www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?spravy&id=1369
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Spravodajstvo > Správy

Dnes je: 4. august 2020     Meniny oslavuje: Dominik, Dominika

Zoεpédia - náhodný výber: Cirkevný rok, Liturgické postoje –..., Exorcista (nižšie sv....     pohľadnice

07.07.2020 | Čítanosť(78)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Rektor Pápežského slovenského kolégia píše o sv. Cyrilovi a Metodovi

Rektor Pápežského slovenského kolégia píše o sv. Cyrilovi a Metodovi

 

Bratislava 4. júla (TK KBS) "Sv. Cyril a Metod: krásne svetlá otčiny" - je názov príspevku, ktorý napísal rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavol Zvara. Pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda ho prinášame v plnom znení.
 
- - - - -
 
Sv. Cyril a Metod: krásne svetlá otčiny
 
Partikulárny liturgický kalendár slovenských katolíckych diecéz uvádza na deň 5. júla slávnosť sv. Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov. Univerzálna Cirkev slávi spomienku a v Európe sviatok patrónov Európy 14. februára, teda na výročie Cyrilovej smrti v Ríme v roku 869. Tento rozdiel v slávení vychádza z nového Všeobecného kalendára Rímskej cirkvi schváleného práve 14. februára 1969 pápežom sv. Pavlom VI. Slovenský liturgický kalendár pokračuje v tradícii dátumu slávenia, ktorá vyplynula z požiadavky banskobystrického biskupa Š. Moyzesa, záhrebského arcibiskupa Juraja Haulíka, neskoršieho kardinála a J. J. Strossmayera, biskupa v Djakove, ktorí sa obrátili na Svätú Stolicu s požiadavkou, aby sa tento sviatok mohol sláviť v ich diecézach 5. júla. Pápež Pius IX. odobril túto prosbu 2. júna 1864.
5. júl ako deň spomienky solúnskych vierozvestov bol potvrdený aj encyklikou pápeža Leva XIII. Grande Munus z 30. septembra 1880, ktorou pápež Lev vyzdvihol misionárske zásluhy sv. Cyrila a Metoda medzi slovanskými národmi.
Dvojica bratov sa ako misionári a diplomati byzantského cisára osvedčili pred ich veľkomoravskou misiou už skôr. Sv. Konštantín-Cyril bol teológom byzantskej diplomaticko-náboženskej misie na území dnešného Iraku okolo roku 851 a pri stretnutí s kalifom Al-Mutawakkilom v Samare (severne od Bagdadu) predstavil náuku o Najsvätejšej Trojici. Byzantskej misie v roku 860 u chazarského chána na Kryme sa už zúčastnil aj sv. Metod. Obidvaja bratia v úlohe teológov. Počínali si veľmi úspešne a okrem svojho teologického poslania na Chersone našli aj ostatky pápeža sv. Klementa Rímskeho (88-100), ktorý bol tretím nástupcom sv. Petra a zomrel mučeníckou smrťou práve vo vyhnanstve na Kryme.
Treťou, a to najvýznamnejšou misiou sv. Cyrila a Metoda, bola ich misia medzi slovanskými kmeňmi v Strednej Európe. Keďže pápež na výzvu kniežaťa Rastislava, aby poslal učiteľov viery pre veľkomoravský ľud nemal takých učencov a misionárov, Rastislav sa obrátil do Byzancie. Cisár Michal III. vybral na túto úlohu skúsených misionárov a diplomatov sv. Cyrila a Metoda. Ich predchádzajúce skúsenosti, vzdelanie, znalosť rečí, jazykovedná a teologická erudícia a úsilie o verný život podľa Evanjelia boli najvýznamnejšími predpokladmi, ktoré ich predurčili, aby úspešne zvládli aj veľkomoravskú misiu. Na územie dnešného Slovenska a Moravy prišli v roku 863 spolu so svojim sprievodom a knieža Rastislav ich prijal s najväčšími poctami. Sv. Konštantín-Cyril a Metod po svojom príchode ihneď rozvinuli činnosť, na ktorú sa pripravovali ešte v Byzancii. Ich misia bola naozaj skvele pripravená: veď vynález efektívneho písma pre reč, preklad temer celého Svätého Písma Starého i Nového zákona a civilný zákonník pre panovníka priniesli už z Byzancie.
Znalosť reči, dosiahnuté vzdelanie a evanjeliové zanietenie, ktoré misiu predchádzali i sprevádzali sú jasnými znakmi, že sv. Konštantín-Cyril a Metod neboli nejakými naivnými potulnými kazateľmi, ale že sa na svoju misiu pripravovali so všetkou vážnosťou a prikladali jej nesmierny význam. Výrečným dôkazom je aj kľúč k ich misijnej práci, za ktorý môžeme považovať prvú báseň Proglas, zostavenú sv. Cyrilom, ako predspev k Jánovmu evanjeliu. Proglas je priam interpretačným kľúčom k celému cyrilometodskému dielu. V ňom je zhmotnené ich myslenie, poznanie, snaha, odhodlanie, plán a najmä cieľ: priviesť našich predkov k viere v Boha. Lebo ona je predpokladom ľudského šťastia a zmyslom celého ľudského bytia. O tomto sv. Konštantín-Cyril a Metod nikdy, ani v najmenšom, nepochybovali. Inak by neboli schopní vykonať dielo, ktoré vykonali. Evanjelizovanie, vzdelávanie a literárna činnosť sa stali náplňou ich práce na Veľkej Morave. Po niekoľkoročnej námahe, s jej prvými výsledkami v podobe svojich žiakov, sa vydali cez Blatnohrad, Akvileju, Benátky a Anconu do Ríma, kam dorazili v roku 867, aby vyjadrili svoju vernosť rímskemu pápežovi a dokázali, že učia a konajú v zhode s učením Otcov. Ich misia bola v Ríme korunovaná schválením staroslovanskej liturgie, uznaním jazyka našich predkov za liturgický jazyk a napokon i Metodovou vysviackou v roku 870 za biskupa a jeho vymenovanie za pápežského legáta a moravsko-panónskeho arcibiskupa. Aj keď sv. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora a prijal meno Cyril a napokon 14. februára 869 zomiera, sv. Metod neopustil svoje poslanie a vrátil sa na Veľkú Moravu. Ťažkosti s nemeckými biskupmi a jeho uväznenie ho síce na dva a pol roka oddialili od práce pre cirkev na našom území, predsa však po jeho prepustení na pápežov zásah, usilovne pokračoval v započatej práci až do svoje smrti v roku 885. Apoštolské úsilie sv. Cyrila a Metoda prinieslo nielen christianizáciu slovanských kmeňov, ale zásadne ovplyvnilo aj kultúrny a politický rozvoj tohto územia.
Zvýšený záujem o štúdium cyrilometodskej misie sa objavil v 19. storočí. Toto obdobie je charakterizované výrazným úsilím o oživenie liturgického kultu sv. Cyrila a Metoda na našom území. Vzkriesenie myšlienky na cyrilometodskú misiu však nachádzame už oveľa skôr. Nemožno opomenúť Cantus Catholici od Benedikta Szöllösi-Rybnického z roku 1655, ďalej diela kňazov Jána Baltazára Magina a Samuela Timona. Rovnako i Matej Bel-Funtík pripomínal cyrilometodské dielo vo svojom štvorzväzkovom diele z roku 1739-42 Notitia Hungariae Novae historico-geographica. Aj diela protestantských autorov Jakuba Jacobeusa, či Daniela Sinapiusa-Horčičku videli v cyrilometodskej misii kresťanské počiatky nášho národa. Na staršie práce Magina a Timona koncom 18. storočia nadviazali diela Juraja Papánka, Juraja Sklenára a Juraja Fándlyho. Neskôr štafetu prebrali Anton Bernolák a Ján Hollý. Iniciatívu však nachádzame aj na cisárskom dvore. V roku 1777 sa cisárovná Mária Terézia obrátila na pápeža Pia VI. a požiadala ho o zavedenie liturgickej spomienky sv. Cyrila a Metoda do kalendára pre latinské diecézy impéria, čo bolo dovolené pápežom dňa 21. júla 1777. V rakúskej časti impéria sa sviatok slávil 9. marca, v uhorskej 14. marca. Kardinál Alexander Rudnay v roku 1822 zaviedol v Ostrihomskej arcidiecéze ofícium (modlitba breviára) na spomienku sv. Cyrila a Metoda. Pre Košickú diecézu bol v roku 1826 schválený nový liturgický kalendár, v ktorom bol sviatok sv. Cyrila a Metoda povýšený zo stupňa semiduplex (menší sviatok) na duplex (sviatok). Nemožno opomenúť ani dielo dr. Andreja Radlinského a založenie Spolku sv. Vojtecha v roku 1870, ktorý sa mal pôvodne volať Spolkom sv. Cyrila a Metoda. Najvýznamnejším z týchto počinov je však úsilie banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa a cyrilometodské oslavy v roku 1863, ktoré zorganizoval vo svojej diecéze. Po vzniku Československa a vysviacke (13. 2. 1921) nových troch slovenských biskupov, nitriansky biskup dr. Karol Kmeťko urobil ako jeden zo svojich prvých krokov obnovenie breviárového ofícia pre kňazov Nitrianskej diecézy na sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Vlastné liturgické texty pre slovenské diecézy boli po prvýkrát schválené v roku 1966 a publikované v Rímskom misáli latinsko-slovenskom, ktorý vydal Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme ako dar pápeža Pavla VI. slovenskému ľudu. Následne boli Posvätnou kongregáciou pre obrady schválené aj vlastné texty pre breviár. V roku 1975 slovenskí kňazi doma i v cudzine, v spolupráci so Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda, pripravili nové liturgické texty, ktoré boli schválené v Ríme v 15. októbra 1975. Tie sa stali aj súčasťou druhého typického vydania slovenského Rímskeho misála z roku 1980, ktorý sa na Slovensku používa dodnes. Texty pre Liturgiu hodín boli schválené v roku 1976. V roku 1980 sa spomienka svätcov v Európe zmenila na sviatok, keď ich sv. Ján Pavol II. povýšil apoštolským listom Egregiae virtutis za spolupatrónov Európy. V našom liturgickom kalendári sa ich spomienka slávi v stupni slávnosti.
Keď 8. novembra 1981 sv. Ján Pavol II. navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ako dôležité miesto cyrilometodskej úcty v slobodnom svete a významné miesto pokračovania cyrilometodskej myšlienky, povedal vo svojom príhovore i tieto slová: „Dejepisné pramene spomínajú, že pápež Hadrián Druhý šiel osobne privítať svätých Cyrila a Metoda, keď prichádzali do Ríma a prinášali so sebou aj pozostatky svätého Klementa, mučeníka a rímskeho biskupa. Terajší Klementov a Hadriánov nástupca tiež vychádza za hradby Mesta, aby pozdravil svätých solúnskych bratov a uctil si ich pamiatku v tomto chráme, v dome, ktorý im je zasvätený. ... Moji drahí, zostávajte verní tomuto [cyrilometodskému] dedičstvu! Poznávajte ho stále lepšie a do hĺbky, vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život! Žite podľa neho neprestajne, buďte mu verní, ochraňujte a zveľaďujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej výšky vášho národa a každého národa. Nech vás v tom vedie príklad vašich svätých vierozvestov a ochrana Sedembolestnej Patrónky Slovenska!“
 
SLLic. Pavol Zvara, PhD., rektor PSUSCM v Ríme

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε