www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?osobnosti&meno=KUBEK%2C+Emil
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Osobnosti gréckokatolíckej cirkvi

Dnes je: 17. august 2017     Meniny oslavuje: Milica

Zoεpédia - náhodný výber: Nedeľa mýtnika a far..., Iniciácia, Liturgické výzvy.     pohľadnice

PaedDr. František Dancák | Čítanosť(5983)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

KUBEK, Emil

(27.11.1857 Štefurov, okr. Svidník – 17.07.1940 Mahanoy City, Pensylvánia, USA)
kňaz, básnik, spisovateľ, jazykovedec, rodoľub
KUBEK, Emil

Vyrástol v rodine gréckokatolíckeho kňaza Antona Kubeka. Po štúdiách sa roku 1881 oženil s Máriou Schirillovou, dcérou gréckokatolíckeho kňaza Eduarda Schirilla v Kružlove. Z manželstva sa narodili štyri deti: Mária, Anton, Anna a Alžbeta. Po vysviacke dňa 22.3.1881 pôsobil ako kaplán v Homrogu (1881-1882) a v Jakubanoch (1883). V roku 1884 pôsobil ako farár v Kremnej a v roku 1885 v Ľubovci. Dňa 12.11.1885 bol vymenovaný za farára do Snakova. Tu v Snakove začína svoju činnosť nielen ako obetavý dušpastier, ale aj ako literát. Okrem svojich dušpastierskych povinností, sa venoval oprave chrámu. Čiastočnú opravu ukončil v roku 1890. Pod jeho vedením bola postavená nová farská budova a nová školská budova. V roku 1894 za pomoci svojich veriacich aj milodarov z Ameriky začal s výstavbou kaplnky pred obcou. Po jej dokončení sa každoročne koná odpust na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V súvislosti s výstavbou kaplnky sa zachovali všetky doklady – plány, rozpočet a korešpondencia, pekne upravené a zviazané v dvoch zväzkoch, pod názvom Sznakoi kápolna I. Sznakoi kápolna II. V úvode ku každému zväzku vlastnoručne zapísal veľmi cenné údaje. Obecná kronika spomína, že po svojom príchode do Snakova sa postaral o novú cestu do Snakova, v dĺžke 3 km. Ďalej ho spomína ako dobrého hospodára. Do obce dal doviesť jeden vagón ovocných stromčekov a nový druh zemiakov. Učil ľudí sadiť zemiaky „za pluhom“. Na oborávanie zemiakov dal zadovážiť zvláštny pluh. Tohto dobrého hospodára, ktorý učil lepšie a hospodárnejšie gazdovať, pekne opísal vo svojom trojdielnom románe Marko Šoltys, a to v osobe samotného Marka Šoltysa. Učil ľudí chovať včely. Šíril osvetu, písal ľuďom žiadosti a testamenty. Spolu s miestnym učiteľom Desiatnikom nacvičili divadelnú hru bardejovského Jána Andraščíka Šenk palenčeny. Veľmi bojoval proti alkoholizmu. V tomto smere je najpresvedčivejšia jeho báseň Dobryj tato. V lete roku 1904 odchádza do Ameriky. Do svojho odchodu prispieval do rôznych časopisov. Po odchode do USA vydal v Užhorode Starosloviensko-maďarsko-rusko-nemecký slovník (1906). V Amerike vydal Narodny Povísti i Stichy i trojdielny román Marko Šoltys (v rokoch 1922-1923). Tlačou vydal Malyj katechizmus, sostavlen po systemu narodnych škol eparchii Mukačevskoj (1924). Brožúrku Otče naš: Tolkovanije hospoďskoj molitvy v obrazach i slovami (1917). Známe sú aj jeho básne: Mikluš milij, Moj rodimoj kraju, Nit uže ľubvi, Marija, kňahiňa Magdalinskaja a i. Písal aj pod pseudonymom M. Hančin (Hanchin). Publikoval v týždenníku Nedeľa, ktorý vychádzal pre národnosti Uhorska v Budapešti v jazyku maďarskom, slovenskom, ruskom, srbskom, rumunskom a nemeckom. Jeho práce sú písané rusínsky, ale latinkou. Dnes je už ťažko zistiť, čo všetko napísal a čo vyšlo tlačou. Je isté, že toho napísal veľa. V Amerike pôsobil v gréckokatolíckej farnosti v Mahanoy City, v štáte Pensylvánia. Zastával mnohé cirkevné a svetské funkcie. Bol riaditeľom Americko-ruskej rady, riaditeľom tlačovej kancelárie spoločnosti Sojedinenije. Do penzie odišiel v roku 1936 pre chorobu žalúdka (rakovina). Bol náruživý fajčiar. Vo farnosti bol obľúbený a vážený. Veľmi rád chodil do kina. Bol verným synom svojho ľudu, plný vlasteneckej úprimnosti, slovanskej uvedomelosti a neobyčajnej výške jeho názorovej rozhľadenosti. Zomrel 17.07.1940 v Mahanoy City, kde je pochovaný na St. Mary Cemetery. – V r. 2006 vyšiel v Prešove výňatok z jeho literárneho diela o problematike alkoholizmu pod názvom Vypijte, kumo (Editor: František Dancák).


Lit.: Dr. Emil Korba: Kňazi – buditelia bardejovského okolia a Makovice. In: Slovo. Trnava : SSV, 1971, č. 5, s. 10; Marián Serbin: Emil Kubek – autor Starosloviensko-maďarsko-rusko-nemeckého slovníka. In: Slovo. Trnava : SSV, 1975, č. 7, s. 6; Dr. Emil Korba: Náš zabudnutý a nedocenený poeta. In Slovo. Trnava : SSV,  1976, č. 1, s. 12; František Dancák: Z galérie našich rodoľubov – o. Emil Kubek. In: Gr. kat. kalendár : SSV 1977, s. 151-155; Ľubica Babotová: „Ruskoj materi syn...“ In: Družno vpered. Prešov, 1997, č. 3-4, s. 28-29; František Dancák: Emil Kubek – kňaz, básnik, spisovateľ, jazykovedec, rodoľub. In: Gréckokatolícky kalendár 1990. Trnava : SSV, 1989, s. 42-45; František Dancák: Emil Kubek, kňaz, básnik spisovateľ, jazykovedec, rodoľub. Prešov : Petra 1999; František Dancák: Emil Kubek 1857-1940. Prešov : Petra, 2004.

Autor: PaedDr. František Dancák - všetky životopisy osobností od tohto autora (13)

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε