Svätá mučenica Tatiana
Tatiana sa narodila koncom 2. storočia v Ríme. Hoci jej otec bol vysokopostavený a vplyvný muž, ktorý celkovo trikrát zastával dôležitý úrad konzula, dostala od neho dobrú kresťanskú výchovu a vynikajúcu znalosť Svätého písma. Po dosiahnutí dospelosti sa rozhodla pre život v panenstve, preto vo dne v noci slúžila Bohu modlitbami a umŕtvovala svoje telo pôstom. Vďaka cnostnému životu bola napokon uznaná za hodnú stať sa diakonkou miestnej rímskej cirkvi, čiže biskupstva (treba vedieť, že diakonky nemali svätenie, išlo o jednu z cirkevných služieb, ktorá neskôr zanikla).
Keď rímski vojaci zavraždili nenávideného cisára Antona Elagabala (218-222) a jeho telo hodili doTiberu, nastúpil na trón jeho bratranec a adoptovaný syn Alexander Severus (222-235). Mammea, matka nového cisára, bola kresťanka a on sám tiež uznával kresťanstvo, hoci pomiešané s pohanstvom (vjeho paláci sa nachádzali vyobrazen ia Krista i pohanského boha Apolóna, starozákonn ého patriarchu Abraháma i pohanského mýtického pevca Orfea). Na základe týchto skutočností sa mnohí domnievali, že pre Cirkev nastalo pokojnejšie obdobie. Keďže však pri nástupe na trón nebol Alexander Severus plnoletý, ríšu spravovali jeho poručníci a prenasledovania Kristových ctiteľov pokračovali.
V tom čase Tatianu zatkli a priviedli do chrámu Apolóna, aby sa poklonila tomuto pohanskému bohu slnka a umenia. Ona sa však pomodlila k pravému Bohu a nastalo zemetrasenie, v dôsledku ktorého spadla modla na zem a rozbila sa, ba zrútila sa aj časť chrámu a zasypala viacerých pohanov i kňazov. Za trest odviedli Tatianu na miesto mučení, kde ju päsťami aj železnými hákmi bili po tvárí. Ona to všetko statočne znášala a prosila Boha za svojich trýzniteľov, aby spoznali svetlo pravej viery. Jej modlitba bola vypočutá, takže všetci ôsmi muži uverili v Krista a následne prijali krst vo svojej vlastnej krvi (kruto ich mučili za vyznanie kresťanskej viery a napokon sťali). Na druhý deň znova predviedli Tatianu pred sudcu, ktorý ju presviedčal, aby priniesla obetu bohom a zachránila si tak život. Keďže jeho úsilie bolo márne, prikázal ju úplne vyzliecť a rezať nožmi, potom ju hodiť na zem a biť palicami. Nasledujúcu noc strávila Tatiana vo väzení, kde sa veľa modlila a prednášala Bohu chválospevy. Na tretí deň mučitelia nahovárali Tatianu, aby priniesla obetu Diane, čiže Artemíde, bohyni mesiaca a poľovačky. Keď Tatiana súhlasila, aby ju odviedli do pohanského chrámu, všetci sa domnievali, že podľahla nátlaku a rozhodla sa zachrániť si život. Ona však po príchode na stanovené miesto urobila na sebe znamenie kríža a začala sa modliť. V tej chvíli udrel mohutný blesk, ktorý podpálil svätyňu, takže spolu s modlami a obetami zhoreli v nej tiež niekoľkí žreci a viacerí pohania. Za trest zavesili Tatianu vo vládnej budove, kde ju kruto bili a odrezali jej prsníky. Na štvrtý deň ráno voviedli Tatianu do cirkusu a vypustili na ňu leva, aby ju zožral, ale toto dravé zviera svätici neublížilo, ba dokonca jej pokorne lízalo nohy. Keď ho vzápätí chceli odviesť naspäť do klietky, lev sa nečakane vrhol na jedného vysokopostaveného muža menom
Eumeníos a roztrhal ho. Následne hodili Tatianu do ohňa, avšak oheň sa jej nedotkol. Ani na základe týchto veľkých znamení nebolí pohania ochotní uveriť v Krista, a preto divy, ktorých sa stali očitými svedkami, pripisoval i čarom. Dospelí k záveru, žeTatianína čarovná sila sa skrýva v jej vlasoch a ostrihali ju. V presvedčení, že teraz bude celkom bezmocná, ju zavreli do chrámu pohanského boha Dia, číže Jupitera, ktorého považovali za vládcu neba i zeme a otca všetkých bohov i ľudí. Nechali ju tam dva dní, a potom sa prišli pozrieť na výsledok. Po otvorení chrámu zbadali, že modla leží rozbitá na zemí a Tatiana chváli svojho Boha. Vtedy bezmocný a zmätený sudca vyniesol verdikt smrti a svätica bola sťatá mečom.
V ten istý deň zomrel rovnakým spôsobom za vyznávanie kresťanskej viery aj Tatianin milovaný otec.
|
(9646)
