Ap. zač. 166 (1Kor 16, 13 - 24); ev. Mt zač. 87 (22, 33 - 42)

Radový hlas je štvrtý.Predobrazujúce antifóny a blaženstvá, tropár z hlasu a zo sviatku, Sláva kondak z hlasu, I teraz zo sviatku. Prokimen, Aleluja a pričasten z hlasu a zo sviatku.

Aký osud má Kristus v mojom živote? Ako opätujem nepochopiteľnú lásku, ktorú mi Boh venuje? Či som ho nevyhnal zo svojho domu, zo svojho života, či som teda na neho nezabudol, neignorujem ho? V podobenstve o vražedných vinohradníkoch cítime ľútosť a sklamanie. Rozhodne by sme to nenazvali príbehom s dobrým koncom. Vo svojej hĺbke nám hovorí o neuveriteľnej láske Boha k jeho ľudu a ku každému jeho stvoreniu, ktorá aj napriek stratenosti a návratu späť nakoniec zvíťazí a bude mať posledné slovo.

 

V jednom americkom sirotinci si deti všimli zvláštne správanie osemročného dievčatka. Jedného dňa povedali vychovávateľke: „Neustále píše nejaké tajomné vety na papieriky, a tie potom schováva na záhrade. Práve sme videli, ako jeden papierik pripevnila na strom a druhý na vysoký múr.“ Vychovávateľka si dievčatko zavolala a išla s ním na miesta, kde sa mali nachádzať tieto papieriky. Keď ich našli, prečítala na nich nápis napísaný veľkými písmenami: „Ktokoľvek nájde tento papierik, nech vie, že ho mám rada!“ Napriek tomu, že sa tomuto dievčatku nedostalo veľa lásky, predsa pochopilo, že ju musí dávať. Pochopilo Božie tajomstvo – dávať lásku aj vtedy, keď sa nám jej od ľudí nedostáva.

Zdroj: Slovo č. 15 - 16 / 2018

Autor: Mgr. Michal Kuruc, ml.