www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?osobnosti&meno=ROMAN%2C+%8Atefan+Boleslav
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Osobnosti gréckokatolíckej cirkvi

Dnes je: 16. december 2017     Meniny oslavuje: Albína

Zoεpédia - náhodný výber: Veľký týždeň, Malá večiereň, Veľký piatok.     pohľadnice

PaedDr. František Dancák | Čítanosť(7703)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

ROMAN, Štefan Boleslav

(17.04.1921 Nový Ruskov, okr. Trebišov – 23.03.1988 Toronto, Kanada)
verný príslušník Gréckokatolíckej cirkvi, veľkopodnikateľ, národný pracovník
ROMAN, Štefan Boleslav

R. 1937 ako 16-ročný opustil svoju rodnú obec a emigroval do Kanady. Prvé roky svojho života v adoptovanej zemi sa pustil za pasy so životom a učením. Prenajal sa na rôzne, zväčšia poľnohospodárske práce, pracoval v zlievarni a v továrni na strelivo. Vo vojne bojoval ako vojak kanadskej armády. Po vojne r. 1945 rozvinul svoje podnikateľské schopnosti, um a nadanie v oblasti účastín a burzovej špekulácie. Začal organizovať banskú spoločnosť, s ktorou úspešne podnikal. Začiatkom päťdesiatych rokov kúpil pri jazere Elliot Lake v Ontariu pozemok, založil spoločnosť Denison Mines Limited, ktorá sa postupne stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete (Roman – „Uránový kráľ“). Stál na čele nového programu rozvoja a inovácie v rámci ktorej jeho podniky získali medzinárodný dosah, najmä v oblasti prírodných zdrojov, energetiky, ropy, ako aj na úseku baliarenského a tlačiarenského priemyslu. Láska k zemi, spätosť s roľou viedla ho k založeniu Romandale Farms Ltd., ktoré v pestovaní holsteinského rožného dobytku dostali medzinárodný ohlas. Pracoval ako člen v správnych radách ôsmych kľúčových podnikov v jeho záujmovej oblasti.

Bol výnimočnou osobnosťou. Vyrástol v náboženskom prostredí., ktorej dominatou bola „cerkva“ (kostol), ako aj nezlomná príslušnosť k staroslovienskému gréckokatolíckemu obradu. Tradícia tohto východného kresťanstva ho poznačila na celý život. Mal organizačný talent, bol skvelý manažér a vedel vytvoriť veľkolepé koncepcie. S Eugenom Löblom (1907-1987) vydal knihu The Responsible Society (Zodpovedná spoločnosť). Najlepšie sa cítil v kruhu svojej rodiny. Mal 7 detí. Rodina zostala pre neho žriedlom jeho veľkej radosti a očakávania. Neraz uprednostnil toto dôverné prostredie oproti iným záujmom ako aj stredobodom spoločenského a verejného života.

Š. Roman mal styky na vysokej i najvyššej úrovni. Poznal sa s americkým prezidentom R. M. Nixonom (istý čas bol jeho právnym poradcom), predsedom kanadskej vlády L. B. Pearsonom, na návšteve v Moskve sa v rozhovore s N. S. Chruščovom predstavil ako Slovák, v Európe mal dobré vzťahy k arcivojvodovi Ottovi Habsburskému atď.

Dostal niekoľko uznaní. R. 1963 ho pápež Ján XXIII. vyznamenal Radom veliteľa rytierov sv. Gregora Veľkého. Udelili mu 3 čestné doktoráty: 1967 St. Francis University v Antigonish; 1968 Torontskej univerzity a 1980 Laurential University v Sudbury. Poctili ho najvyšším štátnym vyznamenaním Order of Canada a v dvoch knihách reprezentujúcich Kanadu bol raz uvedený medzi najpoprednejšími osobnosťami Kanady a raz na prvom mieste medzi „centimilionármi“. R. 1982 mu udelili cenu J. G. Diefenbakera, 1986 Európsku cenu cisára Karola IV., 1990 Národnú cenu Slovenskej republiky In memoriam a v tomto zmysle r. 1995 aj najvyššie štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa.

Filozofia podnikania Š. Romana vychádza z etického postulátu Svätého písma – z lásky k blížnemu. Odmieta kapitalizmus i socializmus. – Bol aktívnym dejateľom slovenskej emigrácie. R. 1944 sa stal podpredsedom kanadskej slovenskej ligy a bol činiteľom ďalších národných organizácií. R. 1962 bol členom delegácie na Konferencii atlantických štátov. Zaslúžil sa o vybudovanie Slovenské ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Zúčastnil sa ako jediný kanadský laický pozorovateľ na Druhom vatikánskom koncile.

Po troch návštevách na Slovensku (1954, 1966 a 1968) si uvedomil, že jeho stará vlasť potrebuje na Západe tlmočníka svojej vôle. Založil Svetový kongres Slovákov (SKS) a stal sa jeho predsedom (1970-1988). Od toho času bol Š. Roman kľúčovou osobnosťou Slovákov v slobodnom svete. Pod jeho vedením sa uskutočnili generálne zhromaždenia SKS v Ríme a Washingtone, osobitná politická recepcia v budove Senátu USA, prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente, účasť SKS na „Európskych dňoch“ organizovaných Paneurópskou úniou atď. Z jeho iniciatívy SKS odoslal niekoľko významných memoránd kľúčovým politickým miestam – prezidentovi Spojených štátov, dvom helsinským konferenciám (1977 v Belehrade a 1980 v Madride), ktoré tam odovzdali osobitné delegácie SKS, ďalej Organizácii spojených národov, kanadskej vláde a Vatikánu. Všetky akcie zabezpečil aj finančne. Na svojom pozemku zanechal zhmotnený symbol zmyslu svojho duchovného celoživotného úsilia, monumentálnu Katedrálu Premenenia Pána v Unionville, postavenú podľa vzoru Gréckokatolíckeho chrámu Ochrany Panny Márie – v Novom Ruskove. Náhla smrť mu už neumožnila byť pri jej úplnom dokončení.


Lit.: Mária-Monthy. Úradný mesačník Slovenského Gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a Metoda v Kanade. Toronto, 1988, č. 5 (Mimoriadne číslo); Štefan Boleslav Roman. In: Ctibor Greguš: Slovenskí rodáci svetu. Trnava : SSV, 1999, s. 137; Jozef E. Suchý: Štefan Boleslav Roman 1921-1988. In: Slovo – časopis gréckokatolíckej cirkvi. Prešov : Petra, 2001, č. 25-26, s. 10-11.

Autor: PaedDr. František Dancák - všetky životopisy osobností od tohto autora (13)

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε