Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. (Mt 25, 14 – 15)

Kto z nás by radšej nedostával, ako dával? Mnoho vecí, ktoré robíme, sa týkajú práve zisku. Aj na otázku, prečo to robíme, zvykneme odpovedať: „Preto, lebo mám z toho úžitok, zisk či radosť.“
Robiť veci bez toho, aby mali nejaký osobný prínos, sa nám zdá nezmyselné. Chvála Bohu, že sú aj takí, ktorí nerobia veci pre vlastný úžitok či zisk, ale pre úžitok druhým, a sami z toho „nemajú nič“. A prečo? Lebo uverili a sú presvedčení o tom, že Boh má moc odplatiť každý dobrý skutok urobený z lásky a nie zo ziskuchtivosti. Sluhovia, ktorým bol rozdelený majetok, sa možno v snahe o jeho zveľadenie chceli zapáčiť svojmu pánovi alebo jednoducho majetok zveľadili v nádeji, že oni sami z toho budú mať nejaký zisk. V tomto prípade sa im usilovnosť vyplatila. Posledný sluha vrátil to, čo dostal, aby neukrivdil svojho pána, a nebol za to odmenený. Nechcel zisk? Nevidel zmysel v tom, že treba zveľadiť to, čo dostal? V podstate neurobil nič zlé, lebo vrátil to, čo dostal. Nič si z toho neponechal. Ale verdikt pána je jasný: „Zlý a lenivý sluha.“ Byť ziskuchtivý je prirodzené, je to v každom z nás. Ale táto úžasná vlastnosť je ponížená iba na majetok, moc, slávu či kariéru. Málo sa usilujeme o zisky pre večný život, tie, ktoré nám prinesú nekonečné zúročenie. Dostali sme rôzne dary a raz sa nás Darca bude pýtať, ako sme ich využili. A istotne to nebudú len tisíce či milióny v eurách, ale aj tisíce či milióny v mene, ktorá platí iba v nebi. Hľadajme spôsoby, ako zarábať pre večnosť tak horlivo, ako to často robíme pre okamžité zisky tu na zemi.

Zdroj: Slovo č. 19 - 20 / 2017

Autor: Mgr. Jozef Špes