NEVICKÁ, Irena, rod. Buryková

Medzi popredných buditeľov a spisovateľov v prvej polovici 20. storočia patrí Irena Nevická. Narodila sa v rodine učiteľa Pavla Buryka. V Sabinove navštevovala nemeckú a maďarskú základnú školu. Mama jej zomrela veľmi skoro. Po smrti otca sa s presťahovala do Prešova, kde pokračovala v štúdiu v učiteľskom ústave. Ako manželka gréckokatolíckeho kňaza Emiliána Nevického žila v Čičave a v Údole. Po nútenej emigrácii jej manžela do USA pôsobila do r. 1939 striedavo v Užhorode (1933-1938) a v Prešove (od r. 1939). V spoločensko-politických udalostiach po druhej svetovej vojne bola obvinená z buržoázneho nacionalizmu, čo ju viedlo k tomu, aby sa literárne a spoločensky odmlčala. Žila zabudnutá, osamelá.

I. Nevická videla zaostalosť vlastného národa a videla aj možné východiská, preto sa pustila do realizácie niekoľkých tvorivých projektov. Venovala sa zakladaniu ochotníckych divadelných skupín, pre ktoré sama písala divadelné hry. Prispela k vzniku mnohých čitateľských krúžkov, organizovala nedeľné školy. V Prešove založila prvé ženské združenie (Sojuz ruskych žen) a vydala jeho prvý kalendár (Kalendar ruskych ženščyn, 1922). Podieľala sa aj na vzniku prešovskej Prosvity, ktorej ciele sa v podstatnom zhodovali so zameraním Matice slovenskej a sama založila v Užhorode jej ženskú sekciu. V rokoch 1931-32 vydávala v Prešove noviny Slovo národa. Boli to prvé noviny na Prjaševščine tlačené v ukrajinskom jazyku.

Žiadne pole literárnej pôsobnosti jej nebolo cudzie. Venovala sa poézii, próze, dráme i prekladu. Publikovať začala v r. 1911 na stránkach periodík Nedilja a Nauka pod pseudonynami Anna Novak a Anna Gorjak. Po prvej svetovej vojne vystúpila pod svojím pravým menom, alebo pod značkami N-ka, Iks (žurnalistické články v Russkom slove). V r. 1924 vyšiel v Prešove jej román Pravda zvíťazila (Pravda pobidyla). Je to historický román z obdobia prvotnej cirkvi, inšpirovaný Sienkiewiczovým Quo vadis. Krátke prózy spisovateľky vyšli v zbierke Dar (Darunok, 1929). Poviedky spája duchovné ladenie s výrazným morálnym posolstvom. Je autorkou niekoľkých divadelných dier, ktoré boli realizované na scénach v Prešove, v Užhorode a v Medzilaborciach. Knižne vyšla iba jedna hra v dvoch dejstvách Božia prozreteľnosť (Bože provydinije,1925). Najznámejšie dielo I. Nevickej však vyšlo až po jej smrti v knihách Matej Kukolka (Matij Kukolka, 1968) a Dobrodružstvá Mateja Kukolku (Pryhody Matija Kukolky, 1994).

Lit.: Papp, Š.: Vyznačni svjaščenyči žinky i dočky v istoriji našich eoarchij. In: Gr. kat. kalendár 1983, s. 101-107;Juríčková, V.: Irena Nevická (1886-1965). In: Slovo – gréckokatolíckej cirkvi. Prešov : Petra, 2001, roč. 33., č. 23-24, s. 12.