www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?spravy&id=10
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Spravodajstvo > Správy

Dnes je: 5. február 2023     Meniny oslavuje: Agáta

Zoεpédia - náhodný výber: Prvá nedeľa Veľkého ..., Trojica - dôsledky t..., Hypostasis.     pohľadnice

28.03.2002 | Čítanosť(3970)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Slávenie veľkonočných obradov v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa

Slávenie veľkonočných obradov v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa

Na Veľký štvrtok 28. marca o 9.30 hodine slúžil archijerejskú sv. liturgiu biskup Mons. Ján Hirka spolu so všetkými kňazmi prešovskej diecézy. Pri tejto slávnostnej liturgii, ktorá sa koná na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva, posvätil biskup olej - myro, ktorí sa používa pri udeľovaní sviatosti birmovania. Večer o 16.30 hodine slúžil správca farnosti Igor Zimovčák v katedrále sv. liturgiu Bazila Veľkého s večierňou. Pri tejto bohoslužbe sme si pripomenuli ustanovenie Eucharistie Ježišom Kristom, umytie nôh apoštolom a Judášovu zradu. O 18.00 hodine potom biskupský vikár Pavol Repko slúžil Strasti, čo je utiereň Veľkého piatku, pri ktorej sa číta dvanásť úryvkov evanjelia o utrpení Ježiša Krista.

Pri Veľkopiatočnej večierni, ktorú slúžil otec biskup Ján Hirka v katedrálnom chráme o 17.00 hodine, sa do hrobu uložila plaštenica.

Dňom Ježišovho odpočívania v hrobe je Veľká sobota. Svätú liturgiu slúžil generálny vikár Ján Zavacký o 18.00 hodine.

Veľkonočná nedeľa - Veľká nedeľa Paschy je dňom vzkriesenia Ježiša Krista. Utiereň vzkriesenia, ktorá sa začína prenesením plaštenice na oltár, kde zostane až do sviatku Nanebovstúpenia Pána, slúžil otec biskup Ján Hirka o 4.00 hodine ráno. Po skončení utierne slúžil aj sv. liturgiu a požehnal veľkonočné pokrmy. Slávnostnú archijerejskú sv. liturgiu sv. Jána Zlatoústeho slúžil potom v katedrálnom chráme slúžiť o 10.00 hodine.

Prečo práve „Veľká noc“?

Vzkriesenie Ježiša Krista je najstarším a najväčším sviatkom celého liturgického roka. V liturgických knihách sa tento sviatok nazýva aj Pascha. Toto slovo pochádza z hebrejského slova „pesach“, čo znamená „prechod".

Odpoveď na otázku prečo sa tieto sviatky nazývajú Veľkou nocou je potrebné hľadať ešte v časoch židovského otroctva v Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov a preto ho Boh trestá desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, prepúšťa faraón zotročený ľud. U židov táto pohroma nenastala, lebo pomazali veraje svojich dverí krvou baránka tak, ako im prikázal Pán. Tento baránok je predobrazom Ježiša Krista, ktorého krvou sme boli my všetci zachránení od večného zatratenia. Zo Svätého písma vieme, že po vyslobodení Izraelitov z Egypta, previedol skrze Mojžiša Boh svoj ľud suchou nohou cez Červené more. Toto bol vlastne onen "pesach" - "prechod" z egyptského otroctva do života v slobode. Tieto veľké skutky vyslobodenia z poroby urobil Boh so svojím vyvoleným národom práve v už spomínanú noc a preto Izraeliti nazvali túto noc "veľkou" a túto udalosť si aj každoročne na túto Veľkú noc pripomínali.

Pre kresťanov je Pascha tiež prechodom - prechodom z otroctva hriechu (smrti) do života v slobode Božích detí. Toto nám všetkým zabezpečil práve Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s Ježišovou smrťou a vzkriesením sa odohrali práve v čase židovskej Veľkej noci a tak aj pre kresťanov sa tieto sviatky stali tiež skutočnou Veľkou nocou.

Sviatok Veľkej noci bol prijatý všetkými prvokresťanskými cirkvami, už od začiatku však boli nezrovnalosti v čase, keď sa mal sláviť. Niektorí ho slávili spolu so židovskou Veľkou nocou 14 deň mesiaca nizana, niektoré cirkevné spoločenstvá v prvú nedeľu po 14. nizane. Z tohto rozdielneho slávenia povstal spor, ktorý sa snažili už v polovici 2. storočia vyriešiť pápež Anicent a sv. Polykarp, no márne. Nepodarilo sa to ani pápežovi Viktorovi II. Až 1. nicejský snem, ktorý sa konal v roku 325, urobil koniec sporom a to tak, že nariadil, že sviatok Veľkej noci sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Tento sviatok teda môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.

Slávenie Veľkonočných udalostí vo východnej liturgii

Veľký štvrtok uvádza celý kresťanský svet do slávenia Veľkonočných udalostí, keď si veriaci pripomínajú na jdôležitejšiu udalosť celého kresťanského náboženstva – umučenie a vzkriesenie Ježiša Krista. V katedrálnom chráme v dopoludňajších hodinách slávi sv. liturgiu biskup spolu so svojimi kňazmi. Pri tejto liturgii, ktorá sa koná na pamiatku ustanovenia kňazstva, posvätí olej – myro, ktorý kňazi používajú pri udeľovaní sviatosti myropomazania - birmovania. Vo večerných hodinách sa vo všetkých chrámoch slávi sv. liturgia Bazila Veľkého s večierňou, na pamiatku ustanovenia Eucharistie, umytia nôh apoštolom a Judášovej zrady. Potom nasleduje zvláštny obrad – Strasti. Je to utiereň Veľkého piatku, keď sa číta dvanásť úryvkov o Utrpení Ježiša Krista zo štyroch evanjelií. V niektorých chrámoch počas tohto obradu zapaľujú dvanásť sviečok a po každom prečítaní úryvku sa jedna zhasne. Taktiež vyzváňajú zvony, ktoré potom zmĺknu a rozozvučia sa opäť až na slávnosť vzkriesenia v nedeľu v noci.

V piatok je deň umučenia a smrti Ježiša Krista. Tento deň je aliturgickým dňom, to znamená, že sa neslúži sv. liturgia - Eucharistia. Pri veľkopiatočnej večierni, ktorá sa koná v popoludňajších hodinách, sa ukladá do hrobu plaštenica. Plaštenica je spravidla obdĺžnikový, z plátna vyrobený predmet väčších rozmerov, na ktorom je najčastejšie zobrazená postava mŕtveho Krista alebo jeho ukladanie do hrobu. Na konci večierne sa s plaštenicou koná sprievod okolo chrámu. Kňaz nesie plaštenicu a všetci spievajú tropár – „Ctihodný Jozef sňal z kríža Tvoje prečisté telo, ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.“ Vo východnej liturgii je Veľký piatok prikázaným sviatkom a prísnym pôstnym dňom. Veriaci nejedia mäso, mlieko a mliečne výrobky. Jesť možno len trikrát za deň a len raz do sýtosti.

Veľká sobota je dňom Ježišovho odpočívania v hrobe a pamiatka jeho zostúpenia k zosnulým. Ráno sa koná tzv. Nadhrobná – Jeruzalemská utiereň (volá sa tak preto, lebo v Jeruzaleme sa koná priamo pri hrobe). V tento deň sa zároveň udeľuje krst katechumenom, ktorí sú prijatí do katolíckej cirkvi východného obradu. Večer sa slúži sv. liturgia Bazila Veľkého s večierňou. Veľkonočná vigília je najstaršou vigílijnou slávnosťou. Do čítania evanjelia je kňaz oblečený v rúchu pôstnej farby a na evanjelium o vzkriesení Ježiša sa prezlieka do slávnostného bieleho rúcha.

Na Veľkonočnú nedeľu – deň vzkriesenia Ježiša Krista je v skorých ranných hodinách, ešte za tmy, utiereň vzkriesenia, ktorá sa začína prenesením plaštenice na oltár, kde zostáva až do sviatku Nanebovstúpenia Pána. Kňaz s plaštenicou a veriacimi obchádzajú chrám za spevu tropára – „Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, ktoré prišli s voňavkami, vonné masti patria zosnulým, ale Kristus je nesmrteľný.“ Po slávnostnom vstupe do chrámu, keď kňaz otvára krížom dvere chrámu (symbolika: Kristus nám krížom otvoril brány neba) rozozvučia sa zvony a veriaci spievajú na slávu Vzkriesenému Kristovi – „Kristus slávne vstal zmŕtvych, smrťou smrť premohol a zosnulým v hroboch život daroval.“ Týmto spevom sa počas celého Veľkonočného obdobia začína každá sv. liturgia a to tak, že raz ho spieva kňaz sám a veriaci ho dvakrát zopakujú. V tento deň sa koná aj požehnanie veľkonočných pokrmov, tzv. svätenie pasky. Jedná sa o východný zvyk, ktorý postupne na mnohých miestach prevzala aj západná liturgia. Počas celého Veľkonočného obdobia sa gréckokatolíci pozdravujú „Christos voskrese!“ a odpovedajú „Voistinu voskrese!“. Čo znamená Kristus vstal – naozaj vstal!

Zdroj: Marek Pribula
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε