www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?spravy&id=1146
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Spravodajstvo > Správy

Dnes je: 14. november 2019     Meniny oslavuje: Irma

Zoεpédia - náhodný výber: Liturgické gestá - b..., Boží Duch v tebe vol..., Proskomídia – „Na če....     pohľadnice

03.10.2011 | Čítanosť(3172)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Gréckokatolícky kňaz Alexander Pavlovič ocenený in memoriam

Gréckokatolícky kňaz Alexander Pavlovič ocenený in memoriam

Najvyššie ocenenie – čestné občianstvo mesta Svidník bolo vo štvrtok 29. septembra udelené in memoriam gréckokatolíckemu kňazovi, rusínskemu národnému buditeľovi, básnikovi Alexandrovi Pavlovičovi. Jednohlasne o tom rozhodlo Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku.

Slávnosť udelenia čestného občianstva začala archijerejskou svätou liturgiou v Gréckokatolíckom chráme Božej Múdrosti vo Svidníku. Jej hlavným celebrantom bol prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ. Koncelebrovalo šestnásť kňazov. V homílii vladyka Ján povedal: „Hlavné poslanie kňazov bolo a stále je ohlasovať radostnú blahozvesť Ježiša Krista, jeho dobrotu a lásku voči nám ľuďom a sprostredkovať ľuďom spásu. O to sa vo svojom živote staral aj otec Alexander Pavlovič. Hlásal radostnú blahozvesť, odpúšťal veriacim ich hriechy, sýtil ich Eucharistiou a sprostredkoval im všetky potrebné milosti k spáse. Predpokladám, že bol veľmi šťastným človekom, lebo bol horlivým kňazom. Musíme všetci uznať, že na tú dobu, v ktorej žil, sa mu dostalo veľkého vzdelania, a to na mnohých školách doma a v zahraničí. Teda musel byť šikovný a odvážny človek. A nezahodil ani svoje dary a talenty, ktorými ho Pán Boh obdaroval, ale ich využíval pre písanie. Zanechal nám bohatú literárnu tvorbu.“ Vladyka ďalej hovoril o tom, že v nebi sú veľké zástupy nekanonizovaných svätých a vyjadril presvedčenie, že medzi nich patrí aj otec Alexander Pavlovič a že medzi nich budeme patriť aj my. „Svätí a blahoslavení sú ľudia, ktorých právom môžeme nazvať hrdinami každodenného života. Dnešný svet stále viac a viac potrebuje takých hrdinov ducha ako príklady, pretože sa dnešným mladým ľuďom často predstavujú ako vzory rôzne braky a takzvaní hrdinovia z rôznych show, ktorí si nevedia v ničom rozkázať.“

Slávnostný večer pokračoval modlitbou panychídy pri hrobe Alexandra Pavloviča v areáli chrámu a položením kvetov.

Zavŕšením slávnosti bola slávnostná akadémia, počas ktorej primátor mesta Svidník Ján Holodňák odovzdal do rúk prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ listinu o udelení čestného občianstva mesta Svidník otcovi Alexandrovi Pavlovičovi in memoriam. Po zápise do kroniky mesta otec arcibiskup vyjadril poďakovanie svoje i celej Gréckokatolíckej cirkvi za toto najvyššie vyznamenanie pre zaslúžilého gréckokatolíckeho kňaza. Povedal, že to vníma aj ako ocenenie toho, čo Gréckokatolícka cirkev robí pre dobro človeka v tomto meste, ale aj ako prejav dozrievania mesta. Primátor mesta pri tejto slávnostnej príležitosti ocenil viacerých prítomných pamätnými listami mesta Svidník, medzi inými aj niekoľkých príbuzných otca Alexandra Pavloviča. Slávnostnú atmosféru umocnil hodnotný kultúrny program.

Alexander Pavlovič sa narodil 19. septembra 1819 v Šarišskom Čiernom v rodine gréckokatolíckeho kňaza a zomrel 25. decembra 1900 vo Svidníku. Študoval v Ľvove, Bardejove, Miškolci, Jágri a v Trnave, kde začal literárne tvoriť. V roku 1848 bol vysvätený za gréckokatolíckeho kňaza. Pôsobil ako biskupský archivár, potom 13 rokov ako farár v Beloveži a 36 rokov, až do svojej smrti, ako farár vo Svidníku, kde je pochovaný. Mal blízke kontakty so štúrovcami. Veľmi blízke priateľstvo nadviazal s Jánom Palárikom a Jonášom Záborským. Jeho tvorbu veľmi ovplyvnil aj Andrej Sládkovič. V roku 1862 bol jedným z iniciátorov založenia Spolku sv. Jána Krstiteľa pre gréckokatolíkov. Mal veľmi priaznivé vzťahy s Maticou slovenskou a slovenským obrodeneckým hnutím. Aj keď mu knižne vyšlo iba jedno dielo, veľká časť jeho diela sa zachovala v rôznych almanachoch, kalendároch a periodikách. Ide predovšetkým o poéziu. Najvýznamnejším dielom je poéma Stan bidnoho seľanyna (Postavenie chudobného roľníka). Písal v rusínskom jazyku s prvkami cirkevnej slovančiny a ruského jazyka. Venoval sa tiež folklóru, etnografickému a historickému výskumu.

 

Zdroj: Ľubomír Petrík
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε