané prvky, ale je to vec stabilizovaná. A je nielen usporiadaný, ale aj koordinovaný, zosúladený a je časťou tradície.

    Konvenčných giest a symbolov
    - používanie giest a symbolov počas obradov nie je závislé na výbere alebo na interpretácii jednotlivcov, ale sú časťou dedičstva skupiny. Keď skupina kresťanov položí na oltár chlieb a víno, význam týchto vecí je už stabilizovaný, jasný. A tak skupina, ktorá tu ide sláviť, nemá si čo vymýšľať novú interpretáciu týchto vecí, lebo označenie, zmysel tohto je už dávno predtým ustálený, stabilizovaný. Je potrebné si uvedomiť, že používanie týchto giest a symbolov naozaj nezávisí od jednotlivca.
    - teda môžeme povedať, že obrad je akýmsi jazykom na vyjadrenie sa. A tak ako aj slovná zásoba jazyka nezávisí od nás, interpretácia jednotlivých slov (stôl je stôl, nie chlieb... ), tak isto je to aj s obradom. Aj tu to všetko je zosúladené, aby sa dobre komunikovalo a teda jednotlivé prvky tejto komunikácie nie sú ľubovoľné a nezávisia od jednotlivca.

    Používaných istou spoločenskou skupinou
    - slávenie náboženského obradu je vyjadrením samého seba, vlastnej identity a slúži aj na obnovovaní tejto identity, zvýrazňuje ju a aj ju komunikuje novým členom tej istej spoločenskej skupiny. A preto v kresťanskej komunite vstup do tejto komunity je začatý uvedením do obradov, hovoríme o obradoch kresťanskej iniciácie - krst, myropomazanie, Eucharistia. Tieto identity, ktoré vyjadruje náboženský obrad, je to náboženský náhľad na skutočnosť, ktorú majú tieto skupiny vzhľadom na seba samých.

     aby sa vyjadrila, zvýraznila a komunikovala vlastnú symbológiu, t.j. vlastný pohľad reality ( náhľad na svet).
    - k sa teda nejaká skupina zhromažďuje, vyjadruje určitú náboženskú identitu skupiny, a je nielen náboženským náhľadom na samých seba, ale aj náhľadom na svet, ktorý ich obklopuje a a miesto vo vnútri tohto väčšieho celku.
    - teda obrad je akousi rečou, spôsobom vyjadrenia toho, akí sme, toho, čo nás takými učinilo a aké sú naše nádeje a v čo veríme v tomto živote. A preto sa obrady slávia spoločne, pretože náboženstvo nie je žiadnou osobnou filozofiou. Náboženstvo je istým náhľadom založeným na viere, na spoločnom náhľade, na tradícii a viere.
    - každá takáto skupina má spoločný náhľad na vlastnú minulosť. To však neznamená to, že slávenie obradu sa vzťahuje na minulosť. Je to však znamenie toho, že obrad závisí od náhľadu komunitárneho (spoločného) a odsúhlaseného náhľadu na realitu skupiny a že tento náhľad vyžaduje určité dozrievanie, t.j. vyžaduje istú minulosť. Zoberme si taký príklad: Ak nejaká osoba stratí pamäť, nevie čím je. Ako keby ani nemala svoju identitu. A to isté platí aj pre určitú spoločenskú skupinu.
    - už slovo skupina hovorí o spoločnej identite, čiže osoby, ktoré si myslia, že majú spoločnú identitu, ju majú práve pre spoločnú minulosť, čiže spoločného náhľadu ich minulosti.
    - v minulosti každej skupiny bol nejaký začiatok - jeden historický začiatok alebo mytologický začiatok, alebo aspoň vymyslený začiatok v chápaní skupiny - a toto bolo veľmi dôležité na formovanie náhľadu tej, či tamtej skupiny. Čiže udalosť transformovaná do symbolu a slávená v obrade spôsobuje, že skupina akúsi minulosť žije a pokračuje v prítomnosti.

    Teda kresťanský obrad nie je iba akousi spomienkou minulosti a tiež nie je to len žitie v prítomnosti, ale slávi sa aj to, čo v budúcnosti je už nejakým spôsobom prítomné medzi nami. Prečo? Lebo to, čo napr. Hebreji očakávali a ešte stále očakávajú (t.j. príchod Mesiáša), kresťania veria, že je to už splnené. My veríme, že Mesiáš - Kristus už prišiel.

     Vidíme, že každý obrad, ktorý slávi dejiny spásy sa točí okolo 3 bodov na časovej osi
    - minulosť
    - prítomnosť
    - budúcnosť

    A všetky tri sa podieľajú na obradnom slávení istej spoločenskej skupiny. A je teda otázkou rovnováhy, na ktorý z týchto troch časových aspektov sa kladie dôraz. Kresťania kladú dôraz na prítomnosť a budúcnosť. Naša anamnéza (pamäť minulosti - spomínanie minulosti) nie je len faktom, že sa to odohralo v minulosti, ale je to život, ktorý je v nás ustavične prítomný, takisto ako aj prisľúbenia konečného vyplnenia, ktoré v určitom zmysle, podľa teológie Nového Zákona je už tu prítomné v príchode Ježiša Krista.
    Teda obrad nie je akýmsi našim pokusom vojsť do kontaktu s Bohom, ktorý je vzdialený a skrytý. Nie sme to my, čo vchádzame do kontaktu so vzdialeným Bohom. Liturgia je skôr slávením radosti a vďaky za ten fakt, že sám Boh spontánne sám od seba prišiel k nám a On sa dal do kontaktu s nami. Z toho vyplýva aj to, že liturgia je jeho darom pre nás, a nie naopak. To nie je náš dar Bohu, pretože v kresťanstve niet ničoho, čo by sme dávali my Bohu. Obrad je teda jeden zo spôsobov, ktorým nám Boh oznamuje to, že sme zachránení, že nám daruje spásu.

    Liturgia je slávením celej Cirkvi

    Celá Cirkev, t.j. v zmysle vertikálnom a horizontálnom. Znamená to, že liturgia je celebráciou celého Mystického tela Kristovho - Hlavy a jej údov, pozemských i nebeských.
    Podľa listu k Hebrejom je náš kult tým istým kultom, ktorý Ježiš Kristus slávi ako najvyšší Veľkňaz pred Otcovým trónom. To znamená, že sám Kristus je účastný na našej liturgii, podľa učenia Nového Zákona. Teda neide tu o 2 rozdielne veci - nie je liturgia Ježiša Krista na jednej strane a na druhej liturgia naša. Je vždy jedna jediná.
    Liturgia slávená malou skupinkou miestnej Cirkvi sa slávi v mene celej Cirkvi a slávi sa nielen v mene všetkých týchto Cirkví, ale aj pre celú túto Cirkev. Stačí si všimnúť modlitby, ktoré sa modlia počas liturgií. Vždy sú tam modlitby za celú Cirkev na celom svete.
    Je potrebné si tiež uvedomiť, že všetci pokrstení účastní na liturgii sme koncelebrantmi, každý podľa svojho stupňa kňazstva v Kristovi. Nie všetci pokrstení sú presbytermi, ale všetci pokrstení sú kňazmi Ježiša Krista. Presbyteriát je špeciálnym stupňom Kristovho kňazstva, ale všetci pokrstení sú pokrstení v kňazstve Ježiša Krista, ktorý v určitom slova zmysle, je jediným kňazom a každé iné kňazstvo (podľa rôznych stupňov v Cirkvi) je len účasťou na Kristovom kňazstve.

    Viditeľne sprítomní

    Viditeľne sprítomní = tajomstvo spásy je vždy prítomné medzi nami, aj bez našej liturgie. Tá ju pomáha nám iba reálne zviditeľniť, sprítomniť. Je potrebné si uvedomiť, že Kristus nepotrebuje naše sviatosti, naše liturgické slávenia, aby nám ukázal, či predstavil svoje tajomstvo spásy. Tajomstvo spásy v Ježišovi Kristovi je stále reálne prítomné medzi nami. Kristus tak ako je prítomný v tejto miestnosti, tak isto je prítomný aj vo svätostánku. A kto toto neverí, nemá ani minimálnu ideu o tom,, čo je kresťanstvo a kto je vôbec Boh. Reálna prítomnosť v Eucharistii alebo v iných sviatostiach nie je však tá istá prítomnosť Boha uprostred nás v tejto miestnosti. Avšak nie je menej reálnou, ako sviatostná prítomnosť. Tá však je viditeľne prítomná. A ako je viditeľne prítomná? Je viditeľná pomocou symbolov. Teda istá sviatosť, tajomstvo, liturgický obrad nám viditeľne sprítomní v liturgickej službe Cirkvi , t.j. vo sviatostnom spôsobe, túto obetu spásy, ktorá je stále (v každej chvíli nášho života) medzi nami prítomná a s ktorou sa stretneme skrze vieru vždy vtedy, keď vnútorne vyznávame svoju vieru a prijímame toto tajomstvo spásy dané nám od Ježiša Krista.
    Čo znamená symbolická prítomnosť? Symbolická prítomnosť značí, že vidíme síce chlieb a víno, ale veríme, že to je Telo a Krv Ježiša Krista. A preto v celej kresťanskej tradícii liturgia je sacramentum fidei (tajomstvo viery), lebo k stretnutiu s Bohom dôjde iba skrze vieru. Jediným rozdielom medzi historickou existenciou spásy počas pozemského života Ježiša Krista a prítomnosťou tejto spásy v tajomstve t.j. vo sviatosti, je iba v spôsobe tejto prítomnosti. V minulosti to bola historická prítomnosť a teraz je to prítomnosť sviatostná. Sviatostná neznamená nereálna, ale znamená, že sa nezúčastňuje na normálnej ľudskej histórii a vyžaduje vieru. Ale obidve tieto prítomnosti sú reálne a sú účinné. Keby nejaký kresťan hovoril: Keby som tak žil vtedy, kedy žil Kristus a konal spásonosnú službu - bol by to postoj absurdný. Ježiš Kristus a jeho spásonosná služba sú stále prítomné medzi nami a teraz je práve tak isto prítomný Kristus medzi nami, ako bol aj v historickej minulosti. Jediný rozdiel je iba v spôsobe, v ktorom my môžeme stretnúť túto reálnu prítomnosť. Nenájdeme ju v spôsobe historickom, ale vo sviatostnej službe Cirkvi. A táto prítomnosť nie je menšou prítomnosťou ako tá v minulosti, nie je menej reálna, ani menej spásonosná.

    ~ThLic. Miroslav Iľko~

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε