www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?spravy&id=1416
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Spravodajstvo > Správy

Dnes je: 23. apríl 2021     Meniny oslavuje: Vojtech

Zoεpédia - náhodný výber: Zvonica, Boh - Božia všemohúc..., Cirkevný rok.     pohľadnice

09.03.2021 | Čítanosť(88)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

„Prečo nenavštíviť Slovensko?“ - z tlačovej konferencie pápeža pri návrate z Bagdadu

„Prečo nenavštíviť Slovensko?“ - z tlačovej konferencie pápeža pri návrate z Bagdadu
 
Počas letu z Bagdadu do Ríma v pondelok 8. marca odpovedal pápež František na otázky novinárov. Za prítomnosti 74 novinárov Svätý Otec spomenul, že ho čaká cesta do Maďarska na záverečnú omšu Medzinárodného eucharistického kongresu (12. septembra 2021 v Budapešti) a chce túto cestu spojiť aj s návštevou neďalekého Slovenska.
 
Z odpovedí pápeža na celkovo osem otázok novinárov prinášame pre začiatok dve, v ktorých menovite spomenul Bratislavu. V závere článku si možno pozrieť celý videozáznam tlačovej konferencie.
 
V tretej otázke v poradí sa v mene novinárskej skupiny po španielsky opýtala Eva Fernandez z agentúry COPE:
„Vaša apoštolská cesta mala ohromnú odozvu v celom svete, myslíte, že by mohla byť „Cestou pontifikátu“? Bolo tiež povedané, že zrejme bola tou najnebezpečnejšou. Mali ste strach v nejakej chvíli Vašej cesty? Završujete ôsmy rok svojho pontifikátu, stále si myslíte, že bude krátky? Napokon veľká otázka: vrátite sa ešte niekedy do Argentíny? A keďže som Španielka: má nádej aj Španielsko, že jedného dňa privíta pápeža?“
Pápež František:
Začnem od poslednej otázky. Rozumiem jej, a viaže sa na knihu môjho priateľa novinára Nelsona Castra, lekára. Napísal knihu o chorobách prezidentov a ja som mu raz povedal: veď ak prídeš do Ríma, musíš napísať jednu i o chorobách pápežov, pretože bude zaujímavé spoznať ich choroby, aspoň niektorých z posledných čias. Urobil so mnou rozhovor, a vyšla kniha: vravia mi, že je dobrá, nevidel som ju. On sa ma spýtal: „Ak odstúpite z úradu, vrátite sa do Argentíny, alebo zostanete tu?“ Ja som povedal: nevrátim sa do Argentíny, ale zostanem tu, v mojej diecéze.
Nuž s touto hypotetickou otázkou sa spája aj odpoveď. 
 
 
Kedy pôjdem do Argentíny alebo prečo tam nepôjdem... ja odpovedám vždy tak trochu s iróniou: bol som 76 rokov v Argentíne, to stačí, nie? Je tu jedna vec, o ktorej, neviem prečo, sa nehovorí: bola plánovaná apoštolská cesta do Argentíny v novembri 2017. Začalo sa na tom pracovať, v pláne bolo Čile, Argentína a Uruguaj. Bolo to zamýšľané na koniec novembra... Avšak potom sa v tom čase v Čile konala volebná kampaň, v tých decembrových dňoch bol zvolený nástupca Michelle Bacheletovej, no ja som mal ísť predtým, než sa zmení vláda. Nemohol som ísť.
 
Mysleli sme, že to urobíme takto: pôjdeme v januári do Čile a potom do Argentíny a Uruguaja... Ale nebolo to možné, pretože január je v dvoch tých krajinách ako júl-august. Pri rozvažovaní nad vecou padol návrh: prečo k tomu nepripojiť aj Peru? Pretože Peru bolo vyčlenené z apoštolskej cesty do Ekvádoru, Bolívie a Paraguaja. Zostalo bokom. A odtiaľ sa zrodila apoštolská cesta do Čile a Peru v januári 2018. Ale chcem toto povedať preto, aby sa nevymýšľalo o akejsi „fóbii z vlasti“ (patriafobia): keď bude príležitosť, bude sa môcť zrealizovať, pretože je tu Argentína, Uruguaj a juh Brazílie.
Ja na to, aby som urobil rozhodnutie o cestách načúvam, počúvam rady poradcov a občas niekto príde a povie: čo si o tom myslíš, mám ísť na to miesto? Mne dobre padne počúvať, toto mi pomáha urobiť neskôr rozhodnutia. Načúvam radcom a napokon sa modlím, veľmi uvažujem, o niektorých cestách uvažujem veľa. Potom rozhodnutie príde zvnútra, „z brucha“, takmer spontánne, ale ako dozreté ovocie. Je to dlhý proces. Niektoré sú náročnejšie, iné jednoduchšie.
 
Rozhodnutie o tejto ceste vychádza ponajprv od veľvyslankyne, detskej lekárky, ktorá bola zastupiteľkou Iraku: vynikajúca, statočná, naliehala. Potom prišla veľvyslankyňa v Taliansku, je to žena, čo vie zabojovať. Potom prišiel nový veľvyslanec pri Vatikáne. Pred ním prišiel prezident. Všetko toto zostávalo v mojom vnútri.
 
Avšak je jedna vec za tým rozhodnutím, ktorú chcem spomenúť: jedna z vás mi darovala najnovšie španielske vydanie knihy „Posledné dievča“ od Nadii Mouradovej. Čítal som ju v taliančine, je to príbeh jazídov. A Nadia Mouradová rozpráva strašidelné veci. Radím vám prečítať si ju, v niektorých bodoch sa môže zdať ťaživá, ale z tohto dôvodu vyšlo z hĺbky moje rozhodnutie. Táto kniha pracovala vo mne. Aj keď som počúval Nadiu, ktorá prišla, aby mi vyrozprávala hrozné veci...
 
Všetko toto spolu mi dalo urobiť rozhodnutie, mysliac na všetky problematické aspekty, toľké. Ale nakoniec prišlo rozhodnutie a urobil som ho.
 
Ďalej ohľadom ôsmeho roka pontifikátu. Musím urobiť takto? (pápež prekríži prsty ako poverčivé znamenie, pozn. red.) Neviem, či sa apoštolské cesty uskutočnia alebo nie, len sa vám priznám, že pri tejto ceste som sa unavil oveľa viac než pri iných. Tých 84 rokov nepríde samo, má to svoje dôsledky... nuž uvidíme.
 
Teraz budem musieť ísť do Maďarska na záverečnú omšu Medzinárodného eucharistického kongresu, nie na návštevu krajiny, ale iba na omšu. Ale Budapešť je na dve hodiny autom od Bratislavy, prečo nenavštíviť Slovensko? Neviem. Takto sa veci uberajú...
 
Posledná otázka pri tlačovej konfernencii bola ôsmou v poradí. Položila ju francúzska novinárka Catherine Marciano z Agentúry France-Presse:
„Chcel by som vedieť, čo ste pociťovali pri pohľade z helikoptéry na zničené mesto Mosul a potom pri modlitbe v ruinách kostola. Ak môžem, keďže je MDŽ, chcel som sa krátko spýtať aj na ženy. V Karakoši ste ženy podporili veľmi peknými slovami, čo si však myslíte o tom, že moslimská žena zamilovaná do kresťana sa nemôže za neho vydať bez toho, aby ju rodina vyradila, ba i horšie?“
Pápež František:
„O Mosule som povedal tak trochu „za pochodu“, čo som cítil.
 
Zastavil som sa pred zničeným kostolom, nemal som slov. Na neuverenie... Nielen ten chrám, ale aj ďalšie kostoly, aj jedna mešita bola zničená. Vidno, že nebola v zhode s tými ľuďmi. Naša ľudská krutosť je na neuverenie. V tejto chvíli, nechcem povedať to slovo, že sa to začína znova: pozrime na Afriku. A s našou skúsenosťou z Mosulu, tieto zničené kostoly a toto všetko, vytvára sa nepriateľstvo, vojna a nanovo začína konať takzvaný Islamský štát. Toto je niečo ohyzdné, veľmi mrzké.
 
Otázka, čo mi prišla na myseľ v tom kostole, bola táto: Ale kto predáva zbrane týmto ničiteľom? Lebo zbrane si nevyrábajú sami doma. Áno, nejakú tú výbušninu si vyrobia... Kto však predáva zbrane? Kto je zodpovedný? Aspoň by som požiadal tých, čo predávajú zbrane o úprimnosť povedať: my predávame zbrane. Nehovoria to. Je to mrzké.
 
A teraz ženy. Ženy sú odvážnejšie než muži, to je pravda, vždy to tak bolo. Ale žena je však ešte aj dnes pokorovaná, poďme až k tomuto extrému: jedna z vás mi ukázala cenník žien (vytvorený ISISom, ktorý kupoval kresťanské ženy a jazídky, pozn. red.). Nemohol som tomu uveriť: ak je žena taká, tohto veku, stojí toľko... Ženy sa predávajú, ženy sa zotročujú. Aj v centre Ríma, práca boja proti obchodovaniu s ľuďmi je prácou dennodennou.
 
V Jubilejnom roku som navštívil jeden z mnohých domov Diela dona Benziho. Boli tam oslobodené dievčatá – jedna s odrezaným uchom, lebo v onen deň nepriniesla peniaze, ďalšia bola privezená z Bratislavy v kufri auta, otrokyňa, unesená. Toto sa odohráva medzi nami, veru, nami civilizovanými: obchodovanie s ľuďmi.
 
V týchto krajinách, predovšetkým v časti Afriky je zmrzačovanie žien ako rítus, ktorý sa musí vykonať. Ženy sú teda ešte stále ako otrokyne a my musíme bojovať, veru bojovať za dôstojnosť žien. Ony sú tými, kto pohýnajú dejiny vpred, a toto nie je zveličovanie, ženy nesú vpred dejiny, a nie je to len kompliment lebo dnes je MDŽ.
 
Skutočne, otroctvo je takéto, zavrhovanie ženy... Pomyslime, že na istom mieste bola diskusia o tom, či odvrhnutie manželky musí byť dané písomne alebo len ústne... Ani len to právo mať dokument o odvrhnutí! Nuž toto sa odohráva dnes, a aby sme nechodili ďaleko, pomyslime na centrum Ríma, na dievčatá, ktoré sú unesené a vykorisťované. Myslím, že som k tomu povedal všetko.“
 
Po odpovedi na túto záverečnú otázku zakončil Svätý Otec vyše 50-minútovú tlačovú konferenciu slovami:
 
„Želám vám dobý záver letu a prosím vás o modlitbu za mňa, potrebujem to.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε