Svätí mučeníci Teopempt a Teónas.

Počas prvých rokov svojej vlády cisár Dioklecián (284 – 305) kresťanov toleroval, ba dokonca dovolil, aby si v maloázijskej Nikomédii, kam preniesol hlavné mesto Rímskej ríše, postavili nádhernú katedrálu. Ale v roku 303 z dôvodov, ktoré doposiaľ nie sú celkom objasnené, došlo v jeho postojoch k nečakanému obratu. Katedrálu dal zbúrať a postupne vydával edikty, ktorých dôsledkom bolo azda najkrvavejšie prenasledovanie Cirkvi v celých jej dejinách.

Ako prvý bol predvedený na vypočúvanie nikomédijský biskup Teopempt, ktorý na cisárovu žiadosť obetovať pohanským bohom povedal: „Títo strieborní, zlatí, drevení a kamenní bohovia vôbec nie sú Bohovia, veď nedokážu ani dýchať, ani rozprávať, ani robiť čokoľvek dobré alebo zlé. Nebo, zem a more i všetko, čo je v nich, stvoril všemohúci Boh nebeský.“ Cisár mu s hnevom odvetil: „Nepredvolal som ťa preto, aby si mudroval, ale preto, aby si bez rečí priniesol obetu bohu Apolónovi,“ teda grécko-rímskemu božstvu osvietenia mysle a Slnka. Teopempt to rozhodne odmietol, a tak cisár vydal rozkaz rozpáliť pec a biskupa do nej vrhnúť. Teopempt vyhlásil: „Počkajte trocha a ja vám ukážem moc Pána, svojho Boha, kvôli ktorého svätému menu sa táto pec pre mňa roztápa.“ A sám sa do nej vrhol. Keď na druhý deň Dioklecián vstal a prišiel k rozpálenej peci, našiel Teopempta stáť uprostred plameňov a oslavovať Boha. Udivený prikázal vrhnúť do plameňov psa, aby zistil, či tiež zostane nedotknutý. Ten však okamžite zhorel.

Vtedy cisár povedal biskupovi: „Ako bezbožníka ťa vydám na mučenia, ktoré budú ešte krutejšie, lebo som sa presvedčil, že si podvodník a mág.“ A dal Teopempta zavrieť do malej temnice, kde ho nechal bez jedla a bez nápoja. Po dvadsiatich dvoch dňoch dal temnicu otvoriť a keď našiel biskupa nažive, tleskol rukami a povedal: „Pozrite, aká mocná je kresťanská mágia!“ Teopempt mu odvetil: „Nešťastník, dokedy budeš zaslepený a dokedy nebudeš uznávať pravého Boha, v ktorého verím?! Veď to on mi dal moc a silu, aby som nad tebou zvíťazil, aby som bol vyvýšený nad všetky mučenia, ktoré pre mňa vymyslíš, a aby som si ich nevšímal.“

Keď biskup urobil aj ďalšie nevysvetliteľné veci, Dioklecián vyhlásil: „Prisahám na rímskeho Apolóna, že si neoddýchnem dovtedy, kým nenájdem mága, ktorý bude silnejší ako ty a dokáže všetky tvoje podvody a magické praktiky rozvrátiť.“ A začal sa zháňať po nejakom vhodnom mágovi. Napokon si vybral Teóna, ktorý pred jeho očami pošepol niečo do uší privedeného býka a ten sa vzápätí rozpadol na dve časti.

Keď to cisár uvidel, dal Teopempta predviesť a povedal mu: „Viem, že si podvodník a mág. Hľa, tento mág prišiel z Egypta a teraz chcem vedieť, kto z vás dvoch je v mágii silnejší.“ Teónas pripravil z múky dva otrávené posúchy a podal ich biskupovi. Teopempt ich zjedol a nijako mu neublížili. Nato užasnutý Teónas zobral čašu s vodou, vložil do nej jedovaté byliny a vzýval nečistých démonov, aby účinok nápoja ešte posilnili. Keď to biskup vypil a neuškodilo mu to, Teónas mu padol k nohám a zvolal: „Niet iného Boha, v ktorého by bolo možné dúfať, okrem jediného, Ježiša!“ A cisárovi povedal: „Odteraz som kresťan a klaniam sa Ukrižovanému!“ Cisár rozkázal odviesť obidvoch mužov do väzenia, kde biskup Teóna poučil o základných pravdách kresťanskej viery, dal mu meno Synesios, čo v preklade z gréčtiny znamená Chápavý, a pokrstil ho.

Na druhý deň si dal cisár predviesť najprv Teopempta a znova sa usiloval presvedčiť ho o potrebe prijať pohanské náboženstvo. Keď nepomohli ani mučenia, vyniesol nad ním rozsudok smrti, na ktorý biskup zvolal: „Nech je zvelebený Boh, Otec môjho Pána Ježiša Krista, že ma uznal za hodného dožiť sa tohto dňa, po ktorého príchode som vždy túžil. A tak ťa prosím, Pane, pamätaj na mňa naveky aj v tejto hodine!“ Nato si kľakol a bol sťatý. Potom si dal cisár predviesť Teóna a keď ani jeho nedokázal priviesť k prineseniu obety božstvám, prikázal ho hodiť do hlbokej jamy, zasypať zemou a vodiť po nej divoké kone, aby ju dupali. Takto odišiel k Pánovi aj Teónas.